Arménsko 25. júna (RV) Záver druhého dňa apoštolskej cesty pápeža Františka v Arménsku patril ekumenickej modlitbe za pokoj a zmierenie pre Arménsko a celý svet. Na Námestí republiky v centre Jerevanu sa spolu s pápežom a arménskym katolikosom modlili desaťťtisíce ľudí. V kruhovom priestore, ktorý pojme až 50-tisíc osôb, organizátori pripravili monumentálne pódium s emblémom žehnajúceho Krista Pantokrátora a siluetami Araratu a kaukazských hôr. Pápeža Františeka sprevádzaného katolikosom Arménskej apoštolskej cirkvi Karekinom II. a početnými arménskymi biskupmi privítali na námestí o 17. hodine (19.00 miestneho času).Symfonický orchester a mohutný spevácky zbor vytvorili úctyhodnú duchovnú atmosféru. Po modlitbe Otče náš a biblických čítaniach s témou pokoja (Rim 12,16-19, Jn 14,27-31) sa ako prvý prihovoril Karekin II. Začal citáciou blahoslavenstva o tvorcoch pokoja a pripomenul, že na modlitbe sa zúčastňujú aj obete vojen, terorizmu a násilia, ktorí sú utečencami z Azerbajdžanu, Sýrie a Iraku. Ako povedal, „s nádejou v Boha čakajú na príchod pokojných dní do ich rodných krajín“. Hovoril aj o konkrétnych bolestivých miestach, ktoré si vyžadujú zmierenie. Spomenul poldruha milióna obetí genocídy spred sto rokov, negovanej zo strany Turecka, súčasnú nevyhlásenú vojnu medzi Arménskom a Azerbajdžanom o Náhorný Karabach, ako aj nedávne teroristické činy v rôznych častiach sveta.
Pápež František vo svojom príhovore postavil za vzor budovania pokoja osobnosť z 12. storočia, sv. Nersesa Šnorhaliho (1102-1173), ktorý bol arménskym katolikosom. Citoval tiež myšlienky o láske k nepriateľom od arménskeho svätca Gregora z Nareku, ktorého označil za „učiteľa pokoja“. V jednom momente sa Svätý Otec citlivo dotkol pálčivých vzťahov Arménska s Tureckom a Azerbajdžanom, keď osobitne oslovil mladých, aby sa ambiciózne ujali budúcnosti:
„Čerpajúc z pokladu veľkej múdrosti vašich starých ľudí, majte ambíciu stať sa tvorcami pokoja: nie notármi určitého status quo, ale aktívnymi šíriteľmi kultúry stretnutia a zmierenia. Nech Boh žehná vašu budúcnosť a dovolí, aby sa začala cesta zmierenia medzi arménskym a tureckým ľudom a nech pokoj vytryskne aj v Náhornom Karabachu.“
V závere pápež a katolikos vyjadrili bratský vzťah oboch cirkví bozkom pokoja a udelili prítomným požehnanie. Nasledovala choreografia, v ktorej krojovaní chlapci a dievčatá prichádzajúci v sprievode s krčahmi, aby symbolicky zavlažili vinič zasadený v umelecky stvárnenej Noemovej arche spočívajúcej na hore Ararat s emblémom holubice mieru. Svätý Otec potom po jednom postupne požehnal prítomných chorých na vozíčkoch.
