Sofia 5. mája (RV) V prvý deň svojej apoštolskej návštevy Bulharska, v nedeľu 5. mája, sa pápež František pomodlil poludňajšiu mariánsku antifónu Raduj sa, nebies Kráľovná spolu s miestnymi veriacimi. Urobil tak na námestí v centre Sofie, v blízkosti Patriarchálnej katedrály sv. Alexandra Nevského, sídelného chrámu patriarchu Bulharskej pravoslávnej cirkvi, v ktorom si predtým uctil pamiatku sv. Cyrila Metoda.Z pódia s ikonou Nesebarskej Madony najprv Svätý Otec predniesol príhovor a potom sa pomodlil spievanú mariánsku antifónu spolu s tisíckou prítomných veriacich a udelil im požehnanie. Na záver stiskom ruky pozdravil zástupcov rozličných náboženských komunít prítomných v Bulharsku, vrátane arménskych kresťanov, židov a moslimov.
Príhovor pred modlitbou Regina caeli
Drahí bratia a sestry, „Kristus vstal z mŕtvych!“
Týmito slovami si už od staroveku v týchto krajoch Bulharska kresťania – pravoslávni i katolíci – vo Veľkonočnom čase navzájom blahoželali: Christos voskrese! [zhromaždenie: Voistinu voskrese!] Tieto slová vyjadrujú veľkú radosť z víťazstva Ježiša Krista nad zlom a smrťou. Sú potvrdením a svedectvom srdca našej viery: Kristus žije. On je naša nádej a najkrajšia mladosť tohto sveta. Všetko, čoho sa on dotýka, sa stáva novým, napĺňa sa životom. Preto prvé slová, ktorými sa chcem obrátiť na každého z vás, sú: On žije a chce, aby si žil! On je v tebe, je s tebou a nikdy ťa neopustí. On kráča s tebou. Akokoľvek by si sa vzdialil, po tvojom boku je Vzkriesený, ktorý ťa neustále volá a čaká, kým začneš znova. On nikdy nemá strach začínať odznova: vždy nám podá ruku, aby sme nanovo začali. Keď sa cítiš starý z dôvodu smútku – smútok robí zostarnutým –, nevraživostí, strachov, pochybností a neúspechov, On tam bude stáť, aby ti dodal silu a nádej. On žije, chce aby si žil a kráča s tebou (porov. Posynodálna apoštolská exhortácia Christus vivit, 1-2).
Táto viera v zmŕtvychvstalého Krista sa ohlasuje po dvetisíc rokov v každom kúte zeme prostredníctvom veľkodušnej misie mnohých veriacich, ktorí sú povolaní dávať všetko pre zvestovanie Evanjelia, bez toho, aby si niečo nechali pre seba. V dejinách Cirkvi, aj tu v Bulharsku, boli pastieri, ktorí sa vyznačili svätosťou života. Medzi nimi by som rád pripomenul svojho predchodcu, ktorého vy nazývate „bulharským svätým“, sv. Jána XXIII., svätého pastiera, ktorého pamiatka je obzvlášť živá v tejto krajine, kde žil v rokoch 1925 až 1934. Tu sa naučil oceniť tradíciu Východnej cirkvi, nadväzujúc priateľské vzťahy s inými náboženskými vyznaniami. Jeho diplomatická a pastoračná skúsenosť v Bulharsku zanechala takú silnú stopu v jeho pastierskom srdci, že ho viedla k tomu, aby v Cirkvi podporoval vyhliadky na ekumenický dialóg, ktorý dostal výrazný impulz Druhým vatikánskym koncilom, práve z vôle pápeža Roncalliho. V istom zmysle musíme tejto krajine poďakovať za múdru a inšpirujúcu intuíciu „dobrého pápeža“ (Papa buono).
V tejto línii ekumenickej cesty budem mať čoskoro radosť pozdraviť predstaviteľov rôznych náboženských vyznaní Bulharska, ktoré napriek tomu, že je pravoslávnou krajinou, je križovatkou, kde sa stretávajú a vedú dialóg rôzne náboženské vyznania. Vítaná prítomnosť na tomto stretnutí reprezentantov týchto rozličných komunít poukazuje na túžbu všetkých kráčať cestou, ktorá je každým dňom viac potrebná: «prijať kultúru dialógu ako cestu, vzájomnú spoluprácu ako postoj, vzájomné poznanie sa ako metódu a kritérium» (Dokument o ľudskom bratstve, Abú Zabí, 4. februára 2019).
Sme blízko starobylého Chrámu Svätej Sofie (Múdrosti) a vedľa Patriarchálneho chrámu sv. Alexandra Nevského, kde som sa predtým modlil v spomienke na svätých Cyrila a Metoda, evanjelizátorov slovanských národov. V túžbe prejaviť uznanie a náklonnosť k tejto ctihodnej Bulharskej pravoslávnej cirkvi som mal radosť pred chvíľou pozdraviť a objať môjho brata, Jeho Svätosť Neofita, patriarchu, ako aj metropolitov Svätej synody.
Teraz sa obráťme na blahoslavenú Pannu Máriu, Kráľovnú neba a zeme, aby sa prihovárala u Zmŕtvychvstalého Pána, aby dal tejto milovanej krajine stále potrebný impulz byť krajinou stretnutia, v ktorej sa napriek kultúrnym, náboženským alebo etnickým rozdielom, môžete aj naďalej vzájomne uznávať a ctiť ako deti toho istého Otca. Naša prosba je vyjadrená spevom starobylej modlitby Regina Caeli. Pomodlime sa ju tu, v Sofii, pred ikonou Nesebarskej Madony, čo znamená „Brána neba“, tak drahej môjmu predchodcovi svätému Jánovi XXIII., ktorý si ju začal uctievať tu v Bulharsku a nosil ju pri sebe až do smrti.
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
