Rožňava 7. mája (TK KBS) V Rožňavskej diecéze dnes čítali kňazi v kostoloch pastiersky list rožňavského diecézneho biskupa Mons. Stanislava Stolárika pred celodiecéznou púťou v Boľkovciach. List prinášame v plnom znení. *
Poďme spolu k Mame! Každé dieťa intuitívne beží k mame, keď ho niečo bolí, trápi, keď sa mu niečo stane. Či je 5-ročné, či už 35, alebo 50-ročné, mama si vždy chráni svoje dieťa. Ale dieťa musí jej ochranu aj prijať, musí k nej prísť. Inak je aj tá najlepšia mama bezmocná! Aj napriek tomu sa každá pozemská mama neustále modlí za svoje deti a svoje trápenia obetuje za nich. Naša nebeská Mama rovnako hľadá každú možnosť, ako nás osloviť a priviesť k Ježišovi. Tak to urobila i pred 100 rokmi vo Fatime. Pápež Pius XII. o Fatime povedal: „Posolstvo z Fatimy je najväčší Boží zásah cez Máriu do dejín Cirkvi a ľudstva od čias apoštolov!“
V posolstve Panna Mária pripomína nám veriacim zodpovednosť, aby sme jej pomáhali zachraňovať duše, ktoré by inak boli zatratené a tiež pripomína našu úlohu uzmierovať Boha: za zneuctenia Najsvätejšej Sviatosti (porov. Modlitbu anjela), za urážky spôsobené Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, za hriechy ľudí.
Aj Ježiš, „Dobrý Pastier“, nás dnes vyzýva, aby sme si obliekli srdce Pastiera a vchádzali do ovčinca bránou, ktorou je On sám. Tri malé deti boli takisto pastierikmi, ktorí veľmi pozorne počúvali „krásnu pani“, keď im povedala: „Modlite sa, veľmi sa modlite a prinášajte obety za hriešnikov. Nezabúdajte, že mnoho duší je zatratených preto, lebo nemajú nikoho, kto by sa za ne modlil a obetoval.“ Pripomína to aj pápež Pius XII. vo svojej encyklike „Mystici corporis“: „Myslím na hroznú zodpovednosť, že nedostatočnou spoluprácou a nedostatočným nasadením z mojej strany môže byť niekto naveky zatratený!“ Biskup Pavol Mária Hnilica rád prirovnával orodovanie Panny Márie z Fatimy k príhovoru Abraháma, ktorý prosil Boha, aby ušetril Sodomu a Gomoru, keď sa v týchto hriešnych mestách nájde aspoň desať spravodlivých. Túto myšlienku spomenul biskup Hnilica v jednom osobnom rozhovore s Jánom Pavlom II. Pápež sa ho vtedy spontánne, ale s obavou spýtal: „Koľko spravodlivých by bolo treba dnes na záchranu sveta?“ Ako napísal básnik Charles Peguy: „Nesmieme zachraňovať iba seba, do domu nášho Otca sa musíme vrátiť spoločne. Veď čo by nám povedal, keby sme prišli jedni bez druhých?“
Vnímame vážnosť našej doby na všetkých úrovniach: politickej, hospodárskej, sociálnej i náboženskej. Nie je náhoda, že situácia vo svete je tak dramatická práve v roku storočnice Fatimy. Vo Fatime začala apokalyptická doba, ktorá teraz vrcholí. Mária nás chce a môže ochrániť pred drakom, pred hroziacim nebezpečenstvom a voviesť nás do celkom novej doby pokoja. Ale potrebuje na to našu spoluprácu. Jubileum storočnice Fatimy je teda nová šanca žiť jej posolstvá a tak získať pokoj: pokoj v duši každého z nás, pokoj v rodinách, v našej krajine, vo svete… Boh pre nás pripravil nádhernú budúcnosť, avšak záleží na nás, či prijmeme jeho ponuku, danú nám cez Pannu Máriu, alebo budeme niesť následky našej opačnej voľby.
