Pápež František sa v ranných hodinách presunul z Bukurešti do severovýchodnej časti Rumunska, najprv lietadlom do Bacau a potom helikoptérou do Miercurea Ciuc v hornatom kraji východnej časti karpatského oblúka. Cieľom jeho púte bolo neďaleké mariánske pútnické miesto Šumuleu Čiuk.

Mariánsky kostol s titulom „basilica minor“ stojaci na úpätí hory je súčasťou františkánskeho kláštora. Stavba dokončená v roku 1824 je barokového štýlu a stojí na mieste staršieho chrámu zo 14. storočia. Uchováva vzácnu gotickú sochu Madony, vytvorenú v rokoch 1515 – 1520 z lipového dreva, ktorá prežila požiar v roku 1661. Svätý Otec František pri dnešnej návšteve venoval Panne Márii tradičný dar – umelecky tepanú zlatú ružu.

Pútnické miesto Šumuleu Čiuk (Șumuleu Ciuc) patrí do diecézy Alba Júlia, zriadenej ešte v roku 1009 uhorským kráľom sv. Štefanom. Tradičné púte sa tu konajú každoročne na Turíce. Ide o obľúbené pútnické miesto katolíkov rumunskej i maďarskej národnosti. Leží v oblasti, ktorá je dôležitým centrom maďarskej menšiny v Sedmohradsku, tzv. sikulov.

O tejto skutočnosti svedčila aj dnešná prítomnosť pútnických skupín z Maďarska. Hlavným hostiteľom pri slávnosti bol arcibiskup diecézy Alba Júlia Mons. György-Miklós Jakubínyi. Medzi predstaviteľmi verejného života bola aj rumunská premiérka Viorica Dăncilă. Ako jednoduchý pútnik bol prítomný aj maďarský prezident János Áder.

Takmer stotisíc veriacich zaplnilo liturgický priestor pod briežkom tvoriacim prirodzený amfiteáter. Pri slávnosti s votívnym formulárom o Panne Márii, Matke Cirkvi a biblickými čítaniami o povolaní Jeremiáša (Jer 1,4-5.17-19) a o zvestovaní Panne Márii (Lk 1,26-38) Svätý Otec v homílii pripomenul, že prichádza ako pútnik a vyjadril význam putovania:

„Prichádzame bez mnohých slov k nohám Matky, aby sa na nás pozrela a aby nás  svojím pohľadom priviedla k tomu, ktorý je „Cesta, Pravda a Život“. Nerobíme to hocakým spôsobom, sme pútnici. (...) Putovať znamená cítiť sa povolaní a podnecovaní kráčať spolu prosiac Pána o milosť premeniť staré i súčasné nevraživosti a nedôverčivosti na nové príležitosti k jednote spoločenstva: znamená odpútať sa od našich istôt a pohodlia v záujme hľadania novej zeme, ktorú nám Pán chce dať. Putovanie je výzvou objaviť a šíriť ducha spolunažívania, nemať strach zamiešať sa, stretnúť sa a pomáhať si.“

Po svätej omši pápež František obedoval v nedávno postavenom kongresovom zariadení Arcidiecézy Alba Júlia, pomenovanom po niekdajšom arcibiskupovi Mons. Antalovi Jakabovi, ktorý bol počas komunistického režimu 13 rokov v žalári a na nútených prácach v bani na olovo, zomrel v roku 1993. Svätý Otec požehnal aj skupinu chorých.

Popoludňajší program Svätého Otca pokračoval v meste Jaš (Iași), v rumunskom severovýchodnom regióne Moldavia. Po zvítaní sa s miestnym biskupom Mons. Petru Gherghelom a predstaviteľmi mesta a regiónu sa Svätý Otec najprv zašiel do Katedrály Panny Márie Kráľovnej, postavenej v roku 2005 vedľa starej katedrály. Zapálením sviece si tu uctil relikvie blahoslaveného mučeníka Antona Ďurčoviča (Durcovici, 1888-1951), niekdajšieho biskupa diecézy Jaš.

Mariánske stretnutie

Záverečným bodom druhého dňa apoštolskej cesty bolo mariánske stretnutie s mládežou a rodinami v Paláci kultúry mesta Jaš, pri ktorom pápež František zveril mladých a rodiny Panne Márii. Vypočul si aj niekoľko svedectiev, na ktoré reagoval v príhovore.

