Arménsko 26. júna (RV) Tretí a záverečný deň apoštolskej cesty pápeža Františka v Arménsku mal veľmi silný ekumenický charakter. Svätý Otec sa vo Svätom Ečmiadzine zúčastnil na arménskej liturgii celebrovanej katolikosom za masovej účasti veriacich, pri ktorej Karekin II. na žiadosť pápeža Františka požehnal jeho i celú Katolícku cirkev. Obaja predstavitelia v Ečmiadzine podpísali aj spoločnú deklaráciu.Pápež František začal skoro ráno slávením svätej omše spolu s apoštolským nunciom Mons. Marekom Solczynským. Koncelebrovali v súkromí kaplnky, ktorú pre pápeža zriadili v priestoroch sídla katolikosa v Ečmiadzine, kde bol počas návštevy ubytovaný. Po omši sa neformálne stretol so 14-timi arménsko-katolíckymi biskupmi, aj za účasti vyše desiatky kňazov pôsobiacich v krajine.
Potom už kroky Svätého Otca smerovali na ečmiadzinské Námestie sv. Tiridata, kde sa zúčastnil na vyše dvojhodinovej svätej liturgii Arménskej apoštolskej cirkvi. Slávenie viedol katolikos Karekin II. za účasti arménskych arcibiskupov a biskupov. Podobne ako pri ekumenickej modlitbe v predchádzajúci večer v Jerevane, aj pri slávení liturgie bola mimoriadne početná účasť veriacich, okolo 50-tisíc osôb. Samotné slávenie arménskej liturgie pod otvoreným nebom, hoci v blízkosti katedrálneho chrámu, bolo mimoriadnou výnimkou.
Pri slávení východnej liturgie v arménskom jazyku, bohatej na špecifické obrady, liturgické odevy a spevy, bol Svätý Otec oblečený jednoducho v bielej reverende so zlatom vyšívanou červenou štólou na pleciach. Obrad sledoval z čestného miesta povedľa oltára, v rukách s prekladom liturgických textov. Dvakrát počas slávenia liturgie dokonca zaznelo aj jeho meno ako rímskeho pápeža.
Pri liturgii si katolikos s pápežom prejavili objatím znak pokoja. V závere, pred obradom svätého prijímania predniesol katolikos Karekin pozdravné slovo, po ktorom sa prihovoril Svätý Otec. Hovoril o cieli plnej jednoty oboch cirkví, ku ktorej treba oduševnene bežať a slovami sv. Gregora z Nareku vzýval Ducha Svätého o túto milosť. Veľký aplauz nasledoval po jeho záverečnej prosbe katolikosovi, aby udeli požehnanie jemu i celej Katolíckej cirkvi:
„Svätosť, v mene Božom Vás prosím, aby ste ma požehnali, aby ste požehnali mňa a Katolícku cirkev, aby ste požehnali tento náš beh smerom k plnej jednote.“
Príhovor Svätého Otca pri arménskej liturgii
Po skončení liturgie boli pápež hosťom na ekumenickom obede v sídle katolikosa. K spoločnému stolu zasadla hierarchia Arménskej apoštolskej cirkvi, katolícki biskupi Arménska a členovia delegácie Svätej stolice. Popoludní sa pápež František poďakoval personálu a pozdravil aj stovku dobrodincov Arménskej apoštolskej cirkvi.
Záverečným momentom v Apoštolskom paláci v Ečmiadzine bol podpis Spoločnej deklarácie pápeža Františka a katolikosa Karekina II. Úvod deklarácie pripomína rok 2001, kedy krajinu navštívil sv. Ján Pavol II. pri príležitosti 1700. výročia prijatia kresťanstva za štátne náboženstvo Arménska. Ako sa píše, „bol svedkom novej etapy srdečného a bratského vzťahu medzi Arménskou apoštolskou cirkvou a Katolíckou cirkvou“. Svätý Otec František a apoštolský patriarcha zároveň vyjadrili radosť z ich minuloročného stretnutia, keď sa 12. apríla stretli na modlitbe v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne.
Spoločná deklarácia ďalej reaguje na náboženskú netoleranciu, prenasledovanie a fundamentalizmus vo svete. Ich obete z radov kresťanov označuje za spoločných mučeníkov: „Mučeníci prináležia všetkým Cirkvám a ich utrpenie je „ekumenizmom krvi“, ktorý presahuje historické rozdelenia medzi kresťanmi vyzývajúc nás všetkých, aby sme podporovali viditeľnú jednotu Kristových učeníkov.“
Spoločným povolaním kresťanov je šíriť pokoj, uvádza sa ďalej aj v súvise s kaukazským regiónom: „Práve preto, že sme kresťania, sme povolaní k tomu, aby sme hľadali a uskutočňovali tie cesty, ktoré vedú k zmiereniu a pokoju. V tejto súvislosti chceme tiež vyjadriť našu nádej na mierové riešenie otázok týkajúcich sa Náhorného Karabachu.“
Deklarácia tiež vyzýva všetkých veriacich spoločne, aby „otvorili svoje srdcia a ruky obetiam vojny a terorizmu, utečencom a ich rodinám“. Zároveň upozorňuje na nebezpečenstvo sekularizmu a krízu rodín vo svete. V závere deklarácie pápež František a katolikos Karekin II. povzbudzujú svojich veriacich k činnosti:
„Apelujeme na našich veriacich, aby pracovali v harmónii a podporovali tak v spoločnosti kresťanské hodnoty, ktoré účinne prispejú k budovaniu civilizácie spravodlivosti, mieru a ľudskej solidarity. Otvára sa pred nami cesta zmierenia a bratstva. Nech Duch Svätý, ktorý nás uvádza do plnej pravdy (porov. Jn 16,13), napomáha každému opravdivému úsiliu budovať mosty lásky a spoločenstva medzi nami“.
