S kontemplatívnymi sestrami v Sanktuáriu „Seňor de los Milagros“ sa Svätý Otec modlil spolu Liturgiu hodín (Hora media). Do pútnického kostola v historickom centre Limy, ktorý spravuje komunita Bosých karmelitánok známa pod menom Las Nazarenas, prišli na stretnutie s pápežom Františkom aj členky ďalších mníšskych komunít pôsobiacich v Peru. Výnimočná príležitosť tak vytvorila modliace sa zhromaždenie okolo 500 kontemplatívnych sestier, ktoré inak žijú v prísnej klauzúre svojich kláštorov.

Svätý Otec František predniesol počas slávenia Liturgie hodín príhovor. Po poďakovaní predstavenej komunity matke Soledad za jej slová privítania vyjadril vďaku všetkým sestrám za ich modlitby v tichu kláštora, ktorými ho sprevádzajú v jeho službe. Svätý Otec si zo srdca zaspomínal aj na argentínske karmelitánky v štyroch Karmeloch sídliacich v diecéze Buenos Aires, ktoré ho neustále sprevádzali svojimi modlitbami počas jeho služby v tamojšej diecéze.

V rámci modlitby zaznelo krátke čítanie z Listu Rimanom: «Veď všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Božími synmi. Lebo ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zasa báť, ale dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: „Abba, Otče!“ Sám Duch spolu s naším duchom dosvedčuje, že sme Božie deti» (Rim 8,14-16). Práve na tieto slová sv. Pavla nadviazal pápež František vo svojom príhovore, keď vyzdvihol „bohatstvo kresťanského povolania, radosť z vedomia, že sme Božími deťmi“. Vyzval sestry, aby si hlavne v ťažkých chvíľach opakovali: „Som dcérou, som dcéra Božia“.

„Tá privilegovaná cesta, ktorú máte na stále obnovovanie tejto istoty, je život modlitby - modlitby komunitnej a osobnej. Modlitba je jadrom vášho zasväteného života, vášho kontemplatívneho života, a je spôsobom ako kultivovať skúsenosť lásky, ktorá povzbudzuje našu vieru, a ako nám správne povedala matka Soledad, je to modlitba, ktoré je vždy misionárska. Nie je to modlitba, ktorá by narazila na múr kláštora a vrátila sa späť. Nie, je to modlitba, ktorá ide a vychádza, stále vychádza...

Misionárska modlitba je tá, ktorá dokáže zjednotiť sa s bratmi v ich rôznych situáciách a modliť sa, aby im nechýbala láska a nádej. Tak hovorila sv. Terézia od Ježiška:

«Pochopila som, že jedine láska pobáda údy Cirkvi do činnosti a že keby táto láska vyhasla, apoštoli by už neohlasovali evanjelium, mučeníci by odmietali vyliať svoju krv. Pochopila som, že láska zahŕňa v sebe všetky povolania, že láska je všetko, že objíma všetky časy a všetky miesta..., slovom, že je večná! ... V srdci Cirkvi, mojej matky, ja budem láskou» (Svätá Terézia z Lisieux: Dejiny duše, preklad KKC, 826).

Kiež toto môže povedať každá z vás. Ak ste niektorá napoly skleslá a uhasil sa vo vás plamienok lásky, proste o to, vyprosujte si to! Je to dar Boží: môcť milovať. Byť láskou! To znamená vedieť byť nablízku utrpeniu toľkých bratov a povedať so žalmistom: «V súžení som vzýval Pána a Pán ma vypočul a vyslobodil» (Ž 117,5).

Takto váš život v klauzúre dokáže mať misionársky a univerzálny dosah a zásadnú úlohu v živote Cirkvi. Modlíte sa orodujete za mnoho bratov a sestier vo väzení, emigrantov, utečencov, za toľké zranené rodiny, za ľudí v ťažkostiach, za chudobných, za chorých, obete závislostí, aby som spomenul aspoň niektoré zo situácií, ktoré sú deň čo deň urgentnejšie.

