Vatikán 16. septembra (RV) Kresťan sa riadi „logikou pozajtrajška“, lebo nezostáva len pri prítomnosti, ale s dôverou očakáva vzkriesenie tela. S touto ústrednou myšlienkou sa dnes Svätý Otec v rannej homílii prihovoril veriacim v Kaplnke Domu sv. Marty. Zároveň varoval pred spiritualistickou zbožnosťou zameranou čisto na „dnes“.„Ak Kristus nebol vzkriesený, nebudeme ani my“, parafrázoval pápež František slová sv. Pavla z dnešného liturgického čítania (1 Kor 15,12-20) Upozornil, že pri recitovaní Kréda sa často stáva, že poslednú časť odriekame narýchlo, lebo sa bojíme myslieť na budúcnosť a na vzkriesenie mŕtvych.
„Je pre nás všetkých ľahké vstúpiť do logiky minulosti, lebo je konkrétna“ a taktiež je „ľahké vstúpiť do logiky prítomnosti, lebo ju vidíme“, pripomenul Svätý Otec. Keď naopak hľadíme do budúcnosti, tak si myslíme, že je „lepšie na ňu nemyslieť“. „Nie je jednoduché vstúpiť do úplnosti tejto logicky budúcnosti“, dodal pápež František a pokračoval:
„Logika včerajška je jednoduchá. Aj logika dneška je jednoduchá. Jednoduchá je i logika zajtrajška: všetci umrieme. Ale logika pozajtrajška, tá je ťažká. A práve toto chce dnes ohlasovať Pavol: logiku pozajtrajška. Čo to bude? Aké to vtedy bude? Vzkriesenie. Kristus vstal z mŕtvych. Kristus bol vzkriesený a je jasné, že nebol vzkriesený ako nejaký prízrak. [Vidíme to] v biblickom úryvku o zmŕtvychvstaní od sv. Lukáša: ,Veď sa ma dotknite‘. Prelud nemá telo, nemá kosti. ,Dotknite sa ma. Dajte mi jesť‘. Logika pozajtrajška je logikou, ktorá má dočinenia s telom.“
Vypytujeme sa „aké bude nebo“ a „či tam budeme všetci“, ale „nedochádza nám to, čo nám sv. Pavol chce dať pochopiť, teda túto logiku pozajtrajška“. A tu, vystríhal Svätý Otec, „nás zrádza istý gnosticizmus“, keď sa nazdávame, že „všetko bude duchovné“, pričom „máme strach z tela“.
Nezabúdajme, povedal ďalej Petrov nástupca, „že toto bol ten prvý blud“, ktorý odsudzuje apoštol Ján: „Kto hovorí, že Božie Slovo neprišlo v tele, je od Antikrista“:
„Bojíme sa akceptovať a brať až do posledných dôsledkov Kristovo telo. Je ľahšie mať spiritualistickú zbožnosť, akúsi zbožnosť v opare; ale vstúpiť do logiky Kristovho tela, to je ťažké. A toto je logika pozajtrajška. Vstaneme z mŕtvych tak ako vstal Kristus - s naším telom.“
Už prví kresťania sa pýtali, ako Ježiš vstal z mŕtvych, pripomenul pápež František a dodal, že „vo viere vo vzkriesenie tela sú hlboko zakorenené skutky milosrdenstva, lebo je tu trvalé spojenie.“ Na druhej strane sv. Pavol nástojí na tom, že my všetci budeme premenení, naše telo a naša telesná stránka bude premenená.
Pán „sa po vzkriesení učeníkom dal vidieť, dal sa im dotknúť a jedol s nimi“, zdôraznil Svätý Otec. A toto „je logika pozajtrajška, tá, ktorú sa s námahou snažíme pochopiť, do ktorej sa nám ťažko vchádza“. Svoju rannú homíliu uzavrel týmito slovami:
„Je znakom zrelosti, ak dobre pochopíme minulosť, je znakom zrelosti pohybovať sa v logike prítomnosti, v logike včerajška i dneška. Znakom zrelosti je tiež rozvážnosť vidieť logiku zajtrajška, budúcnosti. Chce to však veľkú milosť Ducha Svätého, aby sme pochopili túto logiku pozajtrajška, po premenení, keď on príde a všetkých nás premenených privedie na nebesia, aby sme s ním zostali navždy. Prosme Pána o milosť tejto viery.“
