Vatikán 14. septembra (RV) Svätý Otec v štvrtkovej rannej homílii v kaplnke Domu sv. Marty zdôraznil, že my kresťania máme byť milosrdní, „pretože sme deťmi Otca, ktorý je milosrdný“. Vo svojom zamyslení počas rannej svätej omše pápež František vychádzal z liturgického čítania z Evanjelia podľa Lukáša (Lk 6,27-38), v ktorom Pán nám ukazuje, aký ma byť „život učeníka“, pomocou príkladu blahoslavenstiev a skutkov milosrdenstva.Ísť proti logike sveta
V evanjeliovom úryvku Ježiš vymenoval štyri detaily, ktoré charakterizujú život kresťana, sú to: «milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, žehnajte tým, čo vás preklínajú a modlite sa za tých, čo vás potupujú». Ako ďalej pápež František zdôraznil v homílii, kresťania nikdy nesmú upadnúť do „ohovárania“ alebo „do logiky urážok“, ktoré spôsobujú len „vojnu“, ale musia si vždy nájsť čas „modliť sa za nepríjemných ľudí“.
„Toto je kresťanský štýl, toto je spôsob, ako žije kresťan. Ale čo ak nerobím tieto štyri veci - milovať nepriateľov, robiť dobre tým čo ma nenávidia, žehnať tým čo ma preklínajú a modliť sa za tých čo ma potupujú – nie som kresťanom? Nie, si kresťanom, pretože si prijal krst, avšak nežiješ ako kresťan. Žiješ ako pohan, podľa ducha sveta.“
Bláznovstvo kríža
Samozrejme je ľahšie „zle hovoriť o nepriateľoch alebo o tých, ktorí sú na inej strane“, ale kresťanská logika ide proti prúdu a nasleduje „bláznovstvo kríža“, povedal Svätý Otec a dodal, že konečným cieľom „je dospieť k tomu, aby sme sa správali ako deti nášho Otca“.
„Len milosrdní sa podobajú nášmu Bohu Otcovi. «Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec». Toto je cesta, ktorá ide proti duchu sveta, ktorá myslí opačne, ktorá neobviňuje iných. Pretože medzi nami je „veľký žalobca“, ten, ktorý na nás stále žaluje pred Bohom, aby nás zničil. Satan, on je ten „veľký žalobca“. A keď ja vstúpim do tej logiky obviňovania, preklínania, ubližovania druhému, vstúpim do logiky „veľkého žalobcu“, ktorý je ničiteľ. On nepozná slovo milosrdenstvo, nepozná ho, nikdy ho nezažil“.
Milosrdenstvo kresťana
Život teda prebieha medzi dvoma pozvaniami – tým od Otca a tým od „veľkého žalobcu“, „ktorý nás pobáda obviňovať iných, aby sme ich zničili“.
„Ale to on ničí mňa! Ty to však nemôžeš robiť druhému. Ty nemôžeš prijať logiku žalobcu. „Ale, otče, ja musím obviňovať“. Áno, obviň seba samého. To ti urobí dobre. Jediné obvinenie, ktoré my kresťania máme dovolené, je obviniť seba samých. Pre ostatných len milosrdenstvo, pretože sme deťmi Otca, ktorý je milosrdný.“
