Sofia 7. mája (RV) Podporiť spojenectvo náboženstiev v úsilí o mier bolo cieľom záverečného bodu programu pápeža Františka v Bulharsku. Na stretnutí v pondelok 6. mája vo večerných hodinách na námestí v historickom centre Sofie sa podieľali pravoslávni, katolíci, protestanti, arménski kresťania, židia a moslimovia.Pápež sa na večerné podujatie v Sofii vrátil po celodennom programe v meste Rakovski pri Plovdive. Stretnutie náboženstiev za mier sa konalo po 18. hodine miestneho času na Námestí nezávislosti. Symbolom náboženských tradícií spolunažívajúcich v Bulharsku bolo v rukách detí šesť zapálených lampášikov, ktoré odolali aj kvapkám dažďa. Po slovách jednotlivých zástupcov sa pápež František pomodlil slovami sv. Františka z Assisi za pokoj a prihovoril sa prítomným.
Príhovor Svätého Otca pri stretnutí za pokoj
Drahí bratia a sestry, modlili sme sa za pokoj slovami inšpirovanými sv. Františkom z Assisi, veľkým milovníkom Boha Stvoriteľa a Otca všetkých. Túto lásku dosvedčoval samotným nadšením a úprimnou úctou k stvorenstvu a každej osobe, ktorú stretával na svojej ceste. Je to láska, ktorá zmenila jeho pohľad, dávajúc mu vedomie, že v každom je „lúč svetla, ktorý sa rodí z vnútornej istoty, že sme nekonečne nadovšetko milovaní“ (Apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 6). Láska, vďaka ktorej sa stal autentickým tvorcom pokoja.
Aj každý z nás je povolaný, v jeho stopách, stať sa budovateľom, „remeselníkom“ pokoja. Pokoja, ktorý musíme vyprosovať a pre ktorý musíme pracovať. Je to dar i úloha, dar i neustále každodenné úsilie budovať kultúru, v ktorej aj pokoj bude základným právom. Pokoj aktívny a „opevnený“ proti všetkým formám sebectva a ľahostajnosti, ktoré nás nútia dávať malicherné záujmy niektorých pred neporušiteľnú dôstojnosť každého človeka.
Pokoj vyzýva a žiada, aby sme dialóg urobili našou cestou, spoluprácu naším správaním, vzájomné poznanie metódou a kritériom (porov. Dokument o ľudskom bratstve, Abú Zabí, 4. februára 2019), aby sme sa stretli v tom, čo nás spája, rešpektovali to, čo nás oddeľuje a povzbudzovali sa hľadieť na budúcnosť ako na priestor príležitostí a dôstojnosti, najmä pre budúce generácie.
Tento večer sme tu, aby sme sa modlili pred týmito pochodňami, ktoré nesú naše deti. Symbolizujú oheň lásky, ktorý je zapálený v nás, a ktorý sa musí stať majákom milosrdenstva, lásky a pokoja v prostrediach, v ktorých žijeme. Majákom, ktorým by sme chceli rozžiariť celý svet. Ohňom lásky chceme roztopiť ľad vojny.
Prežívame toto podujatie za pokoj na troskách starovekej Serdiky, v Sofii, srdci Bulharska. Môžeme odtiaľto vidieť miesta bohoslužieb rôznych cirkví a náboženských vyznaní: Chrám Svätej Nedele našich pravoslávnych bratov, Kostol svätého Jozefa nás katolíkov, synagógu našich starších bratov židov, mešitu našich moslimských bratov a tu blízko kostol arménov.
Na tomto mieste sa po stáročia vzájomne zbližovali Bulhari zo Sofie, patriaci k rôznym kultúrnym a náboženským skupinám, aby sa stretli a diskutovali. Kiež toto symbolické miesto predstavuje svedectvo pokoja. V tejto chvíli sa naše hlasy zmiešavajú do jednoty a súzvučne vyjadrujú horúcu túžbu po pokoji: Nech sa pokoj rozšíri po celej zemi! V našich rodinách, v každom z nás, a to najmä v tých miestach, kde toľko hlasov boloumlčaných vojnou, udusených ľahostajnosťou a ignorovaných ničivou spoluúčasťou v skupinových záujmoch.
Nech všetci spolupracujú pri realizácii tejto snahy: predstavitelia náboženstiev, politiky, kultúry. Každý tam, kde sa nachádza, zastávaním úlohy, ktorá mu prináleží, môže povedať: „Pane, urob ma nástrojom tvojho pokoja“. Je to prianie, ktorým sa realizuje sen pápeža sv. Jána XXIII., že zem sa stane domovom pokoja. Nasledujme jeho túžbu a svojím životom povedzme: Pacem in terris! Pokoj na zemi všetkým ľuďom, ktorých Pán miluje.
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
