Vatikán 25. februára (RV) Pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána v 2. pôstnu nedeľu pápež František vyslovil ďalšiu dôraznú výzvu na ukončenie vojny v Sýrii. Z okna pápežskej pracovne sa veriacim prihovoril týmito slovami:„Drahí bratia a sestry, v týchto dňoch sa moje myšlienky často uberajú smerom k milovanej a strýznenej Sýrii, kde sa vojna zintenzívnila, osobitne vo východnej Ghoute. Tento mesiac február bol jedným z najviac poznačených násilím počas siedmich rokov konfliktu: stovky, tisíce obetí z radov civilov, detí, žien, starcov. Boli zasiahnuté nemocnice, ľudia si nemôžu zaobstarať potraviny... Bratia a sestry, toto všetko je nehumánne. Nemožno bojovať proti zlu ďalším zlom. A vojna je zlo. Dôrazne preto vyzývam, aby ihneď prestali násilnosti, aby sa umožnil prístup humanitárnej pomoci – potravín a liekov – a evakuácia ranených a chorých. Modlime sa spoločne k Bohu, aby sa tak stalo okamžite.“
Po chvíli ticha sa pápež František s prítomnými na Námestí sv. Petra i tými, ktorí boli na diaľku spojení priamym prenosom pomodlil na tento úmysel „Zdravas, Mária“.
V katechéze pred modlitbou Anjel Pána dnes Svätý Otec poukázal na zmysel Ježišovho premenenia sa pred učeníkmi na hore Tábor. Vysvetlil, že Ježiš takto učeníkov pripravuje, aby zvládli skúšku, ktorá má prísť: „Premenenie pomáha učeníkom – a aj nám – pochopiť, že Ježišovo utrpenie je tajomstvom bolesti, no ešte viac je darom lásky, nekonečnej lásky zo strany Ježiša. Udalosť Ježišovho premenenia sa na vrchu nám umožňuje lepšie pochopiť aj jeho zmŕtvychvstanie.“
Svätý Otec dnes z okna Apoštolského paláca pozdravil aj veriacich zo Slovenska, zvlášť pútnikov zo Spišskej diecézy: „Srdečne zdravím všetkých vás, pútnici z Ríma, z Talianska a z rozličných krajín, osobitne tých, ktorí ste prišli zo Spiša, zo Slovenska.“
Medzi približne 80 slovenskými pútnikmi bola aj väčšia skupina z Oravskej Polhory.
-
Príhovor Svätého Otca pred modlitbou Anjel Pána
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnešné evanjelium z druhej nedele pôstneho obdobia nás pozýva premýšľať o Ježišovom premenení sa (porov. Mk 9,2-10). Táto epizóda je spojená s udalosťou, ktorá sa odohrala šesť dní pred tým, keď Ježiš svojim učeníkom odhalil, že bude musieť v Jeruzaleme „mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych.“ (Mk 8,31).
Táto predpoveď spôsobila v Petrovi i v celej skupine učeníkov zmätok, lebo sa nemohli zmieriť s predstavou, že by mal byť Ježiš zavrhnutý predstaviteľmi ľudu a potom zabitý. Oni totiž očakávali mocného a silného Mesiáša, ktorý bude vládnuť; Ježiš sa im ale predstavil ako pokorný, mierny služobník Boží, služobník ľudí, ktorý má darovať svoj život ako obetu a prejsť cestou prenasledovania, utrpenia a smrti.
Ako však možno nasledovať Majstra a Mesiáša, ktorého pozemský osud sa má skončiť týmto spôsobom? – takto premýšľali učeníci. Odpoveď prichádza práve v premenení. A čo vlastne znamená Ježišovo premenenie? Ježišovo premenenie je anticipovaným veľkonočným zjavením.
Ježiš so sebou berie troch učeníkov Petra, Jakuba a Jána, aby „ich vyviedol na vysoký vrch.“ (Mk 9,2); tam im na chvíľu ukáže svoju slávu, slávu Božieho Syna. Táto udalosť premenenia má pomôcť učeníkom postaviť sa k Ježišovmu utrpeniu pozitívnom spôsobom, aby ich nezlomilo. Uvideli ho takého, akým bude po utrpení – osláveného.
Takto ich Ježiš pripravuje na skúšku. Premenenie pomáha učeníkom – a aj nám – pochopiť, že Ježišovo utrpenie je tajomstvom bolesti, no ešte viac je darom lásky, nekonečnej lásky zo strany Ježiša. Udalosť Ježišovho premenenia sa na vrchu nám umožňuje lepšie pochopiť aj jeho zmŕtvychvstanie.
Aby sme pochopili tajomstvo kríža, je nevyhnutné už vopred vedieť, že Ten, čo trpí a je oslávený, nie je iba človekom, ale Božím Synom, ktorý nás zachránil svojou láskou vernou až na smrť. Takto Otec obnovuje svoje mesiášske vyhlásenie o Synovi, ktoré už urobil pri brehoch Jordánu po krste, a hovorí: „Počúvajte ho!“ (v. 7).
Učeníci majú nasledovať Majstra s dôverou a nádejou aj napriek jeho smrti. Ježišovo božstvo sa má zjaviť práve na kríži, práve „týmto spôsobom“ smrti, takže evanjelista Marek uvádza ústami stotníka vyznanie viery: „Tento človek bol naozaj Boží Syn!“ (15,39).
Obráťme sa teraz v modlitbe na Pannu Máriu, ľudské stvorenie vnútorne premenené milosťou Krista. V dôvere sa zverme do jej materinskej pomoci; nech nám pomáha pokračovať s vierou a veľkodušnosťou v putovaní Veľkým pôstom.
Preložila: Slovenská redakcia VR
