Bratislava 11. septembra (TK KBS) Historické fakty z dejín strednej Európy 16. - 17. storočia v súvislostiach, o ktorých sa v dejepise neučí. Atraktívna, v audiovizuálnom diele dosiaľ nespracovaná téma, v ktorej je Slovensko akcentované v kontexte stredoeurópskych dejín s dôrazom na mariánsku úctu vyjadrenú kutom čiernej madony a jej význam v kultúre a histórii Európy. To je v skratke charakteristika nového pôvodného dokumentárneho filmu RTVS s názvom Čierna madona, ktorý Slovenská televízia odvysiela na sviatok Sedembolestnej Panny Márie – Patrónky Slovenska 15. septembra 2017 o 20:10 na Dvojke STV.
Takmer 70-minútový dokument ponúka v známom historickom rámci zasadené neznáme príbehy o nadprirodzenej pomoci Loretánskej Panny Márie, ktoré sa zachovali väčšinou v tradícii a v ústnom podaní. Niektoré z nich sú v tomto dokumente zverejnené po prvýkrát, ako príbeh o záchrane bratislavských uršulínok pred Turkami, ktorý tvorcovia objavili v kláštornej kronike.
Dokumentárny film sa vyrábal výlučne v interných kapacitách RTVS. Nakrúcanie sa uskutočnilo v talianskom Lorete, vo Viedni, Budapešti, Bratislave, Skalici a Prahe, na miestach, kde sa nachádzajú sochy čiernych madon. Dokument obsahuje autentické historické mapy, veduty a drevoryty zo svetových múzeí (z Izraela, Nemecka, Holandska, Talianska, Rakúska a Česka). Historické udalosti sú prezentované prostredníctvom významných malieb z európskych galérií. Dopĺňajú ich legendy stvárnené hranou formou, ktoré obohatila 3D grafika a počítačové triky. Inscenované obrazy sa nakrúcali v Národnom parku v Rakúsku - na replike skutočnej historickej lodi Čajka, ktorá sa v 17. storočí bežne používala na Dunaji a ktorej ilustrácie nájdete i na vedutách Bratislavy, ďalej v Čechách - v kostole Břeclav – Poštorná, v minarete v Ledniciach a v štúdiu RTVS v Mlynskej doline, kde sa nakrúcalo na zelenej ploche. V dokumente účinkujú historici, cirkevní historici, umenovedci a teológovia z európskych univerzít a inštitúcií a komparzisti, medzi inými aj skutočné sestry uršulínky z bratislavského kláštora.
Krátky obsah: Po bitke pri Moháči roku 1526 ovládla väčšiu časť Uhorska Osmanská ríša. Rímsky cisár okrem tureckej hrozby čelil reformačným myšlienkam a protihabsburským stavovským povstaniam. Symbolom protitureckého boja a svätého boja za pravú vieru sa stala čierna madona s jej nazaretským svätým domom, ktorý pred moslimským pustošením preniesli anjeli do talianskeho Loreta. Kópie sôch, ktoré sa dodnes nachádzajú vo Viedni, Bratislave a Budapešti svedčia o tom, že kutl čiernej madony sa šíril aj v strednej Európe a zohral rozhodujúcu úlohu pri kľúčovej bitke pri Viedni roku 1683 a pri oslobodení Budína roku 1686.
Tvorcovia: Mária Tobiášová (námet, scenár), Kristian Bezák (dramaturgia, strihová skladba), Zoltán Horváth (osvetenie), Ján Jurga, Tatiana Javorková (vedúci výrobného štábu), Igor Leicht (kamera), Bernadeta Tokárová (výber hudby, réžia).
Účinkujúci:
ThDr. Gabriel Brendza, PhD. - cirkevný historik, Teologický inštitút RKCM BF, Univerzita Komenského, Bratislava
Dr. István Fazekas - historik, docent, Filozofická fakulta, Univerzita Eötvösa Lóránda, Historický ústav,
Budapešť, Maďarsko
Dr. Ildikó Fehér, PhD. - historička umenia, docentka, Maďarská univerzita výtvarných umení, Budapešť, Maďarsko
Univ.Prof. DDr. Rupert Klieber - docent cirkevných dejín, Viedenská univerzita, Viedeň, Rakúsko
Ing. ThLic. Peter Mášik - mariológ RKCM BF, Univerzita Komenského, Bratislava
PhDr. Magdaléna Mrázová - etnografka, historička, SNM – Historické múzeum, Bratislava
doc. PhDr. Ivan Mrva, CSc. - historik, Katedra historických vied a stredoeurópskych štúdií, Univerzita sv. Cyrila a Metoda, Trnava
prof. PhDr. Ing. Jan Royt, Ph.D., DSc. - historik umenia, prorektor pre tvorivú a edičnú činnosť
Univerzita Karlova, Praha, Česko
páter Giuseppe Santarelli OFM- riaditeľ Univerzálnej kongregácie svätého domu, Loreto, Taliansko
páter Mag. Matthias Schlögl OSA - farár Kostola augustiniánov, Viedeň, Rakúsko
Doc. ThDr. Vladimír Thurzo - morálny teológ, dekan, RKCM BF, Univerzita Komenského, Bratislava
UPÚTAVKU je možné nájsť TU
TK KBS informovala Bernadeta Tokárová