Okolo 100 tisíc ľudí, mladých a rodín prišlo o 16.45 miestneho času pred Palác kultúry v Jaši na stretnutie s pápežom Františkom, aby si vypočuli jeho slová, pomodlili sa s ním a odniesli si jeho apoštolské požehnanie. Svätého Otca priviezol papamobil od neďalekej modernej katedrály Panny Márie Kráľovnej, kde sa stretol s chorými a so seniormi. Pápež najprv požehnal mramorovú sochu Vykupiteľa a kameň, ktorý symbolizuje známe „Camino“ – púť do španielskeho Santiaga de Compostela, pretože v tomto roku sa práve tu otvára miesto, odkiaľ sa môžu pútnici vydať na stáročnú cestu k hrobu sv. Jakuba.

Pápež si uctil milostivý obraz Madony z rumunskej Bukoviny

Deti v tradičných krojoch uvítali Svätého Otca kvetmi a sprevádzali ho k vystavenej milostivej ikone Panny Márie zvanej „Cacica“. Ide o kópiu jasnohorskej Čiernej Madony, ktorá sa uchováva v pútnickej svätyni Cacica v rumunskom regióne Bukovina a podľa nej dostala aj svoje meno.

Biskup diecézy Jaš Mons. Petru Gerghel privítal Svätého Otca pripomenutím motta apoštolskej cesty: „Prichádzate s výzvou „kráčajme spoločne“. Prijímame túto výzvu, aby sme zdieľali s Vašou Svätosťou radosť z viery pod ochranou Madony...“

Mnohí z týchto mladých a rodín sa pri tejto príležitosti vrátili z cudziny, aby ukázali svoju veľkú vďaku za pápežovu pozornosť a starostlivosť o tých, čo žijú ďaleko od svojich domovov. Mladý manželský pár privítal Svätého Otca slovami:

„My, mladí a rodiny sa nachádzam tvárou v tvár problémom dnešnej spoločnosti: korupcia, migrácia, neodpustenie, neistota budúcnosti v našom kraji. Ale napriek všetkým výzvam, sme tu, aby sme čelili týmto limitom a naučili sa ako to zvládli iní.“

Svedectvo vysokoškoláka: Žiť vieru uprostred provokácií

Eduard, univerzitný študent informatiky v Jaši, ktorý si prácou v tomto odbore aj privyrába popri štúdiu vo svojom svedectve uviedol, že sa snaží žiť vieru uprostred početných provokácií. Napriek tomu, že vyrastal v cirkevnom spoločenstve, ktoré ho naučilo, že „mladí rozkvitnú keď sú naozaj milovaní“, teraz sa stavia v práci i v škole proti klamlivým hlasom, že viera ničomu nepomáha, a je nemá cenu darovať sa, alebo že si môže urobiť život mysliac len na seba. Týmto hlasom musí Eduard často vzdorovať, aby sa nehanbil žiť svedectvo viery. Svätému Otcovi poďakoval, že často pripomína, že Ježiš Kristus je centrom nášho života a nemáme sa obávať slúžiť bratom. Eduard tiež vyjadril svoju túžbu zostať vo svojej vlasti.

Postupne zazneli tri svedectvá, na ktoré pápež František reagoval vo svojom príhovore. K Eduardovej skúsenosti poznamenal:

„Viera je dar, ktorý udržuje jednu hlbokú a krásnu istotu: našu spolupatričnosť detí, detí milovaných Bohom. Boh miluje láskou Otca každý život, každý z nás mu patrí. Je to spolupatričnosť detí, ale aj vnukov, manželov, starých rodičov, priateľov, susedov: bratská spolupatričnosť. (...) Pán dáva všetkým nám povolanie, ktoré je provokáciou, aby sme objavili talenty a schopnosti, ktoré máme a aby sme ich dali do služby druhým. Prosí nás použiť svoju slobodu, ako slobodu voľby povedať „áno“ plánu lásky.“

Svedectvo jednoty rodiny s 11 deťmi

Druhým svedectvom sa Svätému Otcovi prihovorila rodina troch generácií (starí rodičia, deti a vnúčatá). Manželia Elisabetta a Ioan prichádzajúc z vidieka v okrese Jaš a žijú v malom katolíckom spoločenstve, ktoré v úcte nažíva s miestnymi pravoslávnymi. S radosťou ukázali svojich 11 detí, z ktorých sedem už má svoje rodiny a štyri si vybrali cestu života zasvätenú Pánovi: dvaja kňazi  a dve rehoľné sestry. Niektorí prišli aj z cudziny, aby tak spolu poďakovali Bohu za dar viery:

