Pápež František ako inokedy pri podobných príležitostiach v homílii čerpal z liturgickej knihy obradu kňazskej vysviacky. Vo chvíli, keď biskupi jednotlivých diecéz prečítali mená šestnástich kandidátov a žiadali pre nich kňazské vysvätenie, Svätý Otec sa celému zhromaždeniu spontánne prihovoril a pozval ich k modlitbe za novokňazov. Samotným novokňazom sa v homílii prihovoril týmito slovami:  

„Budete podľa vášho podielu vykonávať posvätnú úlohu učiteľa v mene Učiteľa Krista. Ohlasujte všetkým Božie slovo, ktoré ste sami prijali s radosťou. Rozjímajte o Pánovom zákone a dbajte, aby ste to, čo čítate, verili, čo veríte, učili, a čo budete učiť, aj uskutočňovali. Vaša náuka nech je teda pokrmom pre Boží ľud a váš príkladný život nech je potechou veriacim v Krista, aby ste slovom i príkladom budovali Boží dom, svätú Cirkev.

V mene Kristovom budete posväcovať. Vaše ruky budú vo svätej omši prinášať na oltári nekrvavým spôsobom obetu Krista a spolu s ňou prostredníctvom vás budú môcť aj veriaci zdokonaľovať svoju duchovnú obetu. Myslite teda na to, čo konáte, a nasledujte, čo vysluhujete, veď oslavujete tajomstvo smrti a zmŕtvychvstania Pána; preto sa snažte umŕtvovať vo svojich údoch všetky neresti a kráčať v novosti života.

Krstom budete pripájať ľudí k Božiemu ľudu, vo sviatosti pokánia budete v mene Kristovom i v mene Cirkvi odpúšťať hriechy, svätým olejom budete posilňovať chorých, budete vykonávať posvätné obrady; v niektorých denných hodinách budete vzdávať chvály a vďaky a modliť sa nielen za Boží ľud, ale za celý svet.

Pamätajte, že ste boli vybraní spomedzi ľudí a ustanovení pre ľudí, aby ste boli prostredníkmi medzi nimi a Bohom. Plňte teda s ustavičnou radosťou a s opravdivou láskou úlohu Krista Kňaza a nehľadajte záujmy svoje, ale Kristove.

Primerane svojmu rádu konajte služby Krista Hlavy a Pastiera, spájajte sa s biskupom a podriaďujte sa mu; usilujte sa, aby ste veriacich zjednocovali v jednu rodinu a aby ste ich skrze Krista v Duchu Svätom privádzali k Bohu Otcovi. Vždy majte pred očami príklad dobrého Pastiera, ktorý neprišiel, aby sa jemu slúžilo, ale aby on sám slúžil, a ktorý prišiel hľadať a zachraňovať čo hynulo.“

Po prečítaní homílie sa Svätý Otec veriacim prihovoril spontánne. Pápežove slová okamžite preložili do bengálčiny. „Prišli ste na túto veľkú oslavu Boha, na slávnosť týchto nových bratov kňazov,“ uviedol Petrov nástupca a dodal:

„Vždy sa modlite za svojich kňazov. Najmä za týchto, ktorí dnes prijali sviatosť posvätnej vysviacky. Kiež Boží ľud podporuje kňazov modlitbou. Je to vaša zodpovednosť pomáhať kňazom... Nikdy sa neunavte modliť sa za vašich kňazov. Viem, že to budete robiť. Veľká vďaka.“

-

Svätý Otec František sa po slávnostnej omši v Dháke spojenej s kňazskou vysviackou stretol v Dome pre kňazov na odpočinku, ktorý je spojený z miestnou katedrálou, s bangladéšskymi biskupmi.

