Vatikán 3. decembra (RV) Pápež František má úspešne za sebou 21. apoštolskú cestu. V Mjanmarsku a Bangladéši svojou návštevou upevnil miestnu Cirkev a podporil priateľské spolunažívanie náboženstiev a etník. Katolícke komunity mali príležitosť vydať pred svetom silné svedectvo svojej viery. Do politicky i nábožensky zložitého prostredia Svätý Otec priniesol svoje posolstvo v prospech chudobných a ľudí vysúvaných na okraj, čo vyjadril aj stretnutím so zástupcami etnika moslimských Rohingov v závere cesty. Lietadlo bangladéšskych aerolínií s pápežom Františkom a jeho sprievodom pristálo v Ríme včera o 21.40 na letisku Fiumicino. Po návrate zo šesťdňovej cesty sa Svätý Otec už stihol prísť poďakovať do hlavnej mariánskej baziliky Santa Maria Maggiore. Dnes pred ôsmou hodinou ráno sa pomodlil pred oltárom Salus populi romani, na ktorom zanechal kyticu bielych ruží. V dnešnú Prvú adventnú nedeľu sa na poludnie objavil Svätý Otec v okne Apoštolského paláca, aby pozdravil približne 15 tisíc veriacich na námestí, pomodlil sa spolu s nimi a udelil im požehnanie. V príhovore pred modlitbou Anjel Pána sa pápež František zameral na práve začatý Advent, konkrétne na Ježišovu požiadavku pozornosti a bdelosti. Po udelení apoštolského požehnania vyjadril osobitné poďakovanie za úspešnú cestu:
„Drahí bratia a sestry, tejto noci som sa vrátil z apoštolskej cesty v Mjanmarsku a Bangladéši. Ďakujem všetkým, ktorí ma sprevádzali modlitbou a pozývam vás pripojiť sa k môjmu poďakovaniu Pánovi, ktorý mi udelil možnosť stretnúť sa s obyvateľmi týchto krajín, osobitne s ich katolíckymi spoločenstvami a byť povzbudený ich svedectvom. Vryli sa mi do pamäti toľké tváre skúšané životom, ale ušľachtilé a usmiate. Nesiem ich všetky v srdci a v modlitbe. Veľká vďaka ľudu Mjanmarska a ľudu Bangladéša!“
Svätý Otec dnes pridal aj modlitbový úmysel za Honduras: „V mojej modlitbe pamätám osobitne na ľud Hondurasu, aby mohol pokojným spôsobom prekonať súčasný moment ťažkostí.“ Stredoamerický štát sa ocitol v politických nepokojoch, vyhrotených po nedávnych voľbách.
Pápež František dnes medzi skupinami pútnikov pozdravil okrem domácich Talianov osobitne Rumunov, Nemcov, ale aj Slovákov: „Zdravím osobitne veriacich, ktorí prišli z Bratislavy, zo Slovenska.“ Na záver pápež František zaželal všetkým ako zvyčajne: „Všetkým prajem požehnanú nedeľu a dobré adventné putovanie. Prosím, nezabudnite sa za mňa modliť. Dobrú chuť k obedu a dovidenia!“
Príhovor Svätého Otca pred modlitbou Anjel Pána
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnes sme vykročili na cestu Adventom, ktorý vyvrcholí Vianocami. Advent je pre nás časom určeným na privítanie Pána, ktorý nám ide oproti, a tiež na preverenie našej túžby po Bohu, aby sme hľadeli vpred a pripravili sa na Kristov návrat. Vráti sa k nám vo sviatku Vianoc, keď si pripomenieme jeho historický príchod v pokore ľudského stavu, ale do nášho vnútra prichádza zakaždým, keď sme ochotní ho prijať, a nanovo príde na konci vekov, aby «súdil živých i mŕtvych». Musíme preto zostať bdelí a očakávať Pána v nádeji na stretnutie s ním. Dnešná liturgia nás vovádza práve do tejto pôsobivej témy bdelosti a očakávania.
V dnešnom evanjeliu (porov. Mk 13,33-37) Ježiš vyzýva k pozornosti a bdelosti, aby sme boli pripravení privítať ho vo chvíli jeho návratu. Hovorí nám: «Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde ten čas. […] Aby vás nenašiel spať, keď príde nečakane» (v. 33.36).
Človek, ktorý dáva pozor je ten, čo sa v hluku sveta nenechá premôcť rozptýlením alebo plytkosťou, ale žije plne uvedomelým spôsobom, v starosti najmä o ostatných. Takýmto prístupom si dokážeme uvedomiť slzy a potreby našich blížnych a môžeme postrehnúť aj ich ľudské a duchovné schopnosti a kvality. Pozorný človek svoju pozornosť obracia i voči svetu, snaží sa čeliť ľahostajnosti a krutosti, ktorá je v ňom prítomná, a teší sa z pokladov jeho krás, ktoré sú tu tiež a treba ich chrániť. Ide o to mať chápavý pohľad, aby sme rozpoznali rovnako núdzu a chudobu jednotlivcov i spoločnosti, ako aj bohatstvo ukryté v malých veciach každodennosti, práve tam, kam nás Pán postavil.
Bdelý človek je ten, čo prijíma pozvanie bdieť, t. j. nedá sa premôcť spánkom skľúčenosti, nedostatku nádeje, sklamania; a zároveň odmieta podnety toľkých márnivostí, ktorými dnešný svet prekypuje a kvôli ktorým sa často obetuje čas aj pokoj, osobný i rodinný. Toto je bolestivá skúsenosť izraelského ľudu, o ktorej rozpráva prorok Izaiáš: zdalo sa, že Boh dopustil, aby jeho ľud zablúdil ďaleko z jeho ciest (porov. 63,17), no bol to dôsledok nevernosti samotného ľudu (porov. 64,4b). I my sa často nachádzame v tejto situácii nevernosti voči Pánovmu povolaniu: on nám ukazuje správnu cestu, cestu viery, cestu lásky, ale my hľadáme naše šťastie inde.
Byť pozorní a bdelí sú predpoklady na to, aby sme už „neblúdili ďaleko od Pánových ciest“ (porov. Iz 63,17), stratení vo vlastných hriechoch a nevere. Pozornosť a bdelosť vytvára podmienky umožňujúce Bohu vkročiť do nášho života, aby mu prinavrátil význam a hodnotu svojou prítomnosťou, plnou dobroty a nehy. Kiež nás Presvätá Panna Mária, vzor očakávania Boha a ikona bdelosti, vedie v ústrety svojmu synovi Ježišovi, roznecujúc našu lásku k nemu.
Preložila: Slovenská redakcia VR
