Maroko 28. marca (RV CZ) Kresťanstvo je na území Maroka prítomné dvetisíc rokov. Nenájdete takmer kúsok tejto krajiny, kde by nestál nejaký kostol alebo kaplnka, hovorí pred pápežskou návštevou do tohto islamského štátu poľský františkán Symeon Stachera OFM, ktorý je generálnym vikárom diecézy Tanger. Maroko, ako dodáva, je príkladom pokojného súžitia moslimov, kresťanov a židov. Predstavitelia menšín sa však tešia iba slobode kultu, nie však slobode vyznania. Otec Stachera, pôsobiaci v Severnej Afrike takmer dvadsať rokov, vysvetľuje, že kresťania sú tolerovaní, ale nemajú plné občianske práva. Katolícku komunitu v Maroku tvoria prevažne zahraniční pracovníci, študenti zo subsaharskej Afriky a migranti, hovorí pre Vatikánsky rozhlas poľský františkán:
"Cirkev v Maroku tvoria predovšetkým ľudia, ktorí sem prichádzajú. Miestni obyvatelia nesmú prestúpiť na kresťanstvo. Prozelytizmus je zakázaný zákonom i ústavou. Za hlásanie evanjelia hrozia väzením. Apostáza sa trestá pokutou alebo väznením. Ale predovšetkým spoločnosť vôbec neberie do úvahy, že by niekto z miestnych kruhov mohol opustiť moslimskú vieru. Preto sú dnešní kresťania predovšetkým ľudia prichádzajúci za prácou. Maroko sa svižne rozvája, je tu veľa podnikov a fabrík. Zaujímavé je, že Francúzi a Španieli, ktorí tu pracujú, sa často približujú cirkvi. Blízkosť islamu akoby v nich vyvolávala volanie po Bohu v ich živote a prichádzajú do kostola. Existuje tiež podzemná marocká cirkev, ktorú tvoria prevažne protestanti. Sú pomerne agresívni vo vyhľadávaní adeptov, Katolícka cirkev to neakceptuje. My ľudí sprevádzame, rešpektujeme zákony tejto krajiny a skrátka sme tu. Ide o proces bytia s ľuďmi. Každý má svoju cestu."
Otec Stachera zdôrazňuje, že poslaním cirkvi v Maroku je predovšetkým dialóg života a diela milosrdenstva. Takmer pri každom kostole v tejto krajine sa organizuje pomoc pre deti ulice, chorých, chudobných a migrantov.
"Cirkev vedie školy okrem iného pre postihnuté a hluchonemé deti, ale tiež psychiatrickú nemocnicu. Veľmi cenené je centrum pre dievčatá ohrozené prostitúciou. Polícia privádza dievčatá z disfunkčných rodín alebo priamo z ulice a zvereje ich nám. Pri najstaršom kostole v Tangere vedú Misionárky lásky dom pre tehotné ženy a matky v ťažkej situácii. František navštívi tiež centrum sestier vincentiek, kde sestry vedú robotnícku školu a spravujú nemocnice pre tých, ktorí utrpeli ťažké popáleniny, jedinú tohto druhu v celom Maroku. Pri každej františkánskej misii pôsobia tiež výchovné centrá, všetko v spolupráci s moslimami. Cirkev tiež spravuje 12 učilíšť pre moslimov. Riaditeľom je biskup, ale celý personál a všetci žiaci sú moslimovia. Sledujeme oficiálny program výučby, ale vdychujeme mu kresťanského ducha. Je to dialóg milosrdných skutkov a týmto spôsobom je evanjelium odovzdávané životom, a nielen slovom."
Otec Symeon Stachera zdôrazňuje, že vďaka púti pápeža Františka začínajú moslimovia zisťovať, že kresťanstvo bolo v tejto krajine dávno pred tým, než vznikol islam. Slúži tomu okrem iného aj výstava zorganizovaná ministerstvo kultúry na tému prítomnosti kresťanov v Maroku, dodáva poľský františkán.
