Bratislava 31. decembra (TK KBS) Slovenskí biskupi pripravili pre veriach na Slávnosť Bohorodičky Panny Márie pastiersky list. Jeho témou je storočnica fatimských zjavení. List prinášame v plnom znení.----
Rok 2017 – storočnica fatimských zjavení
(Celoslovenský pastiersky list na 1. január 2017)
Drahí bratia a sestry!
Dnes je prvý január – deň významovo veľmi bohatý: Je to cirkevná slávnosť Panny Márie Bohorodičky, zároveň Svetový deň pokoja, občiansky Nový rok i Deň vzniku Slovenskej republiky.
Všetky významy tohto dňa sa spájajú v nás. My sme veriaci katolíci, sme aj občania Slovenskej republiky a patríme aj do svetového spoločenstva národov. Na Nový rok si podľa pekného zvyku vinšujeme zdravie, šťastie a hojné Božie požehnanie. Potešilo by nás, keby sa tieto krásne vinše naplnili. Uvedomujeme si však, že čosi – hoci nie všetko – je aj v našich rukách, aby sme sa pričinili o to šťastie a požehnanie v nastávajúcom novom roku.
V tomto pastierskom liste si chceme pripomenúť najmä duchovné prostriedky, ktoré nám umožňujú dobre žiť pred Bohom, čiže – byť svätými.
Keďže celý rok 2017 je pamätným rokom storočnice fatimských zjavení Panny Márie, pouvažujme nad fatimským posolstvom.
Pripomeňme si, čo sa pred sto rokmi stalo neďaleko malého portugalského mestečka Fatima v malebnom vidieckom údolí Cova da Iria.
Trom deťom – 10-ročnej Lucii, 9-ročnému Františkovi a 7-ročnej Hyacinte – sa v roku 1917 šesťkrát, pravidelne raz za mesiac, počnúc od 13. mája a končiac 13. októbra, zjavovala Panna Mária. Deti boli čiastočne – pokiaľ sa to len v takomto prípade dá – na mimoriadne zjavenie pripravené. Už v predchádzajúcom roku – 1916 – sa im totiž párkrát zjavil Boží anjel a žiadal ich, aby sa modlili a obetovali – a to nielen za seba, ale aj za celý svet.
V tých časoch vrcholila prvá svetová vojna. Na početných frontoch boli mnohí ranení a umierali tisíce vojakov i civilistov. Na viacerých miestach Európy boli hladomory a vzbury. V cárskom Rusku sa dostali k moci boľševickí revolucionári a následne vznikol ateistický Sovietsky zväz.
V deň prvého zjavenia 13. mája 1917 bola nedeľa, keď tri deti pásli ovce v údolí Cova da Iria. Okolo jednej hodiny popoludní sa im nad malým dubom zjavila Panna Mária. Prišla oblečená v bielom, skvejúcom sa šate. Povedala deťom, že prichádza z neba, a chce, aby vždy trinásteho dňa v mesiaci prichádzali sem, a to počas šiestich mesiacov po sebe. Potom im povie viac.
Správa o zjaveniach, a najmä to, že sa budú pravidelne opakovať, vzbudila veľký záujem všetkých obyvateľov, nielen veriacich. Preto 13. októbra 1917, keď bolo posledné zjavenie a mal sa udiať aj avizovaný zázrak, prišlo do údolia Cova da Iria asi 70 tisíc ľudí.
V ten deň pršalo, bola zima a fúkal nepríjemný vietor. Všetci boli presvedčení, že ak sa udeje zázrak, bude to potvrdenie pravdivosti Máriiných zjavení. Ak nie, deti budú vyhlásené za podvodníkov a veriaci, zvlášť Katolícka cirkev, budú veľmi zosmiešnení.
Okolo poludnia dážď ustal. Deťom sa zjavila Panna Mária a spoza mrakov vykuklo slnko. Krátko nato sa stal zázrak nazývaný „tanec slnka“, ktorý videli všetci prítomní. Úplne jasné slnko sa začalo točiť a meniť rôzne farby. Rýchlo rotujúce slnko akoby padalo na zem a ľudia sa báli. Úkaz trval asi 10 minút. Zjavenie sa skončilo tak, že na pozadí upokojeného slnka sa ukázala Panna Mária.
