Vatikán 5. júna (RV) Pri generálnej audiencii v stredu 5. júna pápež František v rámci zvyčajnej katechézy zhodnotil svoju apoštolskú cestu do Rumunska v dňoch 31. mája až 2. júna. Išlo o jeho 30. zahraničnú apoštolskú cestu a 46. navštívenú krajinu. Príhovor Svätého Otca prinášame v plnom znení.Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
V závere uplynulého týždňa som absolvoval apoštolskú cestu do Rumunska, na pozvanie pána prezidenta a pani premiérky. Obnovujem im moje poďakovanie a rozširujem ho na ďalšie občianske a cirkevné autority, ako aj na všetkých tých, ktorí spolupracovali na uskutočnení tejto návštevy. Predovšetkým vzdávam vďaku Bohu, za to, že dovolil, aby sa Petrov nástupca vrátil do tejto krajiny, dvadsať rokov po návšteve sv. Jána Pavla II.
V skratke, ako ohlasovalo motto cesty, vyzýval som k „spoločnému kráčaniu“. A mojou radosťou bolo môcť tak urobiť nie z diaľky či z vysoka, ale kráčajúc osobne uprostred rumunského ľudu, ako pútnik v jeho zemi.
Rozličné stretnutia poukázali na hodnotu a požiadavku spoločného kráčania, ako medzi kresťanmi, na rovine viery a lásky k blížnemu, tak aj medzi občanmi, na rovine občianskej angažovanosti.
Ako kresťania máme milosť prežívať obdobie bratských vzťahov medzi rozličnými Cirkvami. V Rumunsku veľká časť veriacich patrí k Pravoslávnej cirkvi, aktuálne vedenej patriarchom Danielom, ku ktorému smerujú moje bratské a vďačné myšlienky.
Katolícka komunita, ako tá „grécka“, tak aj tá „latinská“, je živá a aktívna. Jednota medzi všetkými kresťanmi, aj keď je nekompletná, je založená na jedinom krste a je spečatená krvou a utrpením znášaným spoločne v temných časoch prenasledovania, osobitne v minulom storočí pod ateistickým režimom. Je tu aj ďalšia, luteránska komunita, ktorá tiež vyznáva vieru v Ježiša Krista a je v dobrom vzťahu s pravoslávnymi kresťanmi i s katolíkmi.
S patriarchom a Svätou synodou Rumunskej pravoslávnej cirkvi sme mali veľmi srdečné stretnutie, pri ktorom som zdôraznil vôľu Katolíckej cirkvi kráčať spoločne v zmierenej pamäti, a to smerom k plnšej jednote, o ktorú práve rumunský ľud prorocky žiadal počas návštevy sv. Jána Pavla II.
Tento dôležitý ekumenický rozmer cesty vyvrcholil pri slávnostnej modlitbe Otčenáš, vo vnútri novej, impozantnej pravoslávnej katedrály v Bukurešti. Tento moment mal veľmi silnú symbolickú hodnotu, pretože Otčenáš je kresťanskou modlitbou „par excellence“, je spoločným dedičstvom všetkých pokrstených. Nikto nemôže povedať „Otče môj“ či „Otče váš“, to nie. Ale „Otče náš“ – je to spoločné dedičstvo všetkých pokrstených. Ukázali sme, že jednota neoberá o legitímnu odlišnosť. Nech nás Duch
Svätý vedie k tomu, aby sme čoraz viac žili ako Božie deti a medzi sebou ako bratia.
Ako Katolícka komunita sme slávili tri eucharistické liturgie. Prvú v katedrále v Bukurešti, 31. mája, na sviatok Navštívenia Panny Márie, ikony Cirkvi putujúcej vo viere a láske. Druhá Eucharistia bola vo svätyni Šumuleu Čiuk, méte mnohých pútnikov. Tam Svätá Božia Matka zhromažďuje veriaci ľud v rozličnosti jazykov, kultúr a tradícií.
Tretím slávením bola Božská liturgia v Blaži, centre Gréckokatolíckej cirkvi v Rumunsku, spojená s blahorečením siedmich biskupov – mučeníkov, svedkov slobody a milosrdenstva, ktoré pochádzajú z Evanjelia. Jeden z týchto nových blahoslavených, Mons. Iuliu Hossu vo väzení napísal: «Boh nám poslal tieto temnoty utrpenia, aby sme darovali odpustenie a modlili sa za obrátenie všetkých». Mysliac na ukrutné mučenie, ktorému boli vystavení, sú tieto slová svedectvom milosrdenstva.
Osobitne intenzívne a radostné bolo stretnutie s mladými a rodinami, ktoré sa konalo v Jaši – starobylom meste a dôležitom kultúrnom centre, križovatke západu a východu. Je to miesto, ktoré pozýva k otvoreniu ciest a k spoločnému kráčaniu, v bohatstve rozličností, v slobode, ktorá neoberá o korene, ale z nich čerpá kreatívnym spôsobom. Aj toto stretnutie malo mariánsky charakter a skončilo sa zverením mladých a rodín Svätej Matke Božej.
Posledná etapa cesty bola návšteva rómskej komunity v Blaži. V tomto meste sú Rómovia veľmi početní, a preto som ich chcel pozdraviť a obnoviť môj apel proti každej diskriminácii a za úctu k osobám akéhokoľvek etnika, jazyka a náboženstva.
Drahí bratia a sestry, ďakujme Bohu za túto apoštolskú cestu a prosme ho, aby na príhovor Panny Márie priniesla hojné ovocie pre Rumunsko i pre Cirkev v tých končinách.
Preložila: Slovenská redakcia VR