Katolícka cirkev v ázijskej krajine môže byť podľa pápežových slov „hrdá na svoje dejiny služby chudobným“, utečenecká kríza však poukazuje na stále väčšiu potrebu pomôcť tým najnúdznejším. Pápež František vo svojom príhovore biskupov Bangladéšu požiadal, aby preukázali blízkosť aj svojim kňazom a veriacim laikom:

„Je potrebné podporiť ich stálu účasť na živote vašich jednotlivých cirkví, v neposlednom rade prostredníctvom farských štruktúr, ktoré umožňujú, aby bolo počuť ich hlas a aby boli ich skúsenosti ocenené. Uznajte a oceňte charizmy laikov, mužov a žien, a povzbuďte ich, aby vložili svoje dary do služby Cirkvi a spoločnosti ako celku.“ 

Svätý Otec ako príklad uviedol obrovský počet „zapálených katechétov tohto národa, ktorých apoštolát je zásadný pre rast viery a kresťanskej formácie nových generácií. Oni sú skutočnými misionármi“. Pápež František ďalej podčiarkol dôležitosť prípravy kandidátov na kňazstvo, povzbudil ich venovať sa mladým a hovoril o sociálnych aktivitách Cirkvi v Bangladéši, ktorá je úzko spojená s „podporou rodín, predovšetkým žien“.

„Ľudia tejto krajiny sú známi svojou láskou k rodine, svojim zmyslom pre pohostinnosť, pre rešpekt, ktorý preukazujú rodičom a starým rodičom a starostlivosťou o starých, chorých a bezbranných,“ vysvetlil pápež František. Biskupom zároveň pripomenul ústredný cieľ pastoračného plánu bangladéšskej Cirkvi, ktorý sa sústredí na pomoc chudobným.

„Katolícka komunita môže byť hrdá na svoje dejiny služby chudobným, predovšetkým v tých najodľahlejších oblastiach a kmeňových spoločenstvách; v tejto službe každodenne pokračuje prostredníctvom svojho výchovného apoštolátu, svojich nemocníc, kliník a zdravotníckych stredísk a rozmanitosti svojich charitatívnych prác. A predsa, najmä vzhľadom na súčasnú krízu utečencov, vidíme, aké veľké sú ešte potreby, ktoré treba uspokojiť.“ 

Podľa pápeža Františka by inšpiráciou pri pomoci ľuďom v núdzi mala byť „pastoračná láska“. Biskupov pozval k tomu, aby „pracovali na vytváraní kultúry milosrdenstva“. Napokon poukázal na to, že je dôležité, aby náboženskí lídri spoločne odsúdili tých, ktorí podnecujú konflikty. „Keď sa náboženskí predstavitelia jednomyseľne vyjadrujú proti násiliu konanému pod rúškom religiozity a snažia sa nahradiť kultúru konfliktu kultúrou stretnutia,“ vysvetlil Svätý Otec, „vtedy čerpajú z najhlbších duchovných koreňov svojich rôznych tradícií.“

Pápež František vo svojom vopred pripravenom príhovore často improvizoval a hovoril k bangladéšskym biskupom spontánne. Okrem iného spomenul zasvätený život, ktorý je podľa jeho slov „skutočná tretia cesta v Cirkvi“. Petrov nástupca poukázal aj na to, že vo svete len polovica diecéz má ekonomických a právnych poradcov. Cirkevných predstaviteľov preto povzbudil, aby viac zapájali laikov do života Cirkvi práve v oblasti poradenstva. Biskupov ďalej vyzval, aby podporovali vzťahy medzi seminaristami a kňazmi na dôchodku.

-

V predvečer posledného plného dňa apoštolskej cesty v Bangladéši mal pápež František na programe medzináboženské a ekumenické stretnutie. Pri tejto príležitosti sa osobitne stretol aj so zástupcami komunity moslimských  Rohingov, ktorí sú utečencami zo susedného Mjanmarska.

Predstavitelia rôznych náboženstiev očakávali pápeža v záhrade Arcibiskupského úradu v Dháke. Na stretnutie prišiel Svätý Otec typickým miestnym dopravným prostriedkom rikšou. Prejavom úcty voči hlave Katolíckej cirkvi bol sprievod bangladéšskych tanečníkov.

Všetkých prítomných privítal predstaviteľ miestnej katolíckej komunity kardinál Patrick D’Rozario, arcibiskup Dháky. Po ňom sa slova postupne ujali predstavitelia islamu, hinduizmu, budhizmu, kresťanstva a zástupcovia občianskej spoločnosti. Po speve s témou vyprosovania daru pokoja sa prihovoril Svätý Otec. Vyjadril túžbu, aby dnešné stretnutie dalo „jasné znamenie“ o úsilí náboženstiev prítomných v Bangladéši žiť vo vzájomnej úcte a prajnosti.