Ste ako tí priatelia, čo priniesli ochrnutého pred Pána, aby ho uzdravil. Neostýchali sa, boli „bezostyšní“, ale v tom dobrom zmysle. Namali hanbu urobiť otvor v streche, aby ním spustili ochrnutého. Buďte „bezostyšné“, neostýchajte sa modliť sa za to, aby sa k biede ľudí priblížila moc Božia. Toto je vaša modlitba.“

Pápež František ďalej osobitne poprosil klauzúrne sestry o modlitbu za jednotu Cirkvi v Peru vo všetkých jej zložkách, počnúc od rodín, cez laikov, kňazov a zasvätených až po biskupov.

-

Počas dňa sa Svätý Otec zastavil v katedrále zasvätenej Panne Márii Nanebovzatej, kde sa modlil pred relikviami peruánskych svätých. V susednom Arcibiskupskom paláci sa stretol s biskupským zborom a na poludnie sa pri modlitbe Anjel Pána prihovoril mládeži zhromaždenej na historickom hlavnom námestí. Pri tejto príležitosti Svätý Otec vyzval aj k upokojeniu napätej situácie v Kongu – Kinshase, aby sa predišlo násiliu.

V katedrále zaplnenej kňazmi, rehoľníkmi, príslušníkmi cirkevných hnutí a pastoračnými pracovníkmi pápež predniesol modlitbu, v ktorej poďakoval za dar svätosti, ktorý vykvitol v Peru. Svätý arcibiskup Limy Turíbius de Mongrovejo (1538-1606), dominikánska terciárka sv. Ružena Limská (1586-1617), dominikánsky rehoľný brat sv. Martin de Porres (1579-1639), františkánsky kňaz sv. František Solano (1549-1610), či svätý dominikánsky rehoľný brat Ján Macías (1585-1645). To sú len najvýznamnejšie mená z radu peruánskych svätcov a svätíc, všetci z prelomu 16. a 17. storočia, keď kresťanská viera zapúšťala andskej krajine svoje korene. Z nedávnej doby sú to napríklad mučeníci zavraždení v Andách v roku 1991, medzi nimi dvaja poľskí minoriti.

Pred relikviami svätých na ich príhovor vyprosoval od Nebeského Otca skrze Krista milosti Ducha Svätého, potrebné pre Cirkev v dnešnej dobe: „Pomôž nám byť Cirkvou, ktorá vychádza von, byť nablízku všetkým, osobitne tým najviac znevýhodneným, uč nás byť misionárskymi učeníkmi Ježiša Krista, Pána zázrakov, nažívajúc v láske, usilujúc sa o jednotu a praktizujúc milosrdenstvo, aby sme pod ochranou príhovoru Našej Panej, patrónky evanjelizácie prežívali a ohlasovali svetu radosť Evanjelia.“

V susedstve katedrály sa v budove arcibiskupstva stretol Svätý Otec s biskupským zborom Peru. V 31-miliónovej krajine tvoria katolíci 90% obyvateľstva. Peru má 45 biskupstiev resp. apoštolských vikariátov a celkový počet biskupov je 68. V mene všetkých Svätého Otca pozdravili arcibiskup Limy kard. Juan Luis Cipriani Thorne a Mons. Salvador Piñeiro Garcia Calderón, arcibiskup Ayacucha, ktorý je predsedom Biskupskej konferencie Peru. Pápež František pri stretnutí predložil biskupom vzor veľkej osobnosti svätého arcibiskupa Limy Turíbia de Mongrovejo, ktorý sa zásadným spôsobom zaslúžil o rozvoj miestnej cirkvi počas svojho pôsobenia od roku 1580 až do svojej smrti v roku 1606.

„Motto tejto cesty nám hovorí o jednote a nádeji. Je to neľahký program, ale zároveň stimulujúci, ktorý nám dáva uvažovať nad počinmi sv. Turíbia de Mongrovejo, arcibiskupa tejto diecézy a patróna latinskoamerických biskupov. Príklad «budovateľa cirkevnej jednoty», ako ho definoval môj predchodca sv. Ján Pavol II. počas svojej prvej apoštolskej cesty v tejto krajine. Je príznačné, že tento svätý biskup je na obrazoch znázorňovaný ako „nový Mojžiš“. Ako viete, vo Vatikáne je obraz, ktorý predstavuje sv. Turíbia ako prechádza cez veľkú rieku, ktorej vody sa pred ním rozostupujú pripomínajúc Červené more, aby mohol dosiahnuť druhý breh, kde ho očakáva veľká skupina domorodcov. Za chrbtom sv. Turíbia je veľký zástup ľudí, je to veriaci ľud, ktorý nasleduje svojho pastiera v evanjelizačných dielach. Tento pekný obraz mi ponúka východiskový bod pre našu spoločnú reflexiu: sv. Turíbius - muž, ktorý vedel prísť na druhý breh.“

