Bratislava 26. júna (TK KBS) Sme tvárou živého Krista! Takouto vetou začali mladí prejav na audiencii pri Svätom Otcovi v záverečnej správe z XI. Medzinárodného fóra mládeže, ktoré sa uskutočnilo od 19. do 22. júna 2019. Zúčastnilo sa na ňom viac ako 250 mladých z 109 národností, z toho zástupcovia veľkých cirkevných hnutí a komunít, 18 mladých ľudí, ktorí sa ako audítori zúčastnili synody o mladých, a niekoľko zodpovedných za pastoráciu mládeže. Nechýbali ani mladí zo Slovenska – Viktória Žolnová, ktorá reprezentovala slovenskú mládež aj na pre synodálnom stretnutí a na samotnej biskupskej synode v októbri 2018, Ivan Petro a Elena Karasová. Pri tejto príležitosti s nimi prinášame rozhovor. - Aký bol cieľ Medzinárodného fóra pre mladých ?
Elena: Cieľom fóra bolo nadviazať na prácu vykonanú doteraz – tretia fáza, t.j. prvou bola pre-synoda mladých pred rokom v marci, potom samotná synoda v októbri 2018 a teraz postsynodálne stretnutie, ktoré si dalo za cieľ – začať procesy, ktoré by ešte viac zapojili mladých aktívnych kresťanov do života Cirkvi. Pretože mladí nie sú budúcnosťou Cirkvi ale jej súčasnosťou (CV 64) a nie sú iba časťou Cirkvi ale sú Cirkvou.
Medzinárodné stretnutia vždy so sebou nesú nádych univerzálnej Cirkvi, ktorá nie je tvorené iba jedným štýlom práce, jednou mentalitou a jedným pohľadom. Naopak Cirkev je tvorená z rôznorodosti: národov, kultúr, spiritualít, ktoré spája jedna viera a zápal pre Krista a evanjelium. Počas presynody som študovala v Ríme a mnoho z mojich priateľov sa jej zúčastnilo – takže som mala tak povediac informácie z prvej ruky, zúčastnila som sa aj svätej omše na Kvetnú nedeľu, kde mladí odovzdali pápežovi Františkovi dokument- Istrumentum laboris, do ktorého vložili všetky svoje návrhy o čom by synoda mladých mala diskutovať.
Počas biskupskej synody v októbri som už bola na Slovensku, zúčastnila som sa len záverečnej svätej omše, kde na mňa urobila dojem liturgická farba – zelená, ktorý je symbolom nádeje, ktorú pápež vkladá do nás mladých. Po tejto synode vyšiel bezprostredne finálny dokument - Mladí, viera a rozlišovanie povolania, z týchto dvoch predošlých dokumentov potom pápež prevzal inšpirácie pre napísanie Christus Vivit.
Základom diskusie počas fóra bola teda exhortácia Christus Vivit, ktorú vrelo odporúčam prečítať.
Viktória: Z Božej milosti som sa osobne zúčastnila Presynodného stretnutia mladých a neskôr aj samotnej synody na tému Mladí ľudia, viera a rozlišovanie povolania. Je úžasné, že tohto procesu sa už od samotného začiatku zúčastňovali samotní mladí ľudia, o ktorých táto synoda bola a tak sa stali nielen pasívnymi prijímateľmi, ale aktívnymi účastníkmi veľkej veci. A úžasné je, že synodou to všetko neskončilo, ale že sa podnikajú kroky na jej aplikáciu a prehlbovanie toho, čo Boží Duch hovorí Cirkvi.
Mladí prítomní na fóre vyjadrili vďaku Dikastériu pre laikov, rodinu a život, ktoré ziniciovalo toto stretnutie. Mladí, ktorí skôr neboli aktívne zapojení do predchádzajúcich fáz, sa vďaka fóru dozvedeli viac o celom procese ako aj o apoštolskej exhortácii Christus Vivit, a tak sa stali aktívnymi účastníkmi synodného procesu a jednými z tých, ktorým je teraz zverená úloha ohlasovať, že Kristus žije a pomáhať domácej Cirkvi aplikovať závery synody. Ako bolo na fóre spomenuté, viac ako dokument, je dôležité prezentovať spôsob spoločnej práce a bytia spolu, mladí a starí....
- Po skončení októbrovej synody o mladých boli na Slovensku nejaké konkrétne kroky v pastorácií mládeže uskutočnené?