„V Bangladéši, kde je právo na náboženskú slobodu základným princípom, nech je toto úsilie úctivým, avšak ráznym pripomenutím každému, kto sa bude snažiť podnecovať rozdelenie, nenávisť a násilie v mene náboženstva,“ zdôraznil Svätý Otec.

Ďalej sa zamyslel nad vnútornými postojmi, potrebnými k pokojnému spolunažívaniu náboženstiev. Hovoril o „otvorenosti srdca“, ktorú  vyjadril pomocou troch obrazov: dverí, schodov a cesty.

Po príhovore Svätého Otca sa všetci prítomní spoločne pomodlili ekumenickú modlitbu, ktorú predniesol anglikánsky biskup Philip Sarkar. V jej závere citoval slová sv. Františka z Assisi: „Pane, urob nás nástrojmi pokoja“.

Na záver medzináboženského a ekumenického stretnutia pápež František osobne pozdravil a požehnal 18-člennú skupinu zástupcov Rohingov. Príslušníci etnickej menšiny hlásiacej sa k islamu museli utiecť zo svojej vlasti, susedného Mjanmarska.

„Vaša tragédia je ťažká a veľká, ale máte miesto v našom srdci. V mene všetkých, ktorí vás prenasledovali, tých, ktorí vám ublížili, prosím o odpustenie.“ Týmito slovami sa utečencom spontánne prihovoril pápež František.

„Aj títo bratia a sestry“ – povedal ďalej Svätý Otec pred zhromaždenými predstaviteľmi náboženstiev – „sú obrazom živého Boha. Jedna  tradícia vášho náboženstva hovorí, že Boh zobral vodu a vsypal do nej soľ, dušu ľudí. My všetci nosíme Božiu soľ vo svojom vnútri. Aj títo bratia a sestry.“

„Apelujem na vaše veľké srdce“ – dodal Svätý Otec hovoriac bez papiera – „nech je schopné pridať sa k našej žiadosti o odpustenie. Stojme naďalej pri nich, aby boli uznané ich práva. Nezatvárajme srdce, neodvracajme pohľad bokom. Božia prítomnosť dnes nesie aj meno „Rohingovia“. Každý má svoju odpoveď“, uzavrel pápež František.

Celý príhovor Svätého Otca Františka pri medzináboženskom stretnutí v Dháke

Vážení hostia, drahí priatelia,

naše stretnutie, ktoré zjednocuje predstaviteľov rozličných náboženských komunít tejto krajiny, predstavuje jeden veľmi významný moment mojej návštevy v Bangladéši. Zišli sme sa preto, aby sme prehĺbili naše priateľstvo, ako aj preto, aby sme vyjadrili spoločnú túžbu po dare pravého a trváceho pokoja.

Moja vďaka patrí kardinálovi D´Rozariovi za jeho milé slová privítania, ako aj všetkým, ktorí ma s vrúcnosťou prijali v mene moslimskej, hinduistickej, budhistickej i kresťanskej komunity, ako aj v mene občianskej spoločnosti. Som vďačný anglikánskemu biskupovi Dháky za jeho prítomnosť, ako aj rozličným kresťanským komunitám a všetkým tým, ktorí prispeli k umožneniu tohto stretnutia.

Slová, ktoré sme počuli, ale aj spevy a tance, ktoré oživili naše zhromaždenie, nám výrečne hovorili o túžbe po harmónii, bratstve a pokoji obsiahnutom v učení svetových náboženstiev. Kiežby naše stretnutie tohto popoludnia bolo jasným znamením úsilia vodcov a nasledovníkov náboženstiev prítomných v tejto krajine žiť spoločne vo vzájomnej úcte a v dobrej vôli. V Bangladéši, kde je právo na náboženskú slobodu základným princípom, nech je toto úsilie úctivým, avšak ráznym pripomenutím každému, kto sa bude snažiť podnecovať rozdelenie, nenávisť a násilie v mene náboženstva.

Osobitne potešujúcim znamením našich čias je to, že veriaci a ľudia dobrej vôle sa čoraz viac cítia byť povolaní k spolupráci na vytváraní kultúry stretnutia, dialógu a spolupráce v službe ľudskej rodiny. Toto si vyžaduje viac než púhu toleranciu. Povzbudzuje nás to podať ruku druhému v postoji vzájomnej dôvery a pochopenia, aby sme budovali jednotu, ktorá bude chápať rozdielnosť nie ako hrozbu, ale ako potenciálny zdroj obohatenia a rastu. Vyzýva nás to pestovať istú otvorenosť srdca, aby sme videli druhých ako cestu, nie ako prekážku.