Svätý otec Ján Pavol II. začal svoj list adresovaný biskupovi Fatimy pri príležitosti 80. výročia Fatimských zjavení slovami z Knihy zjavenia apoštola Jána: „Potom sa na nebi ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd.“ (Zjv 12,1). Znamená to, že vo Fatime sa napĺňajú slová Knihy zjavenia. Apokalyptická Žena zostúpila na zem. Mária prichádza ako mama medzi nás v čase, kedy ju najviac potrebujeme. Jej posolstvo zodpovedá evanjeliovému zvolaniu: „Obráťte sa a verte Evanjeliu!“ (Mk 1,15) Táto výzva nebola nikdy tak málo prijímaná, ako v našom storočí. Svätý pápež Ján Pavol II. už v roku 1982 vo Fatime povedal: „Prežívame najväčšiu krízu viery v Cirkvi od počiatku jej dejín a najväčší odpad od Evanjelia.“
Zároveň všetci dobre vieme, že stojíme pred hrozbou tretej svetovej vojny, ktorá môže rýchlo prerásť do celosvetovej katastrofy. My, kresťania sa však nemusíme a nemáme len bezmocne prizerať. Svätý otec Ján Pavol II. raz povedal, že „o osude ľudstva sa nerozhoduje v Berlíne, Washingtone, Moskve alebo Ríme. Dejiny sa nepíšu od stola politikov a mocných tohto sveta, ale tam, kde sa modlí a to predovšetkým v mariánskych svätyniach.“
Preto vás, drahí veriaci, chcem dnes vyzvať: poďme spolu k Mame! Ona sama počúvala Boží hlas, ktorý ju volal po mene a sama nás chce priviesť k bráne do ovčinca, aby sme sa skrze Ježiša dostali k dobrým pastvinám. Veď veríme v to, čo učil sv. Ján Chryzostom, že „človek, ktorý sa modlí, drží v rukách kormidlo dejín.“ Bl. Hyacinta povedala: „Mali by sme si vyprosiť pokoj od našej nebeskej Matky, pretože Boh ho zveril jej.“ A sestra Lucia to neskôr ako karmelitánka potvrdila: „Odkedy dala Panna Mária modlitbe ruženca takú veľkú moc, neexistuje už žiaden materiálny ani duchovný, žiaden národný ani medzinárodný problém, ktorý by sa nedal vyriešiť ružencom a našimi obetami.“
Fatimská výzva je jednoznačná: Na záchranu človeka a ľudstva pred sebazničením je nevyhnutné robiť to, čo nám káže Panna Mária. A jej požiadavky sú ľahké: modlitba posvätného ruženca a obeta za obrátenie hriešnikov, tiež ako vynáhrada za hriechy spôsobené jej Nepoškvrnenému Srdcu, zmierne sväté prijímanie na prvú sobotu v mesiaci a zasvätenie sa jej Nepoškvrnenému Srdcu. To všetko dokážu už deti! Blahoslavení František a Hyacinta a sestra Lucia sú toho príkladom.
Preto vás, drahí veriaci, chcem ešte raz v túto nedeľu Dobrého Pastiera, ako pastier Rožňavskej diecézy pozvať: poďme v tomto mariánskom mesiaci spolu k Mame! Mama je srdcom rodiny. Ak chýba mama, je to pre rodinu ťažké. Preto ak postavíme Máriu do nášho stredu a zhromaždíme sa okolo nej ako jej deti, dáme jej šancu, aby sa mohla aj prejaviť ako milujúca Mama a konať tak, že nás nasmeruje na správnu cestu, poukáže na nebezpečenstvá, môže nás upozorniť, varovať… Dajme na jej slová! Celé posolstvo fatimskej Panny Márie je potrebné chápať vo svetle Máriinej materinskej lásky k nám. Ona aj do našej doby opäť opakuje prísľub: „Ale nakoniec zvíťazí moje Nepoškvrnené Srdce!“ Fatima je ponuka, ale pre nás veriacich je zároveň záväzkom!
Áno, Panna Mária, Žena z Knihy Genezis a Apokalypsy, je našou Mamou. Miluje všetky svoje deti, aj tie, ktoré jej materinskú lásku ešte nepoznajú, ale aj tie, ktoré o nej nechcú nič vedieť. Poďme sa modliť k našej Mame a spolu s ňou prosiť za naše rodiny, ktoré sú vystavené tlaku a pokušeniam zlého, modliť sa za náš národ, ktorý má byť príkladom v láske k Matke Božej. Dnes v nedeľu Dobrého pastiera, i v Boľkovciach, sa zvlášť modlíme za terajších i budúcich kňazov. Ale najskôr prosme Pána, aby sme lepšie porozumeli, ako veľmi ich potrebujeme a akú dôležitú službu vykonávajú v dnešnom svete. Až potom pochopíme, že prosíme, aby boli dobrí pastieri podľa Ježišovho i Máriinho Srdca.
Utiekajme sa spoločne pod Máriinu ochranu v každom čase, prosme za celý svet, ktorý stojí pred hrozbou celosvetového konfliktu. Nech je naše modlitbové stretnutie 13. mája v Boľkovciach znamením pokoja, ktorý ako sme počuli, bol zverený do rúk Božej Matky. Príďte ako pútnici z každej farnosti spolu so svojimi kňazmi. Nezáleží na veku, postavení, ani na rodnom jazyku. Je nás veľa, ale všetci máme len jednu Mamu. Pred 100 rokmi pripravilo nebo vo Fatime zázrak „tancujúceho slnka“. V Boľkovciach nám Mária pripravila zvláštne oslovenie a povzbudenie – duchovný zázrak v srdci každého z nás.
Prijmime pozvanie Panny Márie, príďme do Boľkoviec všetci a prispejme k tomu, aby sa svet v ktorom žijeme, stal miestom hlbokej viery, živej nádeje a milosrdnej lásky!
Na stretnutie s Pannou Máriou, Mamou nás všetkých, sa teší a vám žehná
Mons. Stanislav Stolárik, rožňavský biskup