Elena: Na Slovensku v rámci svojej práce (pozn. TK KBS - Domka - Združenie saleziánskej mládeže) som spolu s Jánom Holubčíkom, SDB mala jeden workshop, v ktorom sme mladým predstavili tému biskupskej synody.
Viktória: Hneď po skončení synody sme sa spolu s o. arcibiskupom a metropolitom Jánom Babjakom SJ zúčastnili stretnutia s vysokoškolákmi na Prešovskej univerzite v Prešove, kde sme im priblížili proces Synody, uskutočnilo sa niekoľko stretnutí s vysokoškolskou mládežou v Prešove, ktoré boli zamerané na oboznámenie sa s niektorými časťami záverečného dokumentu.
O synode sa hovorilo aj v Gréckokatolíckom mládežníckom centre Bárka v Juskovej Voli medzi animátormi a na mnohých iných diskusných stretnutiach k záverečnému dokumentu. Verím, že bolo ešte mnoho ďalších iniciatív rôznych spoločenstiev zameraných na pokračovanie synody, o ktorých neviem.
- Aké skúsenosti ste priniesli na fórum o mladých do Ríma?
Elena: Myslím, že bohaté.
Viktória: V mojom prípade to bolo okrem iného aj zdieľanie sa zo skúseností získaných na presynode či samotnej synode a to predovšetkým pri neformálnych rozhovoroch či práci v skupinke.
Ivan: V rámci medzinárodných pracovných skupiniek sme každý zdieľali svoje skúsenosti z práce s mládežou, či to boli ľudia z Japonska, Južnej Kórei, Nemecka, Chorvátska, Afriky, Nového Zélandu alebo Ameriky. Z mojej skúsenosti s mladými v rámci projektu Godzone som ľuďom mohol priniesť nový pohľad na bohatstvo života v cirkvi na Slovensku. Mnohí boli veľmi inšpirovaní a zaskočení z toho, ako cirkev na Slovensku žije. V mnohých krajinách totiž aktivity na ktoré sme u nás doma zvyknutý vôbec nepoznajú.
- Aké konkrétne návrhy Vás najviac oslovili?
Elena: Konkrétne návrhy sú z môjho pohľadu ťažko uchopiteľné, pretože to záleží na nás, čo si z tohto stretnutia odnesieme v prvom rade my osobne. Ja som oslovená samotným textom exhortácie Christus Vivit, ktorá ma veľmi oslovila a rada by som ju posunula všetkým mladým, aby ju nielen čítali a meditovali ale aj uskutočňovali - dávali do praxe vo svojom živote - dávam si záväzok hľadať spôsoby ako ju priblížiť mladým a nielen im.
Viktória: V prvom rade Boh hovoril ku mne osobne do situácii, ktoré prežívam a cez počuté slová mi dal istým spôsobom návod ako ďalej a to aj v službe mladým. Inšpiratívne pre mňa boli práce v malých skupinkách, kde sme mali možnosť sa okrem iného pozdieľať, ako to funguje v našich krajinách a tiež niektoré diskusie, či prednášky. Zaujalo ma, ako niektoré krajiny či spoločenstvá, robia toho tak veľa a nachádzajú rôzne kreatívne spôsoby, aby mladým povedali o synode a o exhortácii Christus Vivit. Inšpirovala ma myšlienka duchovnej obnovy nad Christus Vivit, či adorácie s meditáciou nad textom a mnohé iné.
Ivan: Oslovila ma iniciatíva dikastéria pre laikov, rodinu a život pokračovať v stretnutiach s mladými a brať do úvahy ich postrehy v práci s mladými ľuďmi. Konkrétne návrhy sú však asi na každom jednom z nás, presne ako Elenka povedala, je na nás aby sme exhortáciu „Christus Vivit“ v prvom rade žili a uskutočňovali.
- Apoštolská exhortácia Christus Vivit vyšla aj u nás, na čo by ste chceli mladých upozorniť, čo Vás v nej najviac zaujalo?
