V Bratislave diskutovali o pastorácii Rómov a jej prínose pre spoločnosť P:3, 20. 09. 2019 13:00, DOM
Bratislava 20. septembra (TK KBS) Mnohí laici, kňazi a rehoľníci sa podľa predsedu Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Mons. Stanislava Zvolenského stávajú v zmysle slov svätého apoštola Pavla pre Rómov Rómami, aby v ich spoločenstve pracovali a vydávali svedectvo o ich pôsobení. Ako povedal na konferencii Pastorácia Rómov a jej prínos pre spoločnosť, ktorá sa konala dnes v Bratislave, pastoračná prax je dôkazom, ako pastorácia dokáže pretvárať životy ľudí a byť prospešná pre celú spoločnosť.
„Pastoračná práca prináša dobré ovocie,“ konštatoval arcibiskup Zvolenský s tým, že statočná práca zveľaďuje človeka i spoločnosť. Neraz však tomu predchádza rozhodnutie zanechať závislosť a vyžaduje si trpezlivosť. „K tomuto sa snažia viesť kňazi a laici Rómov cez pastoračné projekty. Venujú sa celým rodinám. Posilňujú ich identitu cez vzdelávanie, ktoré má veľkú dôležitosť.
Dnes sú podľa Mons. Zvolenského mnohí kňazi, rehoľníci a laici, ktorí zasvatili svoj život službe ľuďom v marginalizovaných komunitách. Poďakoval im za obetavú službu v teréne v službe Evanjelia. Zároveň vyjadril presvedčenie, že konferencia prispeje k obohateniu poznania a zblíženiu vo vzťahoch a prinesie nové impulzy.
Predseda Rady KBS pre Rómov a menšiny, košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober upozornil, že pastorácia medzi Rómami prináša ovocie. Mnohí ľudia, ktorí žili v marginalizovanom prostredí sa podľa neho dokázali zaradiť do majoritnej spoločnosti. „Keby nielen Cirkev, ale aj štát, si uvedomil zodpovednosť za každého občana. Je dôležité, aby každý občan dostal šancu,“ zdôraznil arcibiskup Bober.
Koordinátorka KBS pre napomáhanie pastorácie Rómov Renáta Ocilková nazvala pracovníkov medzi Rómami misionármi. „Keď hovoríme o misionároch v Afrike, obdivujeme ich. Keď sa hovorí o misionároch v rómskych osadách, vždy sa nájdu takí, ktorí sa im vysmievajú, pokladajú ich za bláznov alebo ich upodozrievajú z toho, že to robia kvôli peniazom. Aj jedni aj druhí misionári častokrát narážajú na nepochopenie či neprijatie od tých, ku ktorým prichádzajú s túžbou, ochotou slúžiť,“ zdôraznila Ocilková, ktorú konferenciu moderovala.
Zároveň upozornila, že zatiaľ neexistuje žiadna systémová podpora pastorácii Rómov na Slovensku: ani pre dobrovoľníkov – laikov, pastoračných asistentov, ani pre kňazov a ani vo vzťahu k rehoľným sestrám. „Na každú jednu aktivitu či investíciu je potrebný monitoring dotačných výziev, pracné písanie projektov. Ak náhodou niekedy niečo vyjde, množstvo projektovej administratívy má také obrovské rozmery, že napríklad v jednom cirkevnom pastoračnom centre museli akoby jednu miestnosť, v ktorej mali krúžky s deťmi, obetovať na kanceláriu kvôli množstvu zakladačov. Tie museli zaviesť na každé dieťa a každú aktivitu, a sestrička, ktorá bola srdcom pastoračnej práce, sa musela kvôli projektu stať úradníčkou. Kvôli sústavnému fundraisingu im niekedy chýba čas i energia na to základné, čo vlastne chcú robiť: na samotnú pastoráciu,“ upozornila na problémy pastorácie medzi Rómami. Pretože aj toto sú úskalia, s ktorými sa stretávajú kňazi, rehoľníčky i laici pôsobiaci dobrovoľnícky v marginalizovaných rómskych komunitách.
