Arménsko 26. júna (RV) Na záver apoštolskej cesty v Arménsku podpísali pápež František a katolikos Karekin II. spoločnú deklaráciu. Dvojstranový dokument v anglickom jazyku vyzdvihol doterajšiu spoluprácu, ako aj túžbu po prehĺbení spoločenstva medzi Katolíckou cirkvou a Arménskou apoštolskou cirkvou. Úvod deklarácie pripomína rok 2001, kedy krajinu navštívil sv. Ján Pavol II. pri príležitosti 1700. výročia prijatia kresťanstva za štátne náboženstvo Arménska. Ako sa píše, „bol svedkom novej etapy srdečného a bratského vzťahu medzi Arménskou apoštolskou cirkvou a Katolíckou cirkvou“. Svätý Otec František a apoštolský patriarcha zároveň vyjadrili radosť z ich minuloročného stretnutia, keď sa 12. apríla stretli na modlitbe v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne.
Arménska cirkev sa napriek smutnej a bolestivej minulosti snaží budovať „svet solidarity, spravodlivosti a mieru“, uvádza sa ďalej v deklarácii. Pápež i katolikos však poukázali na prenasledovanie náboženských a etnických menšín vo svete a vyzvali svetové mocnosti, aby zakročili a pomohli tým, ktorí to najviac potrebujú:
„Bohužiaľ sme tiež svedkami obrovskej tragédie odohrávajúcej sa pred našimi očami, toho nespočetného množstva zabitých nevinných ľudí, presídlených alebo nútených k bolestivému a neistému vyhnanstvu kvôli pokračujúcim konfliktom z etnických, ekonomických a náboženských dôvodov na Blízkom východe a v ďalších častiach sveta. Náboženské a etnické menšiny sa preto stali terčom prenasledovania a krutého zaobchádzania až do takej miery, že trpieť pre náboženské presvedčenie sa stalo každodennou realitou. Mučeníci prináležia všetkým Cirkvám a ich utrpenie je „ekumenizmom krvi“, ktorý presahuje historické rozdelenia medzi kresťanmi vyzývajúc nás všetkých, aby sme podporovali viditeľnú jednotu Kristových učeníkov. Spoločne sa modlíme na príhovor svätých apoštolov Petra a Pavla, Tadeáša a Bartolomeja za premenu srdca všetkých tých, ktorí páchajú také zločiny a tých, ktorí môžu zastaviť násilie. Prosíme predstaviteľov národov, aby načúvali žiadosti miliónov ľudských bytostí, ktoré túžia po mieri a spravodlivosti vo svete, ktoré žiadajú rešpektovanie ich práv daných Bohom, ktoré nutne potrebujú chlieb, a nie zbrane“.
V deklarácii ďalej obaja predstavitelia odsudzujú fundamentalistické prezentovanie náboženstva na šírenie nenávisti, diskriminácie a násilia. Okrem potvrdenia neakceptovateľnosti ospravedlňovania takýchto zločinov náboženstvom poukazujú aj na mierotvorný potenciál kresťanstva, a to aj v konkrétnej súvislosti s kaukazským regiónom:
„Okrem toho, rešpektovanie náboženských rozdielov je nevyhnutná podmienka pre mierové spolunažívanie odlišných etnických a náboženských komunít. Práve preto, že sme kresťania, sme povolaní k tomu, aby sme hľadali a uskutočňovali tie cesty, ktoré vedú k zmiereniu a pokoju. V tejto súvislosti chceme tiež vyjadriť našu nádej na mierové riešenie otázok týkajúcich sa Náhorného Karabachu.“
Deklarácia tiež vyzýva všetkých veriacich spoločne, aby „otvorili svoje srdcia a ruky obetiam vojny a terorizmu, utečencom a ich rodinám“. Zároveň upozorňuje na nebezpečenstvo sekularizmu a krízu rodín vo svete:
„Sekularizácia obrovských oblastí spoločnosti, jej odcudzenie sa tomu, čo je duchovné a čo je Božie, nevyhnutne vedie k desakralizovanej a materialistickej vízii človeka a ľudskej rodiny. V tomto ohľade sa obávame krízy rodiny v mnohých krajinách. Arménska apoštolská cirkev a Katolícka cirkev zdieľajú rovnakú predstavu o rodine, založenej na manželstve, akte slobodne sa dávajúcej a vernej lásky medzi mužom a ženou“.
Na záver deklarácie sa pápež František a katolikos Karekin II. zhodli na tom, že obe Cirkvi majú toho viac, čo ich spája, než to, čo ich rozdeľuje:
„Arménska apoštolská cirkev a Katolícka cirkev úspešne vstúpili do novej etapy posilnenej našimi spoločnými modlitbami a spoločným úsilím v prekonávaní súčasných výziev. Sme dnes presvedčení o zásadnom význame podpory tohto vzťahu, o prehlbovaní a rozhodnejšej spolupráci nielen v oblasti teológie, ale tiež v modlitbe a aktívnej spolupráci na úrovni miestnych komunít s cieľom zdieľať plné spoločenstvo a konkrétne prejavy jednoty. Apelujeme na našich veriacich, aby pracovali v harmónii a podporovali tak v spoločnosti kresťanské hodnoty, ktoré účinne prispejú k budovaniu civilizácie spravodlivosti, mieru a ľudskej solidarity. Otvára sa pred nami cesta zmierenia a bratstva. Nech Duch Svätý, ktorý nás uvádza do plnej pravdy (porov. Jn 16,13), napomáha každému opravdivému úsiliu budovať mosty lásky a spoločenstva medzi nami“.
Záver deklarácie, datovanej 26. júna 2016 vo Svätom Ečmiadzine, má slávnostný charakter vzývania Trojjediného Boha na príhovor Presvätej Bohorodičky a celého radu svätých.
