Panama 26. januára (RV) Pápež František sa i v Paname vybral na ľudské periférie, aby priniesol povzbudenie, nádej a útechu tým mladým, ktorí sa nemôžu zúčastniť na Svetových dňoch mládeže, pretože sú vo väzení. Pri stretnutí s mladistvými trestancami v Pacore, ktoré nebolo prenášané médiami, Svätý Otec odsúdil „kultúru prívlastkov“, ktorá nálepkovaním rozdeľuje ľudí na dobrých a zlých bez šance na obrátenie.V piatok 25. januára, o 10.30 panamského času (16.30 nášho času) Svätý Otec zavítal do nápravno-výchovného zariadenia pre mladistvých Las Garzas v Pacore, kde slávil kajúcu liturgiu a vyspovedal niekoľko mladých. Takéto gesto vykonal pápež vôbec po prvýkrát v histórii SDM.
Svätý Otec sa do zhruba 50 kilometrov vzdialenej Pacory vydal po rannej súkromnej svätej omši na apoštolskej nunciatúre v Panama City. Ešte predtým sa však krátko stretol so 450 mladými pútnikmi v sprievode dvoch biskupov, ktorí pricestovali na SDM z Kuby a bývajú v kolégiu neďaleko nunciatúry. Potom už pokračoval v ceste do väznice v Pacore.
Nápravno-výchovné zariadenie pre mladistvých
Nápravno-výchovné zariadenie s kapacitou 192 trestancov, ktoré funguje od roku 2012, slúži pre mladých vo veku 14-25 rokov. Žiaľ, niektorí – odsúdení za závažné trestné činy – dosiahli plnoletosť vo väzení, trest môže totiž dosiahnuť dĺžku až 12 rokov.
Mladí trestanci z Pacory pochádzajú väčšinou z tých najchudobnejších zón krajiny, častokrát sú členmi domorodého obyvateľstva, bez vzdelania. V centre sa okrem iného zaúčajú tesárstvu, čalúnnictvu i kuchárstvu. Svätému Otcovi vlastnoručne vyrobili niekoľko darov: chlieb, biskupskú palicu a obraz.
Centrum Las Garzas, (v preklade „volavky“), je modelovým výchovno-nápravným zariadením, ktoré ponúka integrálny program resocializácie na úrovni vzdelávania, rodiny a zdravia. Mladí trestanci tu navštevujú semináre zamerané na profesionálnu formáciu a ľudský rozvoj, ktoré im poskytuje tím sociálnych asistentov, psychológov a pedagógov. Rehabilitačné metódy zariadenia boli ocenené UNICEF-om a finančnú podporu zariadeniu poskytla i Európska únia.
Na kajúcej liturgii so Svätým Otcom, ktorá nebola prenášaná médiami v priamom prenose, sa zúčastnilo približne 150 mladých, 80 z nich sa nachádza v Pacore, zvyšok bol z ďalších panamských nápravno-výchovných zariadení.
Svedectvo 21-ročného Luisa, ktorého vyspovedal pápež
V úvode stretnutia zaznelo svedectvo jedného z mladých trestancov zariadenia, 21- ročného Luisa Óscara. Svätému Otcovi sa zveril, že keď mal jeden rok, otec opustil jeho matku, ktorá sa následne musela sama starať o tri deti. „Kým som rástol, cítil som, že mi niečo chýba, že je vo mne isté prázdno. Dnes viem, že to, čo mi chýbalo, bol hlas otca, ktorý by ma s láskou viedol“. Avšak neskôr, keď sa Luis obrátil k Bohu, opäť našiel otca – toho nebeského. Krátko po obrátení však Luis vykonal zločin, ktorý ho priviedol do väzenia, k strate časti rodiny i štúdií.
„Keď ma uväznili, v roku 2016, myslel som, že je všetkému koniec“, priznal Luis. Neskôr pri meditácii však pochopil, že Boh, jeho nebeský Otec, stále stojí po jeho boku. To mu dodalo nádej v budúcnosť. Vo väzenskom centre Las Garzas Luisovi pomohli dokončiť školu a zmeniť život. Svätému Otcovi napokon prezradil aj svoj sen stať sa medzinárodným šéfkuchárom a zmieriť sa s rodinou.
Ježiš sa nestráni hriešnikov
Pápež František v homílii vychádzal z podobenstva o stratenej ovci (Lk 15, 1-7), ktoré zaznelo pri kajúcej liturgii.
„Ježiš nemá strach priblížiť sa k tým, ktorí pre tisícoraké dôvody znášali ťarchu spoločenskej nenávisti – ako to bolo v prípade mýtnikov (...), ktorých nazývali hriešnikmi. Ježiš tak koná, lebo vie, že «v nebi je väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými» (Lk 15,7), ktorí sa dobre držia.“
Pápež vychádzajúc z evanjeliového úryvku poukázal na kontrast medzi pohľadom Ježiša a farizejov:
„Zatiaľ čo títo sa obmedzovali len na šomranie či rozhorčovanie sa nad tým, že Ježiš sa stýkal s ľuďmi poznačenými nejakým spoločenským pochybením, nejakým hriechom, a zatvárali dvere konverzii, dialógu s Ježišom, Ježiš sa približuje, kompromituje sa, vkladá do hry svoju reputáciu a pozýva vždy hľadieť na obzor, ktorý je schopný obnoviť život a obnoviť dejiny. (...) Sú to dva poriadne odlišné pohľady, ktoré si protirečia (...). Jeden sterilný a neplodný – pohľad šomrania a klebetenia, ktorý vždy o druhých hovorí zle a cíti sa spravodlivým – a iný pohľad, ktorý volá k premene a ku konverzii – pohľad Pána“.
