Vatikán 16. septembra (RV) Vo „svete, ktorý trpí krízou veľkej osirelosti“ máme Matku, ktorá nás sprevádza a chráni. Týmito slovami sa ráno – na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, ktorá je aj patrónkou Slovenska – prihovoril veriacim v Dome sv. Marty pápež František. Úryvok z Jánovho evanjelia tvoria posledné Ježišove slová na kríži. Pred tým než dokonal, odovzdal svojej matke milovaného učeníka a Jánovi povedal: „Hľa, tvoja matka!“ (Jn 19,25-27).Všetci učeníci utiekli, okrem Jána a niekoľkých žien. Svätý Otec priblížil túto scénu: Pod krížom bola Mária, Ježišova matka, na ktorú všetci hľadeli so slovami: „To je matka tohto delikventa! To je matka tohto buriča!“ Pápež pokračoval:
„Mária počúvala tieto slová. Trpela hrozným ponížením. A počula tiež mocných, niektorých kňazov, ktorých rešpektovala, lebo boli kňazmi, [ako hovoria]: ,Nuž ty, čo si taký úžasný, zostúp! Zíď dole!’. - [Bola] tam, so svojím Synom, nahým. Mária tak veľmi trpela, ale neodišla preč. Nezaprela Syna. Bol jej vlastným telom“.
Svätý Otec František si počas homílie tiež zaspomínal na to, ako chodieval v Buenos Aires do väzníc navštíviť väzňov a vídaval zástup žien, ako čakajú, kým ich pustia dnu:
„Boli to matky. Nehanbili sa: ich telo bolo tam vo vnútri. A tieto ženy trpeli nielen hanbou, že sú tam – ‚Pozri sa na ňu! Čo to vyviedol ten jej syn?’ – ale trpeli tiež tým najhorším ponížením pri hĺbkových prehliadkach, ktoré museli podstúpiť pred vstupom. Boli to však matky a išli navštíviť vlastnú krv. Tak aj Mária bola tam so svojim Synom, s tým tak veľkým utrpením“.
Ježiš podľa Svätého Otca prisľúbil, že nás neopustí ako siroty a na kríži nám daroval svoju Matku ako našu Matku:
„My kresťania máme Matku, tú istú, čo Ježiš; máme Otca, toho istého, čo Ježiš. Nie sme siroty! A ona nás v tom okamihu rodí s toľkou bolesťou: je skutočne mučeníčkou. S prebodnutým srdcom prijíma to, že nás všetkých porodí v tej chvíli bolesti. A od toho okamihu sa stáva našou Matkou, od toho momentu je ona našou Matkou, tou, ktorá sa o nás stará a ktorá sa za nás nehanbí: bráni nás“.
Ruskí mystici prvotnej doby, dodal na záver svojej homílie pápež František, odporúčali veriacim, aby sa vo chvíľach duchovného nepokoja skryli pod plášť Matky Božej: „Tam nemôže vstúpiť diabol, lebo ona je Matka a ako Matka nás chráni. Aj Západ prijal túto radu a vytvoril prvú mariánsku antifónu ‚Sub tuum praesidium’ – ‚Pod tvoju ochranu sa utiekame, svätá Bohorodička’. Tam sme v bezpečí,“ vysvetlil Svätý Otec:
„Vo svete, ktorý môžeme nazvať ‚osirelý’, v tomto svete, ktorý trpí krízou veľkej osirelosti, môže naša pomoc spočívať v slovách: ‚Pozri na svoju Matku!’. Máme ju, tú, ktorá nás chráni, učí nás a sprevádza; ktorá sa nehanbí za naše hriechy. Nehanbí sa, lebo je Matkou. Nech nám Duch Svätý, tento priateľ, tento spoločník na ceste, tento Tešiteľ a Zástanca, ktorého nám poslal Pán, pomôže pochopiť toto veľké tajomstvo Máriinho materstva“.
