Vatikán 29. októbra (RV) Svoju skúsenosť z biskupskej synody o mladých, viere a rozlišovaní povolania stručne zhrnula audítorka Viktória Žolnová. „Mladí potrebujú mať otcov, ktorí ich budú milovať“, hovorí dlhoročná dobrovoľníčka animátorskej školy Gréckokatolíckeho mládežníckeho centra Bárka v Juskovej Voli. Zo synody si odnáša aj vedomie, že sa „nikdy nemáme vzdať Krista preto, že cirkevní predstavitelia padnú“.Viktória Žolnová je laická dobrovoľníčka z Prešovskej archieparchie, rodáčka z obce Havaj v stropkovskom okrese. Ako jedna z 34 mladých audítorov, ktorí sa zúčastňovali na celom priebehu synody sa pred záverom štvortýždňovej práce v pléne i malých skupinách podelila pre Vatikánsky rozhlas. Na prvom mieste je to pocit vďačnosti, hovorí Viktória: „V prvom rade, uvedomujem si veľkú Božiu milosť a uvedomujem si, aký veľký dar pre mňa je byť tu a počúvať všetky tie príspevky a zdieľania, byť tu s inými mladými, ktorí prišli z rôznych kútov sveta.“
Viktória Žolnová sa podelila aj o dva silné momenty, ktoré ju oslovili z diskusie synodálnych otcov: „Jeden synodálny otec vyzdvihol to, že mladí potrebujú mať otcov, ktorí ich budú milovať. A to aj ja sama zažívam, že Cirkev je pre mňa rodinou, je miestom, kde mám nielen bratov a sestry, ale kde mám aj otcov. A som Bohu veľmi vďačná za to, že ja v Cirkvi takých otcov nachádzam, ktorí prejavujú lásku nielen voči mne, ale aj voči iným mladým ľudom.“
„Ďalší moment, ktorý sa ma dotkol bolo, keď jeden biskup vo svojom príspevku vyjadril ospravedlnenie sa mladým za pády Cirkvi, pády cirkevných predstaviteľov, za všetky tie zlyhania. Ja sama som sa v poslednej dobe stretla s mladými, ktorí boli zranení z rôznych pádov cirkevných predstaviteľov, nielen kňazov či biskupov, ale aj ľudí, ktorí pracujú v cirkevných inštitúciách a neboli vzorom a príkladom pre nich. A prišli až do takého štádia, že začali rozmýšľať o viere a chceli opustiť Cirkev, chceli nechať Krista. A veľmi sa ma dotkla myšlienka, že nikdy sa nemáme vzdať Krista preto, že cirkevní predstavitelia padnú. Je dôležité budovať vzťah s Kristom a neopustiť jeho, a samozrejme neopustiť ani Cirkev, lebo Cirkev nám ponúka sviatosti, cez ktoré môžeme prichádzať bližšie ku Kristovi. Cirkev je spoločenstvom pre nás. A teda potrebujeme tiež Cirkev, na to, aby sme mohli prísť ku Kristovi bližšie.“
Medzi vzácnymi zážitkami zo synody si mladá slovenská audítorka odnáša aj prežívanie spoločenstva v modlitbe: „Samotné bytie s ľuďmi z celého sveta, keď sme sa napríklad modlili, boli sme na adorácii a modlili sme sa úplne jednoduchou piesňou, každý z nás spieval, bolo to v kostole, kde je aj kríž, ktorý sv. Ján Pavol II. daroval mladým. A bolo to úžasné vidieť, ako mladí z rôznych kútov sveta sú zjednotení v Kristovi a môžeme vytvárať spoločenstvo a môžeme byť tým mystickým telom Krista.“
