Vatikán 14. októbra (RV) Kiež by kresťania vždy pociťovali túžbu po odpustení a boli na ceste k stretnutiu s Bohom. Tak znela hlavná myšlienka homílie pápeža Františka, ktorý vo štvrtok slúžil omšu v Dome sv. Marty vo Vatikáne. Svätý Otec načrtol príklad dobrého kresťana, ktorý by mal podľa jeho slov vždy cítiť nad sebou Pánovo požehnanie a kráčať vpred robiac dobro.„Kresťan je požehnaný od Otca, od Boha,“ uviedol na úvod Petrov nástupca, pričom sa nechal inšpirovať prvým čítaním z Listu Efezanom. Sv. Pavol povzbudzuje komunitu veriacich slovami, že Boh si „nás ešte pred stvorením sveta vyvolil“ (Ef 1,1-10). Pápež sa preto zamyslel nad tým, aké sú „charakteristiky tohto požehnania“ pre kresťana. „Kresťan je vyvolenou osobou,“ zdôraznil Svätý Otec, podľa ktorého nás Boh volá každého jednotlivo, „nie ako bezbrehú masu“. Boli sme vyvolení a očakávaní, vysvetlil pápež na nasledovnom príklade:
„Pomyslime na pár, ktorý očakáva dieťa: ,Aké bude? Aký bude jeho úsmev? Ako bude hovoriť?’ Ja si však dovolím povedať, že aj o nás, o každom jednom z nás, [Nebeský] Otec sníval tak ako otec a matka snívajú o dieťati, ktoré čakajú. A to nám dáva veľkú istotu. Otec chcel teba, nie masu ľudí, nie: teba, teba a teba. Každého jedného z nás. To je základ, je to základ nášho vzťahu s Bohom. My hovoríme s Otcom, ktorý nás má rád, ktorý si nás vyvolil, ktorý nám dal meno“.
Kresťan je teda „vyvolený a je vysnívaný Bohom“. A keď žijeme s týmto pocitom, dodal Rímsky biskup, „cítime v srdci veľkú útechu“, necítime sa „opustení“, nie sme v situácii „poraď si, ako môžeš“. Druhá charakteristika požehnania kresťana je cítiť, že mi bolo odpustené. „Muž alebo žena, ktorý necíti, že mu je odpustené,“ pokračoval v myšlienke Svätý Otec, nie je naplno „kresťanom“:
„Nám všetkým bolo odpustené cenou Kristovej krvi. Ale čo mi bolo odpustené? Rozpamätaj sa a trochu si pripomeň nepekné veci, ktoré si urobil. Nie tie, ktoré urobil tvoj nepriateľ, tvoj sused, tvoja suseda: ale tvoje: ,Čo to bolo, tá nepekná vec, ktorú som v živote spravil?’ - Pán nám tieto veci odpustil. Hľa, som požehnaný, som kresťan. Teda prvá charakteristika: som vyvolený, vysnívaný Bohom, s menom, ktoré mi dal Boh, som Bohom milovaný. Druhá charakteristika: je mi Bohom odpustené“.
Poslednou, treťou charakteristikou kresťana, na ktorú vo svojej rannej homílii poukázal pápež František je, že kresťan „je muž a žena na ceste smerom k plnosti, smerom k stretnutiu s Kristom, ktorý nás vykúpil“:
„Nie je možné pochopiť kresťana, ktorý stojí na mieste. Kresťan musí ísť vždy vpred, musí kráčať. Taký kresťan, ktorý stojí, to je ten človek, ktorý dostal talent a v strachu zo života, v strachu, že ho stratí, zo strachu alebo z pohodlnosti talent zakopal a nechal ho tam, a v nerušenosti necháva život plynúť bez toho, aby napredoval. Kresťan, to je človek, muž či žena, čo kráčajú, sú na ceste, ktorí vždy robia dobro, ktorí sa snažia konať dobro, ísť vpred“.
Toto je identita kresťana, dodal na záver Svätý Otec František: sme „požehnaní, keďže sme vyvolení, keďže nám bolo odpustené a keďže sme na ceste“. „Nie sme anonymní, nie sme ani pyšní“, ako keby sme boli bez „potreby odpustenia“. „Nestojíme ani na mieste,“ dodal pápež a zakončil svoju homíliu modlitbou: „Nech nás sprevádza Pán touto milosťou požehnania, ktoré nám dal, to jest požehnaním spočívajúcim v našej kresťanskej identite“.