Renáta Ocilková tiež upriamila pozornosť na to, že kňazi, ktorí robia pastoráciu Rómov, ju – až na zopár výnimiek, kde sú špeciálne rómske pastoračné diela - vykonávajú popri svojej riadnej farskej pastoračnej činnosti. To znamená, okrem slúženia svätých omší, vyučovania, vysluhovania sviatostí, organizovania pútí a vedenia duchovného života im zverených ľudí, píšu projekty, organizujú mimoškolské voľnočasové aktivity - pre deti, pre mládež, pre dospelých. „Učia hrať na hudobných nástrojoch, zakladajú kapely, nacvičujú divadlá, pomáhajú im s prípravou do školy, organizujú a robia s deťmi výlety – víkendovky či týždňové tábory, duchovné obnovy, učia pracovať s počítačom, športujú s nimi a chodia po horách, motivujú, povzbudzujú, sprevádzajú... Toto všetko robia aj rehoľné sestričky, ktoré navyše musia byť cez deň niekde riadne zamestnané, v škole, na úrade či v nemocnici, aby si mali za čo kúpiť chlieb, zaplatiť bývanie, pomáhať sestrám v chudobnejších krajinách – aby tak vo voľnom čase popoludní, po večeroch a po víkendoch mohli pracovať v osadách, mohli sa venovať našim bratom a sestrám Rómom. Toto všetko robí väčšina z nich zadarmo,“ zdôraznila.
Peter Varga je salezián - kňaz. Momentálne pracuje v Bardejove na Poštárke (Rómske sídlisko), kde majú saleziáni Základnú školu s materskou školou bl. Zefyrína, ako aj Kostol bl. Zefyrína a pastoračné centrum (Zefyrín bol prvý mučeník Róm). Na Poštárke pracuje šesť rokov. Peter Varga pripomenul začiatky pastorácie Rómov na tomto mieste. Priekopníkom v tejto práci bola rehoľná sestra Atanázia Holubová, ktorá učila miestne deti náboženstvo. Neskôr oslovila saleziána Petra Bešenyeia, aby začal dielo na Poštárke.
Podľa Vargu práve sviatosti sú priestor, kde sa človek stretáva s Bohom, ktoré otvárajú srdce. Preto práca začínala prípravou na sviatosti. „Ešte aj dnes na Poštárke stojí kríž posvätený v roku 1991. Je symbolom začiatku a že Boh pri Rómoch stojí a nezabudol na nich,“ povedal salezián Varga. Základná škola má v súčasnosti nultý ročník a následne aj ďalších šesť. V materskej škole sú tri oddelenia. Pre viac detí nie je kapacita. Saleziáni na Poštárke organizujú pravidelné stretnutia s deťmi. Pomáhajú im pri tom dobrovoľníci z radov Rómov aj Slovákov. „Bez nich by sme to nezvládli,“ zdôrazňuje s tým, že cestou je aj šport, ktorý je pravidelnou činnosťou. „ Človek musí zapracovať na sebe, aby niečo dosiahol,“ dodal s tým, že k saleziánom na stretnutia slúži aj miestne oratórium.
Aj ďalšie dielo, kde sa venujú Rómom, majú saleziáni. Pavol Degro je tiež saleziánskym kňazom. Na Luník IX prišiel 28.júna 2016. Roky mal v srdci sen, pracovať s tými „najviac na okraji“. Po príchode na Luník má dojem, že našiel miesto, ktoré na začiatku hľadal, na ktoré si ho Boh od začiatku pripravoval. Podľa Degra, nikto nevie, koľko žije na Luníku ľudí. Podľa odhadov je to 3 500 Rómov. Mnohí bývajú tak, že v dvoj až trojizbovom byte býva aj 20 ľudí, niektorí bez elektriny. Na Luník IX. prišli prví kňazi v roku 2003. Od roku 2008 sú tam saleziáni. Za tie toky sa tam vystriedalo 39 ľudí, najmä dobrovoľníkov.
