Sofia 7. mája (RV) Popoludňajší program pápeža Františka v pondelok 6. mája v bulharskom meste Rakovski pokračoval stretnutím s miestnou katolíckou komunitou v Kostole sv. Michala archanjela. Bulharských katolíkov, ktorí sú v krajine menšinou, povzbudil k odvahe a kreatívnosti, ku konkrétnemu dosvedčovaniu Božej lásky ku všetkým a k ochote privádzať na svet deti aj napriek ťažkostiam doby.V Kostole sv. Michala si Svätý Otec uctil relikviu sv. Jána XXIII., vďaka ktorému bol kedysi kostol zrekonštruovaný po silnom zemetrasení v roku 1928. Vstupujúc do aplaudujúceho chrámu, zaplneného veriacimi, kňazmi, rehoľníkmi i členmi laických hnutí zo všetkých troch bulharských diecéz, Svätý Otec zdravil pútnikov a pristavil sa aj pri chorých a hendikepovaných deťoch. Privítala ho dvojica detí v krojoch tradičným spôsobom – chlebom a medom.
Po pozdrave biskupa Sofie a Plovdivu Mons. Georgia Ivanova Jovčeva, ktorému všetci spolu s pápežom zaspievali blahoželanie k jeho dnešným narodeninám i meninám, si Svätý Otec vypočul tri svedectvá mladých: rehoľníčky, kňaza i manželského páru, ktoré sa striedali so spevmi i tradičnými bulharskými tancami v podaní detí v krojoch.
Svedectvá o povolaní rehoľníčky, kňaza a manželov
Tridsaťtriročná rehoľná sestra Maria Evrozia sa podelila o svedectvo svojho života a povolania. Pochádza z chudobnej rodiny, otca stratila ešte v útlom detstve. Mama ju však vždy viedla k dôvere v Božie milosrdenstvo. Po duchovnom zážitku na púti v Lurdoch sa v 19 rokoch rozhodla vstúpiť do rehole eucharistínok.
Druhé svedectvo predniesol kňaz Boris, ktorý chcel vyjadriť Bohu vďaku za 14 rokov svojho povolania. Nechýbali problémy, avšak „všetky hodnotné veci v živote majú vysokú cenu... No ak je naše srdce plné lásky k Bohu a blížnemu, Boh dáva schopnosť s ochotou vykonať i ťažké veci“, povedal kňaz.
Nakoniec sa prihovorili manželia Mitko a Miroslava, ktorí sa spoznali na jednom z národných stretnutí mládeže. Aj ich v živote postretli ťažkosti, ako napríklad strata prvého dieťaťa ešte pred jeho narodením: „Snažíme sa čeliť každému problému so silnou vierou, spoločnou modlitbou a podporou našich drahých“. Manželia, sú presvedčení, že sviatostné manželstvo je zahalené milosťou Boha, s ktorou „môžu prekonať akúkoľvek prekážku bez strachu“.
Príhovor pápeža: Dosvedčovať, že Láska nie je mŕtva
Svätý Otec v príhovore viackrát spomenul pápeža sv. Jána XXIII., i jeho slová: „Nikdy som nepoznal pesimistu, ktorý by dovŕšil niečo dobré“. Pápež František pripomenul i jeho dôveru v Božiu prozreteľnosť a veriacich vyzval hľadieť na život očami viery. Okrem iného povedal:
„Boží ľudia sú tí, ktorí sa naučili vidieť, dôverovať, objavovať a nechať sa viesť silou zmŕtvychvstania“. (...) Boží mužovia a ženy sú tí, ktorí majú odvahu urobiť prvý krok a kreatívne sa snažia byť v prvej línii svedčiac o tom, že Láska nie je mŕtva, ale že víťazila nad každou prekážkou. Vstupujú do hry, pretože sa naučili, že Ježiš, samotný Boh sa dal do hry. Do hry vsadil vlastné telo, aby sa nikto nemohol cítiť sám či opustený.“
„Vidieť očami viery je pozvaním neprechádzať životom dávajúc nálepky, klasifikujúc, kto je hodný lásky a kto nie, ale je pozvaním snažiť sa vytvárať také podmienky, aby sa každá osoba cítila milovaná, osobitne tí, čo sa cítia byť zabudnutí Bohom, pretože sú zabudnutí svojimi bratmi. Ten, kto miluje, nestráca čas plačom nad sebou samým, ale vidí vždy niečo konkrétne, čo môže urobiť“.
Svätý Otec zdôraznil aj potrebu spoločenstva a vzájomnej podpory vo viere. Osobitne zdôraznil dôležitosť farnosti. „Živá komunita podporuje, sprevádza, integruje a obohacuje“, povedal pápež a vysvetlil, že kňaz i Boží ľud sa navzájom potrebujú. „Kňaz bez svojho ľudu stráca identitu a ľud bez svojich pastierov sa môže štiepiť. (...) Nikto nemôže žiť len pre seba, žijeme pre druhých“. Manželom zas Svätý Otec pripomenul pravidlo, že nikdy nemajú ísť spať nezmierení.
Otvorenosť, odvaha a kreatívnosť Solúnskych bratov
Svätý Otec bulharským katolíkom spomenul aj Solúnskych bratov sv. Cyrila a Metoda, ktorí im sprístupnili Božie slovo – slovo dávajúce život. Cirkev v Bulharsku vyzval mať podľa ich príkladu vždy otvorené dvere, „byť kreatívnymi a smelými, pýtať sa, ako môžeme konkrétnym a zrozumiteľným spôsobom preložiť mladým generáciám lásku, ktorú má Boh pre nás“.
Veriacich vyzval k odvahe a pripomenul im, že budúcnosť leží v ich rukách:
„Knihu budúcnosti musíte napísať vy. Neunavte sa byť Cirkvou, ktorá naďalej – uprostred protikladov, bolestí a chudoby – privádza na svet deti, ktoré táto zem potrebuje na počiatku 21. storočia, majúc jedno ucho na Evanjeliu a druhé na srdci vášho ľudu“.
