Vatikán 12. septembra (RV) Na Námestí sv. Petra sa v nedeľu pred modlitbou Anjel Pána zhromaždil bohatý počet pútnikov. Svätý Otec sa v príhovore z okna pápežského paláca zameral na tri Lukášove podobenstvá o milosrdenstve. Osobitne zdôraznil Božiu otcovskú túžbu zachrániť každého hriešnika a jeho radosť z návratu človeka na správnu cestu. Po udelení požehnania Svätý Otec spomenul africkú krajinu Gabon zasiahnutú politickými nepokojmi po prezidentských voľbách. Pápež sa pripojil k hlasu miestnych biskupov a vyzval politické strany k odmietnutiu každého násilia. Veriacich pozval k modlitbe a spoločnému úsiliu o pokoj cez rešpektovanie zákonnosti a dialóg. V deň, keď v Kazachstane blahorečili diecézneho kňaza Vladislava Bukovinského (1904-1974), Svätý Otec pred pútnikmi vo Vatikáne osobitne vyzdvihol jeho neúnavné svedectvo skutkov milosrdenstva. Hrdinský kňaz poľského pôvodu prešiel za sovietskeho režimu dlhoročným väznením a po prepustení dobrovoľne zostal v Kazachstane a neúnavne apoštoloval až do svojej smrti.
*
Katechéza Svätého Otca pred modlitbou Anjel Pána (v plnom znení):
„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnešná liturgia nám predkladá 15. kapitolu Lukášovho evanjelia, považovanú za kapitolu milosrdenstva, ktorá zahŕňa tri podobenstvá, ktorými Ježiš odpovedá na šomranie zákonníkov a farizejov. Títo kritizujú jeho správanie a hovoria: «Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi» (v. 2). Cez tieto tri rozprávania chce Ježiš dať pochopiť, že Boh Otec má voči hriešnikom na prvom mieste prijímajúci a milosrdný postoj.
Boh má tento postoj. V prvom podobenstve sa Boh prezentuje ako pastier, ktorý zanecháva deväťdesiatdeväť oviec, aby išiel hľadať tú, čo sa stratila. V druhom sa prirovnáva k žene, ktorá stratila mincu a hľadá ju, kým ju nenájde. V treťom podobenstve sa Boh predstavuje ako otec, ktorý prijíma syna, čo sa vzdialil; postava otca odhaľuje srdce Boha, milosrdného Boha, zjaveného v Ježišovi.
Spoločným prvkom týchto podobenstiev je to, čo vyjadrujú slovesá s významom „spoločne sa radovať“, „oslavovať“. Nehovorí sa o žalostení. Je tu radosť, robí sa oslava. Pastier zvoláva priateľov a susedov a hovorí im: «Radujte sa so mnou, lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila» (v. 6); žena zvoláva priateľky a susedky so slovami: «Radujte sa so mnou, lebo som našla drachmu, čo som stratila» (v. 9); otec hovorí druhému synovi: «Patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa» (v. 32).
V prvých dvoch podobenstvách je dôraz na radosti, ktorá je taká neudržateľná, že je nutné sa s ňou podeliť s «priateľmi a susedmi». V treťom podobenstve je dôraz na oslave, ktorá sa rodí v srdci milosrdného otca a rozširuje sa na celý jeho dom. Tento Boží sviatok z tých, ktorí sa k nemu vracajú s kajúcnosťou zaznieva mimoriadnym spôsobom z Jubilejného roka, ktorý prežívame, ako to vyjadruje aj samotný pojem „jubileum“.
Týmito troma podobenstvami nám Ježiš predstavuje pravú tvár Boha: Otca s otvorenou náručou, ktorý s hriešnikmi zachádza vľúdne a súcitne. Podobenstvo, ktoré je najdojímavejšie, dojíma všetkých, pretože dáva najavo nekonečnú lásku Boha, je to, v ktorom otec pritíska k sebe, objíma navráteného syna. To, čo núti k úžasu nie je ani tak žalostný príbeh mladého človeka, ktorý sa skĺzol k úpadku, ale jeho rozhodujúce slová: «Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi» (v. 18). Cesta návratu domov je cestou nádeje a nového života. Boh vždy očakáva náš návrat na [správnu] cestu, trpezlivo nás vyčkáva, vidí nás, kým sme ešte v diaľke, beží nám v ústrety, objíma nás, bozkáva, odpúšťa nám.
Taký je Boh! Taký je náš Otec! A jeho odpustenie zmazáva minulosť a znovuzrodzuje nás v láske. Zabúda na minulosť: toto je Božia „slabosť“. Keď nás objíma a odpúšťa nám, stráca pamäť, nemá pamäť! Zabúda na minulosť. Keď sa my hriešnici obraciame a nechávame sa Bohom nájsť, nečakajú nás výčitky a tvrdosť, pretože Boh zachraňuje, nanovo prijíma do domu s radosťou a robí oslavu. Samotný Ježiš v dnešnom evanjeliu tak hovorí: «V nebi bude väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú» (Lk 15,7). A dám vám jednu otázku: Už ste niekedy mysleli na to, že zakaždým, keď vstupujeme do spovednice, je v nebi radosť a oslava? Mysleli ste na to? Je to nádherné!
Toto nám vlieva veľkú nádej, pretože niet hriechu, do ktorého sme upadli, z ktorého by sme s Božou milosťou nemohli povstať; niet nenapraviteľného človeka, nikto nie je nenapraviteľný! Pretože Bohu nikdy neprestane záležať na našom dobre, ani vtedy, keď hrešíme! A nech Panna Mária, Útočisko hriešnikov, dá vytrysknúť v našich srdciach tej dôvere, aká skrsla v srdci márnotratného syna: «Vstanem a pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som» (v. 18). Touto cestou môžeme darovať Bohu radosť, a jeho radosť sa môže stať jeho i našou oslavou (Preložila: Slovenská redakcia VR).
*
Po spoločnej modlitbe Anjel Pána a apoštolskom požehnaní Svätý Otec upriamil pozornosť na Gabon v rovníkovej Afrike, ktorý po prezidentských voľbách 28. augusta s veľmi tesným rozdielom hlasov zachvátili politické nepokoje. Pápež vyslovil nasledovnú výzvu:
„Drahí bratia a sestry, chcel by som pozvať k osobitnej modlitbe za Gabon, ktorý prechádza momentom ťažkej politickej krízy. Zverujem Pánovi obete násilných stretov a ich rodiny. Pripájam sa k biskupom tejto drahej africkej krajiny vo výzve adresovanej stranám odmietnuť každé násilie a mať vždy za cieľ spoločné dobro. Povzbudzujem všetkých, osobitne katolíkov, aby boli tvorcami pokoja v rešpektovaní zákonnosti, v dialógu a v bratstve.“
Svätý Otec venoval myšlienku aj dnešnému blahorečeniu, ktorého dejiskom je Kazachstan:
„Dnes bol v Karagande v Kazachstane vyhlásený za blahoslaveného Vladislav Bukovinský, kňaz a farár, prenasledovaný pre svoju vieru. Koľko si len vytrpel tento muž! Vo svojom živote vždy preukazoval veľkú lásku k najslabším a núdznym a v jeho svedectve sú husto skoncentrované skutky telesného i duchovného milosrdenstva.“
