Vatikán 9. apríla (RV) Dnešné slávenie Kvetnej nedele, ktorému na vatikánskom námestí predsedal Svätý Otec František, bolo spojené s 32. svetovým dňom mládeže, ktorého motto znie „Veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný“ (Lk 1,49). Okrem 50-tisíc prítomných pápež František pozdravil aj všetkých mladých, ktorí na celom svete slávia dnešný diecézny Deň mladých so svojimi biskupmi. *
V plnom znení prinášame homíliu pápeža Františka pri slávení svätej omše Nedele Pánovho utrpenia - Kvetnej nedele na Námestí sv. Petra, spojenej s 32. svetovým dňom mládeže na diecéznej úrovni:
Toto liturgické slávenie má akoby dvojakú príchuť: sladkú i trpkú; je radostné a je bolestné. Oslavujeme v ňom Pána, vstupujúceho do Jeruzalema, ktorému jeho učeníci spievajú na slávu ako kráľovi. A zároveň počúvame slávnostne prednášané evanjeliové rozprávanie o jeho utrpení. Preto naše srdce pociťuje skľučujúci kontrast a aspoň trošku zakúša čosi z toho, čo musel cítiť vo svojom srdci Ježiš v tento deň, v deň, keď sa radoval so svojimi učeníkmi a zároveň plakal nad Jeruzalemom.
Už 32 rokov radostnú dimenziu tejto nedele obohacuje sviatok mladých: Svetový deň mládeže, ktorý sa v tomto roku slávi na diecéznej úrovni, no ktorý onedlho na tomto námestí zažije svoj vždy dojemný okamih otvorených horizontov, keď mladí z Krakova odovzdajú Kríž mladých mladým z Panamy.
Evanjelium, ktoré sme počúvali pred úvodnou procesiou (porov. Mt 21,1-11), opisuje Ježiša, ktorý zostupuje z Olivovej hory, sediac na osliatku, na ktorom doteraz nikto nesedel a vyzdvihuje nadšenie učeníkov, ktorí sprevádzajú Ježiša so slávnostnými zvolaniami. Môžeme si predstaviť, ako sa k tomuto jasajúcemu zástupu pripájajú deti a mladí Svätého mesta, ktorí sa svojim plesaním pridávajú k slávnostnému sprievodu. Sám Ježiš uznáva v tomto radostnom prijatí nezastaviteľnú moc Božej vôle a pohoršeným farizejom odpovedá: «Hovorím vám: Ak budú oni mlčať, budú kričať kamene» (Lk 19,40).
Avšak tento Ježiš, ktorý podľa Písem práve takýmto spôsobom zostupuje do Svätého mesta, nie je fantasta, hlásajúci ilúzie, ani prorok „new age“, predavač vôní. Naopak, on je Mesiáš, a to presne definovaný, s konkrétnou fyziognómiou sluhu, služobníka Boha i človeka, ktorý kráča aby trpel; veľký Trpiteľ ľudskej bolesti.
Keď teda aj my oslavujeme nášho Kráľa, myslime na utrpenia, ktoré on bude musieť podstúpiť v tomto svätom týždni. Myslime na výsmech a urážky, nástrahy, zradu a opustenosť, na nespravodlivý súd, na rany, bičovanie a tŕňovú korunu..., a napokon myslime na via crucis, krížovú cestu, končiacu ukrižovaním.
Ježiš to povedal jasne svojim učeníkom: «Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma» (Mt 16,24). Nikdy nesľuboval pocty a úspechy. Evanjeliá hovoria jasne. Svojich učeníkov vždy upozorňoval, že jeho cesta je tá, ktorou sa ku konečnému víťazstvu kráča cez utrpenie a kríž. To isté platí aj pre nás. Prosme ho o milosť, aby sme ho nasledovali nie slovami, ale skutkami a aby sme mali trpezlivosť znášať svoj kríž: aby sme ho neodmietali, neodhadzovali ale naopak, hľadiac na neho aby sme svoj kríž prijímali a niesli deň čo deň.
