Vatikán 15. decembra (RV) Vo štvrtkovej rannej homílii pri svätej omši v Dome sv. Marty sa Svätý Otec opäť zaoberal postavou Jána Krstiteľa vychádzajúc z dnešného evanjelia (Lk 7,24-30). Najprv sa zameral na postoj Jána Krstiteľa voči zákonníkom a farizejom. Ján tvrdo kázal proti nim a oni sa išli naňho pozrieť na púšť, avšak s odstupom, aby ho mohli posudzovať, a nie preto, aby sa mu dali pokrstiť. Svätý Otec charakterizoval Jánov prístup nasledovne:„Kázal tvrdo, hovoril ťažké veci farizejom, zákonníkom a kňazom. Nehovoril im: «Moji milí, dobre sa správajte». Nie. Jednoducho im povedal: «Hadie plemeno», takto priamo. Nepoužíval odtienky. Pretože prichádzali, aby kontrolovali a sledovali, nikdy nie s otvoreným srdcom: «Hadie plemeno.» Riskoval život, áno, on však bol verný. Potom Herodesovi povedal rovno do tváre: «Cudzoložník, nie je ti dovolené žiť takto, cudzoložník!» Do tváre! Nuž, je jasné, že ak by dnes nejaký farár v nedeľnej homílii povedal: «Niektorí spomedzi vás sú hadie plemeno a viacerí sú tu cudzoložníci», určite by biskup dostal veľa nespokojných listov: «Pošlite preč tohto kňaza, ktorý napáda». A Ján Krstiteľ napádal. Prečo? Pretože bol verný svojmu povolaniu a pravde.“
Ďalej Svätý Otec hovoril o postoji Jána Krstiteľa voči hriešnikom, od ktorých očakával prvý krok, a keď ho urobili, potom ich krstil. Nežiadal od nich viac ako boli schopní urobiť.
Napokon pápež František pripomenul, že aj Ján Krstiteľ, popri jeho veľkosti a pevnosti v povolaní, sa musel vyrovnávať s pochybnosťami:
„Veľkí si môžu dovoliť mať pochybnosti, a to je pekné. Sú si istí v povolaní, ale zakaždým, keď im Pán ukáže novú cestu, ktorou majú kráčať, sú na pochybách: «Ale toto nie pravoverné, toto je heretické, toto nie je ten Mesiáš, akého som očakával». To je diablova robota, a niektorý priateľ mu aj pomáha, však? Tu je veľkosť Jána, velikána, posledného v rade veriacich počnúc Abrahámom. [Veľkosť] toho, ktorý hlása obrátenie, toho, ktorý na odsúdenie pyšných nepoužíva polovičaté slová, toho, ktorý si na konci života dovolí mať pochybnosti. A toto je pekný program kresťanského života.“
Na záver Svätý Otec zhrnul základné myšlienky svojho príhovoru: povedať veci v pravde a prijať od ľudí to, čo sú schopní urobiť – ich prvý krok:
„Vyprosujme si cez Jána [Krstiteľa] milosť apoštolskej odvahy povedať vždy veci v pravde, s pastoračnou láskou, prijať ľudí s tým málom, čo sú schopní dať - prvý krok. Boh urobí zvyšok. A aj milosť pochybovať. Veľa krát, možno na konci života sa môže človek pýtať: Je pravda to všetko, čomu som veril, alebo sú to výmysly?- pokušenie voči viere, voči Pánovi. Nech veľký Ján [Krstiteľ], ktorý je najmenší v nebeskom kráľovstve, preto je veľký, nám pomáha na tejto ceste v Pánových šľapajach.“
