„Ďakujem všetkým, ktorí ma rôznymi spôsobmi a formami sprevádzali na mojej púti v Čile a Peru, zvlášť modlitbou.“ To sú slová pápežovho krátkeho odkazu, ktorý po príchode do Vatikánu rozoslal cez sociálne siete.

Počas spiatočného letu z Limy do Ríma Svätý Otec ako zvyčajne odpovedal novinárom na ich otázky. Tentoraz sa okrem svedectva o prežívaní najsilnejších momentov v Čile a Peru pápež František venoval aj téme, ktorá silne rezonuje najmä v čilských médiách, a to je otázka správnosti menovania resp. potreby odvolania biskupa čilskej diecézy Osorno Mons. Juana Barrosa. Ten sa v minulosti pohyboval v okruhu ľudí blízkych kňazovi Fernandovi Karadimovi, odsúdenému cirkevným trestom za zneužívanie mladistvých a ďalšie závažné delikty. Pápež František pri spiatočnom lete z Peru do Ríma znovu potvrdil, že nemá usvedčujúce dôkazy o vine Mons. Barrosa.

Pred novinármi sa však Svätý Otec zároveň verejne ospravedlnil, že v predchádzajúcich dňoch sa nesprávne vyjadril, keď povedal, že neexistujú dôkazy, pretože sa žiadalo použiť vyjadrenie, že neexistujú usvedčujúce dôkazy. Pápež tak dal za pravdu bostonskému arcibiskupovi kardinálovi O´Malleymu, predsedovi Pápežskej komisie na ochranu maloletých, ktorý ho upozornil na nie veľmi šťastné vyjadrenie, ktoré vyvolalo vlnu medializovaných reakcií zo strany obetí potrestaného kňaza Karadimu.

Podrobnejšie o obsahu tlačovej konferencie

Vatikánsky hovorca Greg Burke, ktorý moderoval Tlačovú konferenciu dal najprv priestor domácim novinárom z Peru a Čile. „Čo si odnášate z Peru?“ – opýtal sa Svätého Otca peruánsky novinár:

„Odnášam si dojem veriaceho národa, národa, ktorý prechádza mnohými skúškami, aj historicky nimi prešiel. Ale táto viera na mňa robí silný dojem... Nielen viera v Trujille, kde je ľudová nábožnosť veľmi bohatá a silná, až po prejavy viery na uliciach. Videli ste tie ulice. A nielen v Lime (...), ale aj v Puerto Maldonado (...) - nielen námestie, ale aj bočné uličky boli plné ľudí, ktorí takto vyšli vyjadriť svoju radosť. (...)

Je to národ preniknutý svätosťou, latinskoamerický národ, ktorý má množstvo svätých. A to svätých vysokej úrovne: Turíbius, Ružena, Martin, Ján... Som presvedčený, že tú vieru majú v sebe veľmi hlboko. Z Peru si odnášam pocit radosti z viery, z nádeje, z odhodlania kráčať. A predovšetkým, obraz množstva detí. Takže opäť som videl to, čo predtým na Filipínach a v Kolumbii: otcov a mamy, ktorí ku mne dvíhali svoje deti, a toto hovorí o nádeji. (...)“

Ďalšia otázka sa týkala korupcie a defraudácie medzi politikmi v Peru. Novinár z denníka „La Republica“ poukázal na to, že do prípadov dohodnutých úplatkov boli zamotaní aj členovia Cirkvi, ako o tom svedčí očakávaný súd s laickým cirkevným združením Sodalicio de Vida Cristiana. „Ako odpovedáte na tieto prípady?“, opýtal sa novinár pápeža Františka.

Pápež František vo svojej odpovedi najprv venoval priestor fenoménu korupcie ako niečomu, čo je oveľa horšie ako jednotlivé zlyhanie človeka upadnutím do hriechu zo slabosti. Hoci vo všetkých prípadoch ide o dôsledky dedičného hriechu, pri korupcii je to oveľa závažnejšie, vysvetlil Svätý Otec a pripomenul knižku, ktorú na túto tému kedysi napísal pod názvom „Hriešnik áno, korupčník nie“.

