Arménsko 25. júna (RV) Návštevou Pamätníku arménskej genocídy na Vrchu lastovičiek (Tzitzernakaberd) nad Jerevanom sa začal druhý deň apoštolskej cesty pápeža Františka v „prvej kresťanskej krajine“. Modlitbou a položením kvetinového venca vo vatikánskych farbách so stuhou s nápisom „Ku cti mučeníkov“ si Svätý Otec uctil obete masového vyvražďovania Arménov v roku 1915 za čias Osmanskej ríše, označovaného ako Mec Jegern - „Veľké zlo“.Pápeža na pietnom mieste sprevádzali arménsky prezident Serž Sarkisian spolu s katolikosom Arménskej apoštolskej cirkvi Karekinom II. Do hlbokého ticha zaznela spoločná modlitba Otče náš a monumentálny zborový spev. Pápež František v taliančine predniesol modlitbu, v ktorej sa na príhovor Panny Márie Bohorodičky a všetkých svätých, ako aj tých, na ktorých sa práve koná spomienka, obrátil s nasledovnou prosbou k Ježišovi Kristovi:
„Vyslyš nás, Pane, a zmiluj sa, odpusť nám, vykúp a zotri naše hriechy. Urob nás hodnými oslavovať ťa vo vedomí vďačnosti, spolu s Otcom a Duchom Svätým.“
Centrom pamätníka, vybudovaného v roku 1967, je pietne miesto v tvare kruhu, uprostred ktorého horí neuhasínajúci plameň. Pamätník v roku 1995 rozšírili o múzeum dokumentujúce obete a historické okolnosti tragédie. Súčasťou komplexu je záhrada, kde pápež František na pamiatku svojej návštevy požehnal strom a symbolicky ho zavlažil vodou. Na terase múzea sa následne stretol s desiatkou potomkov prenasledovaných Arménov, ktorých kedysi pápež Pius XI. zachránil a prichýlil v Castel Gandolfe. Pred odchodom zanechal pápež František v pamätnej knihe pri svojom podpise tieto slová:
„Modlím sa tu, s bolesťou v srdci, aby už nikdy nebolo tragédií ako táto, aby ľudstvo nezabudlo a dokázalo dobrom premôcť zlo. Nech Boh udelí milovanému arménskemu národu a celému svetu pokoj a útechu. Nech Boh udržiava pamäť arménskeho národa. Pamäť sa nemá rozrieďovať ani upadnúť do zabudnutia; pamäť je prameňom pokoja a budúcnosti.“
Už v predchádzajúci deň pri stretnutí s predstaviteľmi verejného života Arménska dal Svätý Otec František tragédiu Mec Jegern do súvisu s inými tragédiami ľudstva, keď sa vyjadril, že „tá genocída, žiaľ, odštartovala smutnú sériu strašných katastrof minulého storočia, ktorým dali priechod zvrátené rasové, ideologické či náboženské pohnútky, ktoré zatemnili myseľ katov až tak, že si zaumienili vyhladiť celé národy. Je tak smutné, že – ako v tomto prípade, tak i v ďalších dvoch – veľké medzinárodné mocnosti odvracali pohľad bokom.“
Svätá omša v Gjumri, hlavnom centre arménskych katolíkov
Po návšteve pamätníka obetí genocídy v Jerevane sa Svätý Otec letecky presunul do mesta Gjumri, ktoré je od arménskej metropoly vzdialené 120 kilometrov. Ide o druhé najväčšie mesto v Arménsku, ktoré preslávili najmä školy a divadlá. Gjumri preto prezývajú „mesto remeselníckych výrobkov a umenia“.
Život hlavného priemyselného a výchovného centra na severe krajiny radikálne zmenilo ničivé zemetrasenie v roku 1988. Ekonomika mesta je aj desiatky rokov po prírodnom živle v troskách.
Na centrálnom námestí Vartanàns slávil pápež František slávnostnú omšu latinského obradu s votívnym formulárom o Božom milosrdenstve. Pri eucharistii sprevádzanej bohatými spevmi východného arménskeho obradu koncelebrovali cilícijský patriarcha Arménov z Libanonu Grégoire Pierre Ghabroyan a ordinár pre arménskych katolíkov Východnej Európy arcibiskup Raphael Minassian, ako aj ďalší arménski biskupi a kňazi. Prítomný bol aj čelný predstaviteľ Arménskej apoštolskej cirkvi, katolikos všetkých Arménov Karekin II., ktorý predniesol svoj pozdravný príhovor pred začiatkom svätej omše.
Svätý Otec vo svojej homílii predložil približne 20-tisíc prítomným tri piliere, na ktorých treba postaviť kresťanský život: pamäť, viera a milosrdná láska. Na pozadí Izaiášovho proroctva o znovuvybudovaní starých zrúcanín poukázal na osud mesta Gjumri, ktoré opäť povstalo zo sutín zemetrasenia. Pápež František citoval viaceré myšlienky o Božom milosrdenstve z pera arménskeho svätca a básnika Gregora z Nareku, ktorému len pred nedávnom priznal titul učiteľa Cirkvi.
Na slávnosti boli prítomní aj veriaci z neďalekého Gruzínska. V spoločných modlitbách zaznela aj prosba v ruskom jazyku. Na záver svätej omše sa arcibiskup Minassian pápežovi Františkovi poďakoval v mene všetkých arménskych katolíkov za jeho návštevu. Svätý Otec ešte pred záverečným požehnaním krátko oslovil prítomných týmito slovami:
„Na záver tejto slávnosti chcem vyjadriť živú vďačnosť katolikosovi Karekinovi II. a arcibiskupovi Minassianovi za láskavé slová, ktorými sa mi prihovorili, ako aj patriarchovi Ghabroyanovi a prítomným biskupom, kňazom a verejným predstaviteľom, ktorí nás prijali.
Ďakujem vám všetkým, ktorí ste sa zúčastnili a prišli ste do Gjumri aj z rôznych regiónov a z neďalekého Gruzínska. Chcel by som osobitne pozdraviť tých, ktorí s veľkou štedrosťou a konkrétnou láskou pomáhajú ľuďom, ktorí sa nachádzajú v núdzi. Mám na mysli predovšetkým nemocnicu v Ašotsku otvorenú pred 25 rokmi a známu pod menom „Pápežova nemocnica“ – zrodila sa v srdci sv. Jána Pavla II. a až dodnes je dôležitou pomocou naporúdzi trpiacim; mám na mysli diela, ktoré uskutočňuje miestna katolícka komunita, Arménske sestry Nepoškvrneného počatia a Misionárky Lásky blahoslavenej Matky Terezy z Kalkaty.
Nech vás Panna Mária, naša Matka, neustále sprevádza a vedie kroky všetkých po ceste bratstva a pokoja.“
Po skončení liturgie sa Svätý Otec odobral do kláštora Rádu sestier Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Gjumri, ktoré sa starajú o opustené deti a poskytujú im domov i vzdelávanie.