„Bola to viera, ktorá nás podržala, keď sme ako mladá rodina museli čeliť rôznym ťažkostiam života. Keď sme prežívali najťažšie obdobia, hovorili sme slová apoštola Petra „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života... Iba v tebe nájdeme silu ísť ďalej!“

Manželia uviedli, že práve toto im dávalo silu vydržať aj tlakom za komunistickej moci, podľa ktorých mali veľa detí. Dnes sa modlia za svoje deti, svoje vnúčatá, aby nezabudli odkiaľ pochádzajú a žili vo svojej vlasti v pokoji a v dôvere v Boha i v seba.

„Elisabetta a Ioan, ste skvelí!“ – takto spontánne zareagoval Svätý Otec František na ich svedectvo. Poukázal na ich radosť zo stretnutia s 11 deťmi, ktorí teraz prišli z rôznych krajov, aby mohli byť spolu, tak ako vtedy, keď každú nedeľu kráčali spoločne do kostola:

„Je to šťastie rodičov vidieť zjednotené svoje deti. Istotne sa dnes v nebi robí oslava, vidiac toľko detí, ktorí sa rozhodli byť spolu. Je to skúsenosť nových Turíc (...) kde Duch objíma naše rozdiely a dáva nám silu otvoriť cestu nádeje vybraním toho najlepšieho z každého. Rovnakú cestu začali apoštoli pred 2000 rokmi, a je teraz na nás svedčiť a zasievať. Nesmieme čakať, že to urobia iní, je to na nás. My sme zodpovední! Je to na nás!“

Otvorenie Transylvánskej pútnickej cesty do Santiaga

Pápež František rumunským mladým a rodinám v Jaši pripomenul motto svojej 30. apoštolskej cesty „Kráčajme spoločne“ aj v súvislosti s tohtoročným otvorením tzv. Transylvánskej pútnickej cesty do Santiaga i s hostiteľskou iniciatívou mesta Jaš pre národné stretnutie mládeže:

„Nech žijú mladí! Dva veľmi dobré prvky: mesto, ktoré sa historicky otvára spúšťaniu nových procesov, ako je cesta do Santiaga, ako aj mesto, ktoré vie hostiť mladých prichádzajúcich z rôznych častí sveta, tak ako teraz. Dve charakteristiky, ktoré hovoria o potenciáli a veľkej misii, ktorú môžete rozvíjať: vydláždiť cestu, aby ste kráčali spoločne a niesli vpred ten sen starých rodičov, ktorým je proroctvo: bez lásky a bez Boha nijaký človek nemôže na zemi žiť. Odtiaľto dnes môžu vychádzať nové cesty do Európy a do iných krajov sveta. Mládež, vy ste pútnikmi 21. storočia, schopnými nového obrazu pút, ktoré spájajú.“

Silné dojmy pápeža Františka: Starenka s bábätkom na rukách

Svätý Otec sa podelil s jedným zo svojich silných dojmov, keď prichádzal na námestie:

„Bola tam jedna starenka, dosť staručká, babička. Na rukách mala vnuka, asi dvojmesačného, nie viac. Keď som prešiel, ukazovala mi ho. Usmievala sa a usmievala s úsmevom spoluúčasti, akoby mi hovorila: „Pozri, teraz ja môžem snívať!“ V tom momente som bol dojatý a nemal som odvahu ísť za ňou a priviesť ju sem dopredu. Preto to rozprávam. Starí rodičia snívajú, keď ich vnúčatá kráčajú vpred, a vnúčatá majú odvahu, keď čerpajú z koreňov svojich starých rodičov.“  

Na záver stretnutia  predniesol pápež František modlitbu zverenia mladých a rodín Panne Márii. Spoločne sa pomodlili „Zdravas, Mária“ a pred finálnou piesňou „Christus vincit“ udelil všetkým prítomným svoje apoštolské požehnanie.

-

Aktualizované: 2. júna 2019

Fotogaléria

V nedeľu Svätý Otec odletí do mesta Blaj, ležiaceho takisto v Sedmohradsku. Tam bude blahorečiť siedmich gréckokatolíckych biskupov, ktorí zahynuli počas prenasledovania cirkvi rumunským komunistickým režimom. Svätý Otec František sa v nedeľu v Blaji plánuje stretnúť aj s príslušníkmi komunity Rómov.

( TK KBS, RV mh; ml ) 20190601002   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]