Pavol Degro upozornil, že na Luníku je teraz 74 prvákov, ale len desať percent detí skončí základnú školu. „Keď niekto zmaturuje je to zázrak,“ povedal s tým, že život na tomto košickom sídlisku sa odohráva na ulici. Úlohou saleziánov je porozprávať sa s miestnymi, osloviť ich a navštíviť rodiny. „Otvorili sme verejnú práčovňu, mesačne vyperieme tri tony prádla. Mnohí totiž žijú bez vody. Aj práčovňa je možnosť stretnúť sa s ľudmi a porozprávať,“ hovorí saleziánsky kňaz.
Problémom ulice je podľa neho agresivita. „Problémy sa riešia päsťami. Našim cieľom je byť medzi nimi a učiť ich, že sa môžeme spolu rozprávať a hrať,“ povedal Degro, ktorý sa učí po rómsky a on zas učí Rómov po slovensky. „Učíme sa s ľudmi čítať, počítať.
Treba každý deň žiť s nimi a byť s nimi. Ťažko prezentovať, že sme sa dnes naučili s 35 ročnou ženou ďalšie písmeno abecedy,“ konštatoval Degro, ktorý vysvetľuje, že Rómov sa saleziáni snažia naučiť pravidelnosti. „Prísť raz do týždňa na stretko, alebo poďakovať za chlieb, učiť sa umyť, pomodliť,“ uviedol. Pre viacerých hľadajú prácu. „Pre ženu zamestnanú v práčovni to bola prvá práca v jej živote,“ zdôrazňuje.
Dostávať niečo zadarmo nie je podľa saleziána Degra cesta k úspechu. „Služba, na ktorú neprispievajú nemajú zmysel. Za práčovňu musia symbolicky platiť. Na to čo nechcú prispieť, nemá zmysel. Tábor pre deti pre nich stojí sedem eur. Pre nich je to veľa, nás to stojí ďalších 70,“ dodal.
Rehoľná sestr Silvia Zábavová dnes pôsobí v Jarovniciach. V roku 1995 vstúpila do rehoľného Inštitútu Congregatio Jesu (CJ) a od r. 1998, kedy stála pri zakladaní komunity a diela sestier v Zborove pri Bardejove, je až dodnes dobrovoľnícky aktívna v práci s rómskou minoritou. Od r. 2007 - 2011 stála pri zakladaní komunity sestier CJ a ich diela v Jarovniciach, kde momentálne spolu s ďalšími dvoma spolusestrami žije a dobrovoľne pôsobí v práci s Rómami, ale aj Slovákmi. Je štatutárnou zástupkyňou OZ Jarovnice, kde poskytuje základné sociálne poradenstvo, zastáva úlohu terénneho a komunitného pracovníka a projektového manažéra a vykonáva pastoračnú a edukačnú činnosť, a to hlavne v práci so ženami, dievčatami a deťmi.
Podľa sestry Silvie v Jarovniciach žije približne 6000 Rómov. V rómskej osade stojí kostol Panny Márie Fatimskej. Dom majú ale sestry v dedine. Vysvetlila, že je to pre psychohygienu, modlitbu a tiež zmierňoavanie napätia medzi Slovákmi a Rómami. Aj ona zdôrazňuje, že dôležijé je žiť s nimi.
Každá rómska osada musí byť podľa sestry Silvie riešená samostatne. Rómovia sa totiž diferencujú. Sestry do Jarovní prišli zistiť, či ich charizma, ktorá je zameraná na pastoráciu sa ujme v tejto osade. „Ujala sa. Tanečné a divadelné krúžky, všetko je prostriedok, aby sa človek formoval,“ poevdala. Aktivity začali smerovať aj pre jednotlivcov, nielen na rodinu. Pastoráciu majú sestry zameranú na začiatočníkov, obrátenýc a aj pre tých, čo už slúžia druhým. V prvom rade slúžia príkladom. Poskytujú individuálnue duchovné vedenie. Organizujú modlitby dievčiat a žien.
Pastoračná služba je tiež v Jarovniciach zameraná na školskú a mimoškolskú katechézu. „Vidíme ovocie, ale často nemôžem navrhnúť kňazovi, ako má viesť prípravu birmovacncov, či manželov. Povzbudzujem kňazov viac ku kvalite, ako kvantite,“ povedala.