A tento Ježiš, ktorý prijíma, aby bol oslavovaný i keď dobre vie, že ho čaká „ukrižuj ho!“, nás nežiada, aby sme ho kontemplovali len na obrazoch alebo fotografiách či videách, ktoré kolujú na internete. Nie. On je prítomný v toľkých našich bratoch a sestrách, ktorí dnes podstupujú utrpenie ako on: trpia otrockou prácou, trpia pre rodinné drámy, trpia chorobami... Trpia v následku vojen a terorizmu, kvôli záujmom, ktoré dávajú do pohybu zbrane a ničenie. Muži a ženy, oklamaní, obratí o svoju dôstojnosť, zavrhnutí... Ježiš je v nich, v každom z nich, a svojou znetvorenou tvárou a svojím zlomeným hlasom prosí - prosí nás, aby sme na neho pozerali, aby sme ho uznali, aby sme ho milovali.
Nie je to iný Ježiš: je to ten istý Ježiš, ktorý vstúpil do Jeruzalema uprostred jasotu palmových a olivových vetiev. Je to ten istý Ježiš, ktorý bol pribitý na kríž a zomrel uprostred dvoch zločincov. Nemáme iného Pána okrem neho: Ježiša, pokorného Kráľa spravodlivosti, milosrdenstva a pokoja.
Preložila: Slovenská redakcia VR
*
Mladí z Krakova na záver slávnosti odovzdali putovný kríž Jána Pavla II. zástupcom mládeže z Panamy, ktorí prišli do Ríma spolu so svojím arcibiskupom Ulloa Mendietom. Spolu s krížom putuje do Panamy aj ikona Panny Márie z Baziliky Santa Maria Maggiore, kde sa včera večer mladí modlili spolu so Svätým Otcom na vigílii. Odovzdaním symbolov SDM vyvrcholilo v Ríme aj medzinárodné podujatie organizované Dikastériom pre laikov, rodinu a život spolu s Generálnym sekretariátom Biskupskej synody, na ktorom sa od 5. apríla zúčastňovali zástupcovia 104 krajín vrátane Slovenska. Konferencia s názvom „Z Krakova do Panamy – Synoda na ceste s mladými“ slúžila na zhodnotenie skúsenosti z predchádzajúcich Svetových dní v Krakove a prípravu 34. SDM v Paname v januári 2019.
Zástupcovia sekcií biskupských konferencií pre pastoráciu mládeže sa venovali aj téme budúcej synody o mladých, konkrétne zapojeniu samotných mladých do prípravného procesu. Biskupská synoda s témou „Mladí, viera a rozlišovanie povolania“ bude zasadať v Ríme v októbri 2018.
Pri vigílii v hlavnej mariánskej bazilike v predvečer Kvetnej nedele Svätý Otec vyhlásil dvojitý začiatok cesty: cesty k budúcej „Synode mladých“ a zároveň aj cesty do Panamy. Okrem iného povedal:
„Z Krakova do Panamy, a medzi tým synoda. Synoda, z ktorej sa žiaden mladý nesmie cítiť vylúčený! – ‚Nuž... spravme tú synodu pre mladých katolíkov... pre mladých, čo sú zapojení do katolíckych združení, tak je to silnejšie...‘ – Nie! Synoda je synodou pre všetkých mladých a o všetkých mladých! Mladí sú protagonistami. – ‚Ale aj mladí, ktorí sa cítia byť agnostikmi?‘ – Áno! – ‚Aj mladí, ktorí – neviem či je niekto takým... azda sa niekto taký nájde –, mladí, čo sa cítia byť ateistami?‘ – Áno! Toto je synoda mladých, a my všetci si chceme načúvať. Každý mladý má čo povedať druhým, má čo povedať dospelým, má čo povedať kňazom, rehoľným sestrám, biskupom a pápežovi. Všetci vám potrebujeme načúvať!“
