Vatikán 14. októbra (RV) Pri nasledovaní Pána je nevyhnutné neklamať sám seba, nehovoriť klamstvá a tak neupadnúť do pokrytectva, tej duchovnej schizofrénie, ktorá nás nabáda povedať mnoho vecí, ale bez ich praktizovania. Týmito slovami sa dnes ráno prihovoril veriacim pápež František, ktorý slúžil omšu v Dome sv. Marty.V dnešnom evanjeliovom čítaní z Lukáša nás Ježiš pozýva, aby sme sa chránili od „kvasu farizejov“, teda od pokrytectva (Lk 12,1-7). Svätý Otec poznamenal, že „existuje dobrý kvas a zlý kvas. Kvas, ktorý spôsobuje rast Božieho kráľovstva a kvas, ktorý Božie kráľovstvo robí iba zdanlivým“ a pokračoval: „Kvas vždy spôsobuje rast; a keď je dobrý, prináša rast konzistentný a plný, čoho výsledkom je dobrý chlieb, dobré cesto: rast je výdatný. Avšak zlý kvas neprináša výdatný rast“. Argentínsky pápež si pri tejto téze zaspomínal na detstvo:
„Pamätám si, že na karneval, keď sme boli deti, babička nám piekla pečivo a robila to z veľmi tenkého, tenučkého cesta, ktoré pripravovala. Potom ho vložila do oleja a cesto sa nafukovalo a nafukovalo.... a keď sme ho začali jesť, bolo prázdne. V dialekte to pečivo nazývali „klamstvá“ (tal. „bugie“). A babka nám hovorievala: ,Sú ako klamstvá: zdajú sa byť veľké, avšak vo vnútri nemajú nič, nie je v nich nič z pravdy, nie je tam nič podstatné’. A Ježiš nám hovorí: ,Dávajte si pozor na zlý kvas, ten kvas farizejov’. A aký to je? Je to pokrytectvo. Chráňte sa od kvasu farizejov, ktorým je pokrytectvo’“.
Svätý Otec František ďalej vysvetlil, k čomu vedie pokrytectvo, keď vyznávame Pána ústami, ale naše srdce je od neho ďaleko:
„Pokrytectvo je vnútorné rozdelenie. Hovorí sa jedna vec a robí sa druhá. Je to istý druh duchovnej schizofrénie. Pokrytec je vlastne pretvárač: zdá sa byť dobrým, slušným, ale vo svojom vnútri má dýku, nie je to tak? Pomyslime na Herodesa: s akou zdvorilosťou – avšak vystrašený vo vnútri – prijal mudrcov! A potom, keď sa s nimi lúčil, povedal: ,Choďte a potom sa vráťte a povedzte mi, kde je to dieťa, aby som sa mu išiel aj ja pokloniť!’ Aby ho zabil! Pokrytec, ktorý má dvojitú tvár. Je to falošník. Ježiš, hovoriac o týchto zákonníkoch, povedal: ,Oni hovoria a nerobia tak’: je to iná forma pokrytectva. Je to existenciálny nominalizmus: tých, čo sa nazdávajú, že tým, že niečo hovoria, je všetko vybavené. Nie. Veci treba konať, nielen o nich hovoriť. Pokrytec je nominalista, verí, že slovami sa všetko urobí. Pokrytec je tiež neschopný obviniť sám seba: nikdy na sebe nenájde škvrnu; obviňuje druhých. Pomyslime na smietku a na brvno [v oku] (porov. Lk 6,42). Takto sa dá opísať tento kvas, ktorým je pokrytectvo“.
Pápež na záver svojej rannej homílie pozval veriacich, aby si vykonali spytovanie svedomia a pochopili tak, či v nich pôsobí dobrý alebo zlý kvas: „V akom duchu robím veci? V akom duchu sa modlím? V akom duchu sa obraciam na druhých? V duchu, ktorý buduje? Alebo v duchu, ktorý sa premení na vzduch?“ Dôležité je nebyť v sebaklame, nenahovárať si klamstvá, ale byť v pravde, pokračoval Svätý Otec:
„S akou pravdou sa spovedajú deti! Deti nikdy, nikdy nepovedia pri spovedi klamstvo; nikdy nehovoria abstraktné veci. ,Urobil som toto, spravil som tamto, urobil som...’: sú konkrétni. Deti pred Bohom i pred druhými hovoria konkrétne veci. Prečo? Lebo majú dobrý kvas, kvas, ktorý im pomáha rásť tak, ako rastie Božie kráľovstvo. Nech aj nám všetkým dá Pán Ducha Svätého a milosť jasnosti povedať si, aký je to kvas, s ktorým rastiem; aký je to kvas, s ktorým konám. Som čestný, transparentný alebo som pokrytec?“.