O prípady hriechu sa až tak nebojím, povedal pápež: „bojím sa korupcie, pretože korupcia ti skazí duši i telo, a skorumpovaný človek si je taký istý sebou samým, že pre neho už viac niet cesty späť. Pápež uviedol príklady zo života, týkajúce sa vykorisťovania zamestnancov:

„Podnikateľ, ktorý platí svojim robotníkom polovicu, je skorumpovaný. A taká domáca pani, ktorá je navyknutá a je presvedčená, že celkom normálnou vecou zdierať pomocníčky v domácnosti či už sa to týka pláce alebo spôsobu zaobchádzania, to je skorumpovaná osoba.“

Svätý Otec spomenul aj reakciu istého dobre situovaného muža, ktorého upozornil, že nesmie hrubo zaobchádzať s domácimi zamestnancami, pretože je to hriech. On mu namietal: ,Páter, neporovnávajme týchto ľudí so mnou, veď títo ľudia sú tu na to‘. Pápež František vysvetlil:

„A to je presne to, ako rozmýšľa obchodník so sexom, obchodník s otrockou prácou. Skazení ľudia. A že či je korupcia aj v Cirkvi? Áno. V Cirkví sú prípady korupcie. V dejinách Cirkvi k tomu vždy dochádzalo (...), pretože muži a ženy Cirkvi vstupovali do korupčnej hry.“

Po týchto slovách pápež konkrétne predložil situáciu prípadu spomenutého združenia Sodalicio de Vida Cristiana. Proti jeho zakladateľovi, o ktorom sa až po rokoch zistilo, že viedol dvojitý život a má na svedomí sexuálne zneužívanie, manipuláciu svedomia členov združenia a ekonomické delikty, sa vedie v Peru súdny proces a rovnako aj vo Vatikáne pred najvyšším tribunálom Apoštolskej signatúry a jeho záver sa očakáva už o mesiac.

Pápež František vysvetlil, že tu nešlo len o záležitosť jednotlivej osoby, ale kauza mala širší dosah a z toho dôvodu poveril amerického kardinála Tobina, aby situáciu úradne preveril. Prípad potom dospel k tomu, že dnes je Sodalicio pod dozorom komisára, vymenovaného Svätou stolicou. Pápež František pripomenul postup pápeža Benedikta XVI. v podobnom prípade Kongregácie Kristových legionárov, proti ktorým zasiahol s plnou rozhodnosťou. „Benedikt netoleroval tieto veci. Ja som sa poučil od neho, aby som ich tiež netoleroval,“ uzavrel pápež František.

Veľká časť ďalších otázok novinárov sa týkala Čile, konkrétne otázky postoja Svätého Otca k osobe Mons. Juana Barrosa, biskupa diecéza Osorno. Svätý Otec potvrdil, že hoci existujú obvinenia zo zakrývania prípadov pedofílie páchanej zo strany inej osoby, niet však usvedčujúceho dôkazu o vine spomenutého biskupa.

Pápež František vysvetlil, že svedomie mu káže zastávať postoj prezumpcie neviny spomenutého biskupa, až kým mu niekto nepredloží usvedčujúci dôkaz. Vysvetlil, že on sám požiadal biskupa Barrosa, aby zostal v úrade, napriek tomu, že ten mu už dvakrát ponúkol zrieknutie sa úradu:

„Keď bol menovaný, rozbehlo sa toto celé hnutie protestov a on mi po druhýkrát ponúkol zrieknutie sa úradu. Povedal som: „Nie, poď do toho“. Dlho som s ním hovoril, druhí s ním dlho hovorili... „Choď do toho“ - a viete, čo sa stalo v deň prevzatia úradu... Prešetrovanie o Barrosovi pokračovalo, dôkazy neprichádzajú (...). Nemôžem ho odsúdiť, lebo nemám dôkazy, avšak aj ja som presvedčený, že je nevinný.“

Svätý Otec zároveň priznal, že môžu existovať prípady, keď obete nemôžu predložiť dôkaz - napr. z dôvodu utrpenej hanby či pre nedostatok svedkov - a z tohto dôvodu sa ospravedlnil všetkým obetiam, ktorých sa mohlo nepríjemne dotknúť jeho vyjadrenie v rozhovore s čilskou novinárkou počas návštevy Iquique, kde povedal, že sa vyjadrí až vtedy, keď mu niekto prinesie dôkazy. Svätý Otec okrem iného uviedol:

„Čo cítia zneužívané osoby: za toto musím poprosiť o prepáčenie, lebo slovo «dôkaz» zranilo mnoho zneužitých osôb. Prosím o prepáčenie ak som ich zranil bez toho, aby som si to uvedomil, bolo to nechtiac. (...) Teraz si to uvedomujem, že moje vyjadrenie bolo nešťastné, pretože som na to nemyslel. (...) Barros tam zostane, nemôžem ho odsúdiť, ak nemám – nehovorím dôkazy –, ale ak nemám usvedčenia.“

Americká novinárka z Associated Press sa priamo opýtala, či to bola práve reakcia kardinála O´Malleyho, čo priviedlo pápeža Františka k tomu, že si uvedomil, že jeho vyjadrenie spôsobilo obetiam zneužívania v Čile bolesť. Svätý Otec v odpovedi uviedol:

„Myslel som na ten podnet kardinála O´Malleyho, ďakujem mu za to vyhlásenie, lebo bolo veľmi správne, povedal všetko to, čo som urobil a robím, ako aj to, čo robí Cirkev, a potom spomenul bolesť obetí, nie v tomto prípade, vo všeobecnosti. Pretože, ako som povedal na začiatku, je mnoho obetí, ktoré nedokážu, z dôvodu hanby či z iného dôvodu priniesť dokument, svedectvo.“

Pápež Frantšiek tiež potvrdil, že Pápežská komisia na ochranu mladistvých naďalej zostáva prioritou. Vysvetlil, že komisiu po vypršaní jej trojročného mandátu v súčasnosti čaká vymenovanie jej nových členov, pričom ešte prebieha výberové konanie, ktoré si ako zvyčajne vyžaduje určitý čas.

Brazílsky rozhlasový novinár sa opýtal, aký signál dáva uzatvorenie sviatosti manželstva letušky a stevarda na palube lietadla pre pastoračných kňazov či biskupov. Svätý Otec vysvetlil, že hoci niektorí mali k jeho počínaniu uštipačné poznámky, pár bol však dostatočne pripravený a ešte v dávnejšej minulosti, predtým ako v čase zemetrasenia odložili sobáš v kostole, absolvovali prípravný kurz a všetky nevyhnutné podmienky boli splnené. Pred uzavretím manželstva sa obaja aj riadne vyspovedali. Pápež František vysvetlil:

„Položil som im niekoľko otázok. A boli to jasné odpovede: «Na celý život...» – «A ako viete o týchto veciach? Máte takú dobrú pamäť na katechizmus? (...)» – «Vykonali sme si v tých časoch manželskú prípravu». Boli pripravení (...). Požiadali ma o to. Sviatosti sú pre ľudí... Všetky podmienky boli jasné. A prečo neurobiť dnes to, čo sa dnes urobiť dá a neodkladať to na zajtra, by ak zajtra mohlo znamenať o desať či osem rokov neskôr....?“

Na záver tlačovej konferencie sa Svätý Otec podelil s niektorými najsilnejšími dojmami z apoštolskej cesty. Na prvom mieste spomenul návštevu väznice v Čile:

„Ženské väzenie... Bolo tam moje srdce, vždy som veľmi citlivý na väznice a na väzňov (...) Vidieť tieto ženy, vidieť kreativitu týchto žien, schopnosť zmeniť sa a vôľu zmeniť svoj život, znovu sa začleniť do spoločnosti silou evanjelia... jeden z vás mi povedal: «Videl som evanjeliovú radosť» Skutočne som bol týmto stretnutím veľmi dojatý. (...) A potom stretnutie s domorodcami v Puerto Maldonado. (...) V ten deň bolo prvé stretnutie predsynodálnej komisie k Synode o Amazónii, ktorá bude v roku 2019. Nuž, prežíval som dojatie v azylovom domove Malého princa (Hogar Principito): vidieť tieto deti, väčšina z nich je opustených, tých chlapcov a dievčatá, ktorým sa vďaka vzdelávaniu podarilo rozbehnúť sa. Sú tam odborníci... Toto ma veľmi zachytilo.“

Aktualizované: 24.1.2018, 13:11

( TK KBS, RV jb; ml ) 20180122027   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]