Elena: Odporúčam čítať ju pomaly, meditovať, premýšľať o danom texte, ak môžete prečítajte si ju v pôvodnom jazyku – španielčina, alebo v taliančine a zdieľajte sa s mladými vo Vašom okolí, vytvorte skupinku štúdia. Každého môže osloviť niečo iné. Pozýva nás byť kreatívnymi protagonistamia spolupracovať – kráčať spolu ako jedna synodálna Cirkev, aj medzigeneračne, pretože starší majú múdrosť, ktorá nám mladým pomáha k správnemu smerovaniu, od staršej generácie to však vyžaduje otvorené srdce, ktoré prijíma kreatívnosť a živosť mladých, je potrebné budovať medzi nami kultúru dôvery a rásť vo vzájomnej spolupráci. Tak ako vždy: začať treba od seba, a neunaviť sa nikdy v láske a vytrvalosti, lebo srdce, čo miluje je vždy mladé (CV 13).
Viktória: Celý dokument je písaný formou listu, je veľmi jednoduchý na čítanie a myslím, že je písaný jazykom, ktorému mladí rozumejú. Zároveň v ňom však možno nájsť mnoho hlbokých a podnetných myšlienok, nad ktorými je treba sa zastaviť, pouvažovať a prijať ich do svojho srdca. Je dobré tento dokument čítať postupne, nie naraz a tiež modliť sa s ním je jednou z ciest, ako mať živú skúsenosť s Kristom, ktorý je živý
Ivan: Je to veľmi bohatý dokument a je ťažké ho naplno obsiahnuť za krátky čas, treba nad ním naozaj meditovať a investovať doň. Pápež nás pozýva k tomu, aby sme sa na život nepozerali z balkóna, ale aby sme žili a nečakali na to, kedy sa budeme cítiť byť pripravení na život, pretože nie sme len budúcnosťou cirkvi, ale hlavne jej prítomnosťou. Nechce aby sme ostali len pri „ďalšom“ dokumente, ale pozýva nás do akcie, do dennodenného vzťahu so živým Kristom.
- Ako sa podľa Vás mladí môžu aktívne zapojiť do cirkvi?
Elena: Mladí človek, ktorý žije každodenne evanjelium a šíri ho (niekedy aj bez rečí) okolo seba JE aktívne zapojený. Potom už stačí nasledovať vnútorný hlas a byť TERAZ tam, kde sme, kde sa nachádzame naplno v Bohu.
Viktória: Súhlasím s Elenkou. Najmä tým, že mladý človek bude žiť evanjelium každý deň v prostredí, ktorého je súčasťou a to či už v škole, v rodine, v práci, v partii a pod. . Zároveň je možné slúžiť v rôznych spoločenstvách, centrách mládeže a to pri rôznych aktivitách a podujatiach diecézneho či národného charakteru, kde je služba mladých laikov ba nevyhnutná. Tiež nesmieme zabudnúť na naše farnosti, ktoré potrebujú mladých, aby boli neustále živými a mladými komunitami. Nesmieme zabudnúť ani na starých, chorých, tých, ktorí sú slabší od nás a potrebujú našu pomoc. Všetci sme súčasťou Cirkvi a teda ak si navzájom pomáhame a slúžime, sme do nej aktívne zapojení.
Ivan: Pápež nás pozýva do toho, aby sme boli iniciatívny, pozýva nás byť protagonistami. Verím, že v cirkvi je mnoho príležitostí, ako sa zapojiť do služby, lokálne, celoslovensky aj medzinárodne, ale tak isto môžeme byť tvorcami nových služieb do ktorých sa budú môcť zapojiť ľudia okolo nás v spolupráci s kňazmi, farnosťami, spoločenstvami či diecézami.
Prinieslo toto fórum nejaké novinky?
Elena: Synodou pre mladých a celý proces tejto cesty je obrovskou novinkou – Cirkev, ktorá počúva mladých a chce kráčať spolu s nimi. Myslím, že sa bude čoraz viac dávať priestor mladým kresťanom, ktorých pápež vyzýva, aby boli protagonistami preberajúcimi zodpovednosť za chod Cirkvi. Bolo by skvelé ak by sa to postupne infiltrovalo aj na Slovensko.
Viktória: Zdieľam názor ako Elenka vyššie a rada by som ešte doplnila jednu myšlienku, ktorá ma sprevádza od minulého týždňa, a tou je, že ak chceme v Cirkvi niečo zmeniť, v prvom rade ju potrebujeme milovať a so zmenou začať u seba samého, čo však chce odvahu a čas. Pozvaní je každý z nás a je už len na nás, aký postoj k tejto výzve zaujmeme.
FOTOGRAFIE z fóra je možné nájsť TU