Pozor na „kultúru nálepkovania“
Svätý Otec hovoril o nebezpečenstve škatuľkovania a nálepkovania, ktoré „zmrazuje a poznačuje škvrnou nielen minulosť, ale aj prítomnosť a budúcnosť ľudí. Dávame ľuďom nálepky: tento je taký, tento spravil to a to, a musí to niesť do konca života. (...) A nálepky v konečnom dôsledku nevytvárajú nič iné, než rozdelenia: tu sú tí dobrí a tam sú tí zlí; tu sú spravodliví, tam sú hriešnici. A toto Ježiš neakceptuje, toto je tá kultúra adjektív.
Nám sa páči dávať ľuďom prívlastky, páči sa nám to. Ty, sa ako voláš, ja sa volám dobrý. Nuž, toto je prívlastok: ako sa voláš. Ísť k menu človeka, kto si, čo robíš, aké máš ilúzie, ako sa cíti tvoje srdce - toto nálepkovačov nezaujíma, tí hľadajú rýchlo nejakú etiketu, aby mali navrch. Je to kultúra adjektív, ktorá diskvalifikuje osoby. Myslite na to, aby ste neupadli do tohto, čo sa nám v spoločnosti tak ľahko ponúka.“
Tento postoj vztyčuje neviditeľný múr, ktorý budí dojem, že vyraďujúc na okraj, separujúc a izolujúc, sa čarovne vyriešia všetky problémy, povedal pápež a dodal:
„Aké bolestné je vidieť to, keď spoločnosť sústreďuje svoje energie viac na šomranie a na rozhorčovanie sa, než aby bojovala za vytváranie príležitostí a premeny!“
Ježišov pohľad je však iný, zdôraznil Svätý Otec:
„Pán chce oslavovať, keď vidí svoje deti, ktoré sa vracajú domov (porov. Lk 15,11-32). Takto o tom svedčil Ježiš, zjavujúc až do extrému milosrdnú lásku Otca. (...) Lásku, ktorá nemá čas na šomranie, ale snaží sa prelomiť kruh zbytočnej a ľahostajnej, neutrálnej a sterilnej kritiky. (...) Ježiš akceptuje zložitosť života a každej situácie; Ježišova láska (...) otvára dynamiku schopnú vynachádzať cesty, ponúkať príležitosti pre integráciu a premenu, príležitosti pre uzdravenie a odpustenie, pre spásu. A jediac s mýtnikmi a hriešnikmi, Ježiš láme logiku, ktorá separuje, ktorá vylučuje, ktorá izoluje, ktorá falošne rozdeľuje medzi „dobrých a zlých“.“
Boh nevidí štítky, vidí synov
Ježiš tak koná prostredníctvom vytvárania pút schopných umožniť nové procesy, povedal pápež a mladých trestancov vyzval: „Priatelia, každý z nás je oveľa viac než len naše štítky“. Vrátiac sa ku svedectvu Luisa pripomenul, že Boh Otec je skutočne pri každom jednom z nás a neopustí nás ani v tých najťažších chvíľach. Naopak, darúva nám ľudí, ktorí nám pomáhajú kráčať vpred k novým cieľom.
Ako povedal Svätý Otec, spoločnosť, ktorá nie je schopná oslavovať premenu svojich synov, ktorá žije šomraním a odsudzuje, je chorou spoločnosťou. Naopak, „spoločnosť je plodná, keď vie plodiť dynamizmy schopné začleňovania a integrovania, keď vie veci na seba prevziať a bojovať pre vytváranie príležitostí a alternatív, ktoré by dali nové možnosti jej synom, keď sa angažuje vo vytváraní budúcnosti prostredníctvom komunity, vzdelania a práce. A aj keď môže zakúšať nemohúcnosť v tom, že nevie, ako na to, nevzdáva sa a pokúša sa znova. Všetci si musíme pomáhať, aby sme sa komunitne naučili nachádzať tieto cesty.“
Pán nevidí štítky, prívlastky, ani odsúdenie. Pozerá do očí, hľadí na srdce. On „vidí synov“, povedal na záver pápež František.
Následne mali mladí trestanci možnosť pristúpiť k sviatosti zmierenia. Sám pápež vyspovedal niekoľkých z nich.
Po modlitbe Otčenáš a požehnaní sa Svätému Otcovi poďakovala riaditeľka zariadenia a nasledovala výmena darov. Svätý Otec mladým podaroval kovový umelecký kríž s Kristom, ktorého obopínajú olivové vetvičky.
