Bratislava 23. júla (TK KBS) V liturgickom kalendári si pripomíname spolupatrónku Európy, sv. Brigitu Švédsku. Hoci svätá Brigita Švédska žila už pred viac ako 700 rokmi, o autenticite zápiskov jej zjavení niet pochýb. Vízie o narodení, živote a umučení Krista a o živote Panny Márie či o osobnom súde, v ktorých sa odráža jej oddanosť a dôvera Bohu, dodnes výrazne ovplyvňujú Cirkev a jej učenie.
Sv. Brigita sa narodila okolo roku 1303 na hrade Finsta pri Uppsale v južnom Švédsku v nábožnej a vzdelanej rodine. Od svojich desiatich rokov veľmi silno prežívala utrpenie Pána Ježiša, najskôr len v mysli, neskôr mala aj mystické vízie. Ako šestnásťročná sa vydala za bohabojného, tichého člena kráľovskej rady Ulfa Gudmarssona. Prvé dva roky svojho manželstva prežili v úplnej čistote a zdržanlivosti. Potom sa im narodilo osem detí.
Najmladšia dcéra Katarína je známa ako sv. Katarína Švédska. Ostatné deti tiež žili nábožný kresťanský život. Rodičia sa o ne svedomito starali. Okrem toho nezabúdali na skutky dobročinnej lásky – veľkú časť svojho majetku rozdali chudobným, navštevovali chorých, šírili dobro a chodili na púte.
V roku 1343 alebo 1344 sa vydali na púť do Compostely do Španielska k hrobu sv. Jakuba. Na ceste späť Brigitin manžel Ulf vážne ochorel. O krátky čas potom zomrel v cisterciánskom kláštore v Alvastre vo Švédsku. Po jeho smrti sa Brigita už nevydala. Zostala žiť jedine pre Boha. Často sa modlievala, písala úvahy a meditácie. Jej mystické zážitky pokračovali, práve na základe nich sa zrodila Kniha zjavení.
Počas svojej púte do Compostely spoznala tzv. dvojitý kláštor, ktorý sa skladal z mužskej a ženskej časti. Mnísi a mníšky žili samostatne, stretávali sa len v kostole a pomáhali si navzájom len v niektorých prácach. Zvláštnosťou bolo, že predstavenou bola vždy žena ako predstaviteľka Panny Márie.
Na tento spôsob založila Brigita kláštor aj vo Vätterne v južnom Švédsku, na hrade, ktorý jej daroval kráľ Magnus. Predstavenou bola žena. Rehoľníkov bolo spolu osemdesiatpäť – podľa počtu apoštolov (trinásť vrátane sv. Pavla) a sedemdesiatich dvoch učeníkov. Rehoľníci záviseli od predstavenej vo veciach materiálnych a predstavená spolu so sestrami boli závislé od mníchov vo veciach duchovných. Kláštory sa riadili regulou sv. Augustína. Do tohto kláštora potom vstúpili aj dve Brigitine dcéry, jedna z nich bola Katarína. Brigita pokračovala v písaní meditácií a úvah.
Na jeseň 1349 sa vybrala na cestu do Ríma. Tam zostala bývala viac rokov. Veľmi ju trápila skazenosť Večného mesta, ako aj to, že pápež nesídli tam, ale v Avignone. Veľa sa modlila, napomínala, robila pokánie. V roku 1367 sa dočkala veľkej radosti – pápež Urban V. sa vrátil z Avignonu do Ríma. Zanedlho sa však pre nepokojnú situáciu vrátil späť do Avignonu. Brigita mu pre tento krok predpovedala skorú smrť – to sa aj stalo.
V Ríme Brigita založila útulok pre švédskych pútnikov a študentov. Navštevovala nemocnice, starala sa o chudobných. Po dvoch rokoch prišla za ňou aj jej dcéra sv. Katarína Švédska.
V roku 1371 odišli spolu na púť do Svätej Zeme. Tam pricestovali v roku 1372 a chodili po miestach, o ktorých tak často Brigita meditovala a ktoré videla vo svojich víziách. Znova precítila utrpenie Spasiteľa. Na spiatočnej ceste vážne ochorela. Choroba pokračovala aj po návrate do Ríma. Päť dní pred smrťou jej Boh zjavil hodinu odchodu z tohto sveta. V predpovedaný deň požiadala o sviatosti, potom sa nechala položiť na dlážku a posypať popolom.
Zomrela 23. júla 1373 ako sedemdesiatročná. Pochovali ju v Ríme, no o rok nato ju dcéra Katarína dala previezť do rodného Švédska a uložili ju v materskom kláštore jej rehole vo Vadstene. Keďže nad jej hrobom a na jej príhovor sa dialo veľa zázrakov, už roku 1391 ju pápež Bonifác IX. vyhlásil za svätú.
Rehoľa sv. Brigity rástla a zanedlho mala takmer sto kláštorov vo viacerých krajinách. Mnohé však zanikli v období odpadnutia severských štátov od katolíckej Cirkvi.
Zdroj: zivotopisysvatych.sk