Lucia potom vravela, že aj keď sa Mária zjavuje v rôznych podobách, vždy si želá to, čo dobrá Matka – pomáhať ľuďom kráčať cestou svätosti.
Panna Mária naliehavo žiadala, aby sa všetci polepšili, lebo ak neprestanú hriechmi urážať Boha a robiť si navzájom zle, príde iná vojna, horšia ako táto prebiehajúca.
Potvrdenie pravosti Máriiných zjavení zázračným „tancom slnka“ bolo vo všeobecnosti nevyvrátiteľné; videli ho desaťtisíce ľudí. Pozorovaná rotácia slnka sa nedala uspokojivo vedecky vysvetliť. A, žiaľ, naplnilo sa aj varovanie Božej Matky. Prvá svetová vojna sa skončila a po nej prišla ešte horšia – druhá svetová vojna, lebo ľudia nezačali lepšie žiť.
Posolstvo Matky Božej Fatimskej je plné materinskej lásky. Ukazuje ľudstvu cestu, ako kráčať k svätosti. Iba pokánie je jedinou cestou k morálnej náprave. Pápež Pavol VI. v závere tretieho zasadania Druhého vatikánskeho koncilu (dňa 21. novembra 1964) zveril ľudstvo Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie a zároveň vyhlásil Pannu Máriu za „Matku Cirkvi“.
My, jednotlivo či spoločne, si môžeme toto postavenie sa pod ochranu Matky Božej často pripomínať. Panna Mária zároveň priblížila duchovné prostriedky, ktoré napomáhajú polepšeniu človeka i sveta. Sú to najmä: svätá spoveď a sväté prijímanie počas prvých sobôt v mesiaci; modlitba posvätného ruženca a rozjímanie nad ružencovými tajomstvami – s úmyslom: odčiniť urážky, ktorými ľudia urážajú Pána Boha a Nepoškvrnené Srdce Panny Márie.
V súkromných zjaveniach – uznaných Cirkvou – ide o to, aby sme správne pochopili znamenia čias. Tak je to aj pri fatimských zjaveniach.
V situácii, keď sa svet vysmieva z diabla a z pekla, fatimské deti vidia peklo v celej jeho hrôze. Keď si ľudia myslia, že ich zloba (vojny, násilie, vydieranie, korupcia...) nemá žiadne dôsledky, vidíme utrpenie ako dôsledok morálneho úpadku ľudstva.
Keď si na prahu nového roka vinšujeme zdravie a šťastie – mali by sme prijať vekmi osvedčený liek na morálne choroby ľudstva – úprimné pokánie!
Mali by sme si uvedomiť, že opravdivý pokoj nie je iba bezvojnový stav; nie je ani len rovnováha medzi protikladnými mocnosťami alebo výsledok despotickej vlády. V pravom zmysle slova je pokoj „dielom spravodlivosti“ (porovnaj Izaiáš 32, 17). Pravý pokoj je ovocím poriadku, ktorý vštepil do ľudskej spoločnosti jej božský Zakladateľ a ktorý majú ľudia uskutočňovať. Želaný pokoj sa nikdy nezískava raz navždy. Treba ho budovať nepretržite. A keďže aj ľudská vôľa je narušená hriechom, starostlivosť o pokoj vyžaduje od každého vytrvalé ovládanie vášní a bdelosť zákonitej vrchnosti.
Vrchnosť má zaručiť všetkým osobné blaho, v ktorom si budú medzi sebou vymieňať bohatstvá svojho ducha a nadania. Preto sa na všetkých kresťanov vzťahuje naliehavá výzva, aby sa životom „podľa pravdy a v láske“ (porovnaj Efezanom 4, 15) spojili s mierumilovnými ľuďmi a s nimi sa modlili i pracovali za pokoj (porovnaj koncilovú konštitúciu Gaudium et spes – Radosť a nádej, kapitolu 78).
Drahí bratia a sestry. Slávime Nový rok a vianočnú dobu, v ktorej sme dostali ďalšiu veľkú ponuku – cestou osobného pokánia môžeme prispieť k lepšiemu životu. Nebojme sa v nastávajúcom roku používať osvedčené duchovné prostriedky ponúkané Pannou Máriou. Jej materinská starostlivosť o nás i jej nebeský príhovor sú zárukou nášho budúceho životného úspechu.
Srdečne vás pozdravujú a žehnajú vaši biskupi
