Bratislava/Košice 23. novembra (TK KBS) Na Slovensku vznikol nový dokumentárny film o posolstve života Anny Kolesárovej a význame jej blahorečenia. Jeho myšlienka vznikla pri príprave procesu blahorečenia. Vytvorila ho spoločnosť GD Identity. Spolupracovala s Košickou arcidiecézou. Za prípravu a realizáciu bol zodpovedný biskupský vikár Vladimír Šosták, s ktorými prinášame rozhovor. – Kde, kedy a u koho vznikla myslienka tohto filmu?
Myšlienka filmu vznikla pri samotnej príprave procesu blahorečenia, ktorá ležala hlavne na pleciach riaditeľa Arcibiskupského úradu v Košiciach Jána Urbana. On ma poprosil, aby som si preštudoval dokumenty, ktoré vznikli pri procese blahorečenia Títusa Zemana a aby som si vzal na starosť vznik podobného dokumentu. Zo začiatku som sa zdráhal podujať na túto úlohu, lebo som nikdy nerobil na podobnom projekte. Napokon som to prijal. Po oslovení a prezretí si týchto dokumentov mi napadla myšlienka, aby sme sa pokúsili vytvoriť dokument, ktorý by bol viac evanjelizačno-apologetický.
– Prečo, čo to konkrétne znamená?
Prvotná predstava spoločnosti GD Identity, ktorá bola vybratá pre realizáciu tohto dokumentu, mala podobu krátkeho – približne 3 minútového dokumentu, ktorý by mal charakter „dokumentačnej fotky“ udalosti blahorečenia. Moja predstava bola oveľa širšia, kde by bolo zachytené skoro všetko okolo toho – od relikviárov až po duchovné posolstvo života Anky ako aj slávnosti blahorečenia. Pri komunikácií s Mariánom Zaťkom sme našli prienik týchto dvoch odlišne postavených predstáv o tomto dokumente v podobe, v akej tento dokument napokon vznikol.
– Kto bol za čo zodpovedný?
Z mojej strany to bol záväzok dať tomu celkovú myšlienku, naplánovať, zrežírovať a napokon vybrať všetky príspevky, hudbu, celkový scenár a viac menej do sekundy opísať, ako sa to má poskladať, aby to potom GD Identity technicky – natáčaním a strihom – tomu dali konkrétnu podobu.
– Názov filmu je „Prečo si tu“ s dodatkom v zátvorke (bola)? Prečo?
Názov je adresovaný ku každému človeku – Prečo si tu – s „podcastom“ Ankinho života a slávnosti jej blahorečenia – preto aj ten dodatok (bola) – Prečo si tu (bola). Okrem toho už počas príprav vznikli v spoločnosti mnohé debaty o zmysle toho všetkého, tak som to bral ako výzvu pokúsiť sa v tomto dokumente odpovedať na tieto otázky, ktoré spochybňujú zmysel blahorečenia. Alebo, ak to chcete vyjadriť slovami apoštola Petra: aby sme sa stali pripravení obhájiť sa pred každým, kto nás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je v nás. Ak to teda spojíme ide o evanjelizačno-apologeticky dokument.
– Kto vystupuje v dokumente?
Skladba hostí môže evokovať klerikálnu atmosféru. Vystupuje kardinál Jozef Tomko, arcibiskup Bernard Bober, biskup Marek Forgáč či pápežský sakristián Pavol Benedikt. Ale sú tam aj príspevky autora veľkého relikviáru Mareka Husovského a mladej speváčky Dominiky Gurbaľovej. No je potrebné si uvedomiť, že ak by nebolo jedného kňaza, ktorý zapísal veľmi významnú poznámku do farskej kroniky ohľadom Ankinho života; ak by nebolo kňaza Pavla Hudáka, ktorý rozdúchal posolstvo života Anky; ak by nebolo otcov arcibiskupov Bernarda Bobera a Alojza Tkáča, ktorí tomu nielenže dali „zelenú“, ale nenahraditeľne celý ten proces pohli, nič by nebolo možné. Bez biskupov a kňazov by sme sa nikdy nepozastavili pri živote Anky Kolesárovej. Dnes, keď sa obraz biskupa a kňaza predstavuje zväčša v negatívnom svetle, tento dokument chce ukázať, že vždy medzi nami boli, sú a budú otcovia, ktorých životná múdrosť, skúsenosť a predovšetkým vzťah s Bohom sa nedá nikým a ničím nahradiť. Oni sú tu na to, aby každý – mladý i starší – hľadal blaženosť svojho srdca už tu na tejto zemi ako aj blaženosť celého svojho bytia vo večnosti. Tento dokument sa hlási k tomuto vyznaniu.
– Samostatnou kapitolou je hudba k filmu?
Keďže ide o mladú mučeníčku od začiatku som si bol istý, že záverečná skladba musí byť skladba talianského skladateľa, kňaza Marca Frisinu, ktorá má veľmi výstižný názov – Via dei martiri – Cesta (alebo pochod) mučeníkov. Ona totiž končí tým slávnostným Hallelujah, čo sa mi videlo ako veľmi vhodné. Zvyšnú sme hľadali. Dokument začína s meditatívnym úvodom so sprievodným textom, ktorý som napísal pre úvod a záver. To sa preleje do viac dynamickej hudby, v ktorej vynikajú archívne zábery prežívania púti mladých vo Vysokej nad Uhom. Akoby jadrom tohto dokumentu je predstavenie života Anky z perspektívy jej otca predstavené otcom arcibiskupom, kde je úplne vážna a pokojná hudba. A všetko vyúsťuje do už spomínanej skladby Marca Frisinu.
– Ako by ste teda ešte raz jednou vetou vyjadrili cieľ tohto dokumentu a to, aký ma byt jeho hlavný prinos?
Cieľom tohto dokumentu je spomienka na príbeh jedného dievčaťa, ktorý sa môže stať pozvánkou pre každého človeka k zastaveniu sa a k zamysleniu nad zmyslom jeho života. A hlavný prínos? Bojím sa, že na to neviem odpovedať a zrejme to môže ukázať iba budúcnosť konkrétneho života.
– Ako vnímate celkovú skúsenosť s tvorbou tohto filmu?
Bola to veľmi zaujímavá skúsenosť… Hlavne tie neustále záverečné korekcie, keďže vždy mi tam niečo vadilo, boli dosť náročne. Osobne sa však veľmi teším; nie z toho, že sa to možno aj niekomu páči, ale najväčšou radosťou bude pre mňa to, ak ten dokument splní ten zámer, pre ktorý vlastne vznikol. A ak niekomu dokonca pomôže na ceste k blaženosti, či svätosti života, tomu človeku sľubujem, že vo večnosti o ňom natočím ešte krajší dokument.
Zdroj: annakolesarova.sk