Schopnosť svätého biskupa Turíbia „ísť na druhý breh“ potom pápež František rozmenil na drobné a predstavil ju v piatich dimenziách: 1. ísť na druhý breh pri hľadaní vzdialených a roztratených, 2. vyjsť v ústrety iným jazykom a kultúram, 3. vychádzať na druhý breh v charitatívnej láske, 4. vo formácii kňazov, a to najmä priekopníckym spôsobom akceptujúc aj kandidátov z radov domorodcov a miešancov, a napokon 5. schopnosť ísť na druhý breh pri úsilí o jednotu vo vnútri Cirkvi.

-

Slová Svätého Otca pri modlitbe Anjel Pána

„Je veľmi pekné vidieť fotky, ktoré sú digitálne poupravované, ale to je dobré len pre fotky, nemôžme „fotoshopom“ upravovať druhých ľudí, upravovať realitu, upravovať nás samých. Farebné flitre a vysoké rozlíšenie sú na mieste len vo videu, ale nemôžeme ich nikdy použiť na priateľov. Sú fotky, ktoré sú veľmi pekné, ale všetky sú upravované, a dovoľte mi, aby som vám povedal, že na srdce sa nesmie používať „fotoshop“, pretože tu je v hre skutočná láska, tu ide o skutočné šťastie. A takto ukážeš, kto naozaj si, aké je tvoje srdce.

Ježiš nechce, aby ti „nalíčili“ srdce, on ťa miluje takého aký si a má sen, ktorý sa má napĺňať u každého z nás. Nezabudnite na to, Ježiš nestráca nádej v nás. A ak vy strácate odvahu, pozývam vás čítať Bibliu a spomenúť si na priateľov, akých si vyvolil Ježiš, akých si vybral Boh: Mojžiš sa zajakával, Abrahám bol starý, Jeremiáš bol veľmi mladý, Zachej zase územčistý. Učeníci, keď im Ježiš kázal modliť sa, zadriemali. Magdaléna bola verejná hriešnica, Pavol bol prenasledovateľ kresťanov. A Peter, ten ho zaprel... neskôr ho spravil pápežom, ale najprv ho zaprel... a takto môžeme pokračovať v tomto zozname.

Ježiš ťa miluje takého aký si. (...) Keď na nás Ježiš pozerá, nepremýšľa o tom, nakoľko sme perfektní, ale myslí na všetku tú lásku, ktorú máme v srdci, aby sme ju ponúkli a aby sme ho nasledovali. Pre neho toto je dôležité, to je to najväčšie: «Koľko lásky mám vo svojom srdci?» A na túto otázku dajme odpoveď aj našej Matke: «Matka, drahá Panny Mária, pozri na lásku, ktorú mám v srdci. Je to málo? Je to veľa? Neviem, či je to láska.»“

Preložila: Slovenská redakcia VR

-

Ešte pred modlitbou Anjel Pána a udelením požehnania predniesol pápež František aj výzvu za pokoj v Konžskej demokratickej republike. Apeloval na všetky zodpovedné osoby v tejto krajine, aby v súčasnej politickej kríze vyvinuli maximálne úsilie na predídenie každej forme násilia a hľadali riešenia v záujme spoločného dobra. Spolu s prítomnými sa Svätý Otec v tichu modlil na tento úmysel.

-

Program 22. apoštolskej cesty pápeža Františka v Latinskej Amerike sa uzavrel dnes po polnoci nášho času. Svätý Otec sa rozlúčil s Peru po slávení nedeľnej svätej omše na leteckej základni Las Palmas v Lime.