Martin Mekel, gréckokatolícky kňaz, pôsobí v pastoračnej službe Rómom 14 rokov. Založil pastoračné centrá v štyroch obciach vranovského okresu. Jedným zo základných prvkov jeho služby je formovať a podporovať rómskych lídrov a spolupracovať s nimi. Vedie Rómov a rómske rodiny, aby žili inak a s nádejou do budúcnosti. Mnohí sú aktívnymi dobrovoľníkmi, či vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi. Je zodpovedný za rómsku misiu gréckokatolíckej cirkvi v Prešovskom samosprávnom kraji. Ten povedal, že kedysi pracovali s deťmi, dnes sa snažíia formovať rodiny, aby správne viedli svoje deti, lebo rodičia sú stále s deťmi. Prostriedkom pastorácie je podľa neho brať Rómov na aktivity mimo ich komunity, aby okúsili, že dá sa žiť aj inak. „Je dôležité priamo Rómov do služby zaangažovať. Treb pomáhať širokej skupine Rómov, aby boli prínosom pre svoju komunitu,“ povedal s tým, že pastoračná práca prináša ako prvá sociálnu zmenu.
Marián Sivoň je katolíckym kňazom na Spiši, ktorý od vysviacky v roku 2004 pôsobí v pastorácii Rómov. Najskôr v Podolínci a Lomničke a od roku 2013 vo farnosti Letanovce, s filiálkami Spišské Tomášovce, Arnutovce a osadou Strelník. Je predsedom občianskeho združenia Dobrý pastier – Lačho pastiris. V Spišskej diecéze sú podľa neho tri situácie. „Sú komunity, kde je rozvinutá pastorácia, ako sú Lomnička, Važec. Sú tu komunity, kde sa buduje pastorčná infraštruktúra – Letanovce. A napokon komunity, kde sa nerozvíja žiadna pastorácia. To sú obce Spišský Štiavnik a Výborná, ktoré s ú dosť zanedbané,“ informoval.
V Lomničke žije približne 2 600 Rómov. Je tam kostol, fara, dom Nepoškvrneného srdca Panny Márie. „Je to čisto rómska dedina. Žjú tam štyri školské sestry svätého Františka,“ povedal. V okolí Letanovciec v troch dedinách žije približne 2 500 Rómov. Robí sa tu charitatívna činnosť. Budujú misijné a komunitné centrum. Požehnané by malo byť začiatkom decembra. V Markušovciach buduje obec komunitnú budovu. „V Kluknave je to bez nejakej pastorácie. Kluknava je veľká výzva. Žije tam v osade približne 3 000 Rómov,“ vyhlásil Marián Sivoň, ktorý sa snaží učiť deti katechizmus slovensko-rómsky.
V druhej časti konferencie hovorili o formácii Rómov odborníci. S témou o tom, či má pastorácia Rómov na Slovensku potenciál pre sociálnu zmenu, hovoril Tomáš Hrustič a o etnokultúrnom vývoji Rómov Arne Mann. Obaja pôsobia na Ústave etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied. Na tému "Vzdelanie a budovanie charakteru" vystúpili Ivan Pružinec a Mária Mydliarová z Teach for Slovakia. Pastoráciu Rómov v Maďarsku predstavil riaditeľ Domu Ceferino v meste Szátok v Maďarsku Dul Géza a tému "Pastorácia rómskych detí v Centrách pre deti a rodinu" Jozef Mikloško zo Spoločnosti Úsmev ako dar.
Hlavným organizátorom konferencie bola Konferencia biskupov Slovenska. Pripravila ju v spolupráci s neformálnou rómsko-slovenskou platformou ľudí angažujúcich sa v rómskych komunitách v rôznych spoločenských oblastiach a profesiách SAVORE, neziskovou organizáciou Kanet a Spoločnosťou Úsmev ako dar. Podujatie finančne podporila Nadácia Renovabis. Konferencia bola určená odbornej i laickej verejnosti, učiteľom, sociálnym pracovníkom, misionárom, laickým dobrovoľníkom, zástupcom verejnej správy i mimovládnych organizácií.
