Arménsko 26. júna (RV) Prinášame plné znenie pozdravného príhovoru Svätého Otca Františka, ktorý predniesol pred záverom Božskej liturgie Arménskej apoštolskej cirkvi na otvorenom priestranstve vo Svätom Ečmiadzine v nedeľu 26. júna, ktorú celebroval hlavný katolikos všetkých Arménov Karekin II.Svätosť, najdrahší biskupi, drahí bratia a sestry,
pri vyvrcholení tejto tak vytúženej a pre mňa už aj nezabudnuteľnej návštevy túžim pozdvihnúť k Pánovi moju vďaku, ktorú pripájam k veľkému hymnu chvály a vďakyvzdania, ktorý sa povzniesol od tohto oltára. Vaša svätosť, v týchto dňoch ste mi otvorili dvere Vášho domu a zakúsili sme «aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu» (Ž 133,1). Stretli sme sa, bratsky sme sa objali, spoločne sme sa modlili, podelili sme sa o dary, nádeje i obavy Kristovej Cirkvi, ktorej tlkot srdca vnímame ako jednohlasný a o ktorej veríme a cítime, že je jedna. «Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji [...]. Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst. Jeden je Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, preniká všetkých a je vo všetkých» (Ef, 4,4-6). Skutočne si s radosťou môžeme osvojiť tieto slová apoštola Pavla! Stretli sme sa práve v znamení svätých apoštolov. Svätí Bartolomej a Tadeáš, ktorí hlásali po prvýkrát evanjelium v týchto krajoch, a svätí Peter a Pavol, ktorí darovali život za Pána v Ríme, zatiaľ čo kraľujú s Kristom v nebi, istotne sa tešia vidiac našu náklonnosť a našu konkrétnu ašpiráciu k plnému spoločenstvu. Za toto všetko ďakujem Pánovi, za vás a s vami: Sláva Bohu!
Pri tejto Božskej liturgii vystúpil k nebu slávnostný spev Trisagion, ospevujúc svätosť Boha. Nech na zem schádza hojné požehnanie Najvyššieho, na príhovor Božej Matky, veľkých svätcov a učiteľov, mučeníkov, osobitne tých mnohých mučeníkov, ktorých ste na tomto mieste minulý rok kanonizovali. „Jednorodený, ktorý zostúpil“ nech požehnáva našu cestu. Svätý Duch nech z veriacich urobí jedno srdce a jednu dušu: nech nás príde znovu obnoviť v jednote. Pre toto by som ho chcel nanovo vzývať, osvojujúc si niektoré nádherné slová, ktoré vstúpili do vašej liturgie. Príď, ó Duchu, ty «ktorý si neustávajúcimi vzlykmi naším orodovníkom u milosrdného Otca, ty, ktorý chrániš svätých a očisťuješ hriešnikov»; vylej na nás tvoj oheň lásky a jednoty, a «nech sa týmto ohňom rozptýlia dôvody nášho pohoršenia» (Gregor z Nareku, Kniha žalospevov, 33,5), predovšetkým nedostatok jednoty medzi Kristovými učeníkmi.
Nech Arménska cirkev kráča v pokoji a nech je spoločenstvo medzi nami plné. Vo všetkých nech vzíde silné prahnutie po jednote, po jednote, ktorá nesmie byť «ani vzájomnou podriadenosťou, ani pohltením, ale skôr prijímaním všetkých tých darov, ktorými Boh každého obdaril, aby sa celému svetu zjavilo veľké tajomstvo spásy uskutočnenej Kristom Pánom skrze Ducha Svätého» (Slová Svätého Otca pri Božskej liturgii, Istanbul, 30. novembra 2014).
Prijmime výzvu svätých, počúvajme hlas pokorných a chudobných, mnohých obetí nenávisti, ktoré trpeli a obetovali svoj život pre vieru. Nastavme uši k mladým generáciám, ktoré úpenlivo prosia o budúcnosť oslobodenú od rozdelení minulosti. Nech sa z tohto svätého miesta nanovo šíri žiariace svetlo. K svetlu viery, ktoré vďaka vášmu otcovi podľa evanjelia, svätému Gregorovi, osvietilo tieto kraje, nech sa pripojí svetlo lásky, ktorá odpúšťa a zmieruje.
Ako apoštoli vo veľkonočné ráno, aj napriek pochybnostiam a neistotám, bežali k miestu zmŕtvychvstania, priťahovaní šťastným brieždením novej nádeje (porov. Jn 20,3-4), tak aj my v túto svätú nedeľu nasledujme volanie Boha k plnému spoločenstvu a zrýchlime krok smerom k nemu.
A teraz, Svätosť, v mene Božom Vás prosím, aby ste ma požehnali, aby ste požehnali mňa a Katolícku cirkev, aby ste požehnali tento náš beh smerom k plnej jednote.
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