Dovoľte mi stručne si prebrať niektoré základné charakteristiky tejto „otvorenosti srdca“, ktorá je podmienkou pre kultúru stretnutia.

Na prvom mieste predstavuje dvere. Nie je akousi abstraktnou teóriou, ale žitou skúsenosťou. Dovoľuje nám uskutočňovať dialóg života, nie len jednoduchú výmenu názorov. Vyžaduje si dobrú vôľu a prijatie, avšak nesmie byť zamieňaná s ľahostajnosťou či zdráhavosťou vyjadrovať naše najhlbšie presvedčenia. Úspešne sa angažovať s druhým podeliť sa so svojimi rozličnými náboženskými a kultúrnymi identitami, avšak vždy s pokorou, čestnosťou a úctou.

Otvorenosť srdca je tiež podobná schodom, ktoré siahajú k Absolútnu. Pamätajúc na tento transcendentný rozmer našej aktivity, uvedomujeme si potrebu očisťovať naše srdcia, aby sme tak mohli vidieť všetky veci v ich najpravdivejšej perspektíve. Každým krokom sa naše zorné pole stane jasnejším a dostaneme silu, aby sme vytrvali v úsilí chápať a doceniť druhých a ich uhol pohľadu. Takýmto spôsobom nájdeme potrebnú múdrosť a silu, aby sme ku všetkým vystierali priateľskú ruku.

Otvorenosť srdca je tiež cestou vedúcou k hľadaniu dobroty, spravodlivosti a solidarity. Vedie k hľadaniu dobra v našom blížnom. Svätý Pavol vo svojom Liste Rimanom vyzýva takto: «Nedaj sa premôcť zlu, ale dobrom premáhaj zlo» (12,21). Toto je postoj, ktorý my všetci môžeme napodobňovať. Náboženská starostlivosť o dobro nášho blížneho, ktorá vyviera z otvoreného srdca, prúdi ako veľká rieka, zavlažujúc vyprahnuté a púštne zeme nenávisti, korupcie, chudoby a násilia, ktoré veľmi nivočia ľudský život, rozdeľujú rodiny a deformujú dar stvorenia.

Rozličné náboženské komunity Bangladéša prijali túto cestu, osobitne pri úsilí o starostlivosť o zem, náš spoločný dom a v odpovedi na prírodné katastrofy, ktoré postihli národ v posledných rokoch. Myslím tiež na ten spoločný prejav bolesti, modlitby a solidarity, ktorý sprevádzal tragédiu zrútenia sa [obchodnej budovy] Rana Plaza a ktorý zostane vrytý do pamäti všetkých. Na týchto rozličných prejavoch vidíme, ako cesta dobra vedie k spolupráci v službe druhým.

Duch otvorenosti, prijatia a spolupráce medzi veriacimi nielen prispieva ku kultúre harmónie a pokoja, ale je jej tlčúcim srdcom. Koľko len svet potrebuje toto mocne bijúce srdce, aby čelilo vírusu politickej korupcie, ničivým náboženským ideológiám, pokušeniam zatvárať oči tvárou v tvár potrebám chudobných, utečencov, prenasledovaných menšín a tých najzraniteľnejších! Koľko otvorenosti treba na prijímanie ľudí nášho sveta, osobitne mladých, ktorí sa niekedy cítia byť osamotení a neistí pri hľadaní zmyslu života!

Drahí priatelia, ďakujem vám za vaše úsilie pri šírení kultúry stretnutia a modlím sa, aby sme ukážkou spoločného úsilia príslušníkov náboženstiev rozlíšiť dobro a uvádzať ho do praxe pomohli všetkým veriacim rásť v múdrosti a svätosti, ako aj spolupracovať na budovaní čoraz ľudskejšieho, jednotnejšieho a pokojamilovnejšieho sveta.

Otváram svoje srdce vám všetkým a ďakujem vám ešte raz za vašu pohostinnosť. Pamätajme na seba vzájomne v modlitbách.

Preložila: Slovenská redakcia VR

( TK KBS, RV ej ab, zk, jb; ml ) 20171201020   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]