Vo svojej homílii, inšpirovanej biblickým príbehom z Knihy proroka Jonáša o obrátení Ninive pápež František konštatoval, že mnohé situácie „v našich mestách a štvrtiach, ktoré by inak mohli byť miestami stretávania, solidarity a radosti“ môžu v človeku vyvolávať skôr akýsi „Jonášov syndróm“, túžbu utiecť do diaľky.

Aby sa tak nestalo, je potrebné prekonať ľahostajnosť postojom spolucítenia, zdôraznil Svätý Otec, citujúc slová svojho predchodcu Benedikta XVI., že „miera ľudskosti je podstatne určovaná vzťahom k utrpeniu a k trpiacemu. ... Spoločnosť, ktorá nedokáže prijímať trpiacich a nie je schopná prostredníctvom súcitu podieľať sa na ich utrpeniach a vnútorne ich znášať, je krutá a neľudská“ (Encyklika Spe salvi, 38).

Evanjelium sa prejavuje reťazovo sa šíriacou radosťou, pokračoval pápež s poukázaním na prvých Ježišových učeníkov Šimona a Andreja, Jakuba a Jána, až po veľké osobnosti svätcov Peru: sv. Ružena Limská, sv. Turíbius, sv. Martin de Porres, sv. Ján Macías, sv. František Solano. Evanjeliovú radosť ohlasoval celý tento „oblak svedkov“, ktorý „dorazil až do Limy, až k nám, aby sme sa nanovo zaangažovali ako obnovený protiliek proti globalizácii ľahosajnosti. Pretože zoči-voči tejto láske nemožno zostať ľahostajnými,“ dodal Svätý Otec.

Pápež František zdôraznil, že Boh aj dnes vstupuje do osobných dejín jednotlivcov i do dejín spoločnosti s výzvou k obráteniu a prinášajúc nádej.

„Ježiš prechádza mestom, robí to spolu so svojimi učeníkmi a začína vidieť, počúvať, a venovať pozornosť tým, ktorí podľahli, pod rúškom ľahostajnosti, kameňovaní ťažkým hriechom korupcie. Začína odhaľovať mnohé situácie, ktoré škrtili nádej jeho ľudu, vzbudzujúc novú nádej.“

Boh si na túto úlohu povoláva ľudí ako svojich spolupracovníkov, čo predstavuje výzvu pre každého, upozornil opäť Svätý Otec:

„Ako sa dostane Ježiš na toľké miesta, ak chýbajú odvážni a účinní svedkovia? Dnes ťa Pán volá kráčať mestom spolu s ním... Volá ťa byť jeho misionárskym učeníkom, a takto sa stať účastným na tej veľkej zvesti, ktorá sa chce naďalej šíriť z uší do uší a prísť do každého kúta nášho života: Teš sa, Pán je s tebou!“

V závere slávenia sa pápež František verejne poďakoval predstaviteľom Cirkvi v Peru na čele s arcibiskupom Limy kard. Ciprianim, prezidentovi Pedrovi Pablovi Kuczynskému a verejným predstaviteľom, ako aj tisíckam anonymných dobrovoľníkov a členom organizačnému výboru, vďaka ktorým sa apoštolskú cestu podarilo úspešne zrealizovať. Pápež osobitne vyzdvihol vkusné dielo skupiny architektov, ktorí projektovali liturgické priestory pre pápežské slávenia. Rozlúčil sa pripomenutím hlavného motta svojej cesty – „Zjednotení v nádeji“ a citátom z Listu Rimanom: «Nádej nezahanbuje» (Rim 5,5).

„Nesiem si vás v srdci. Nech vám Boh žehná. A prosím, nezabudnite sa za mňa modliť. Ďakujem!“

Po skončení liturgického slávenia sa pápež František pozdravil aj so zástupcami iných kresťanských vierovyznaní.

Nasledoval presun na medzinárodné letisko v Lime, kde po stisku rúk s prezidentským párom pápež František vystúpil do lietadla, ktoré o 01.10 nášho času vyštartovalo smerom do Európy. Prílet na rímske letisko Ciampino sa očakáva okolo 14.15.

Poznámka: Aktualizované

( TK KBS, RV ab, jb; ml ) 20180122015   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]