Bratislava/Košice 11. júna (TK KBS) Svoju službu pomocného biskupa vníma cez obetu. Biskupské heslo ešte nemá, ale oslovuje ho najmä myšlienka blízkosti Boha a ľudí. Kedy ho čaká biskupská vysviacka a čo podľa neho charakterizuje mladých ľudí, medzi ktorými ako kňaz roky pracoval? TK KBS hovorí s novým košickým pomocným biskupom Marekom Forgáčom. Keď arcibiskup Bober požiadal o pomocného biskupa, napadlo vám, že by ste to mohli byť práve vy?
Nikdy v živote som neuvažoval ani netúžil po takejto službe v Cirkvi. Nikdy som si seba takto nepredstavoval. Aj keď svätý Pavol hovorí Timotejovi, že kto túži po biskupskej službe, po dobrej veci túži. Avšak nedáva to ako podmienku k spáse. Ja som naozaj po týchto veciach úprimne nikdy netúžil. Seba som skôr vnímal ako jednoduchého človeka - jednoduchého kňaza - v pozícii pešiaka. Mám a mal som čo robiť, aby som všetky tieto veci spracoval.
Keď ste prijali správu o menovaní, čo vám v tej chvíli ako prvé zišlo na um?
Myseľ by sme na sekundu nechali bokom; skôr by som povedal, čo srdce povedalo. Veľmi sa zachvelo. A čo mi prvé prišlo na um? Asi slovo obeta. Pretože doteraz mi život vždy dával zmysel iba cez cestu obety. Podobne moje kňazské povolanie. Nedávalo by zmysel, ak by nebolo cestou obety. Aj túto novú výzvu, toto poslanie vnímam jedine cez toto slovo, cez cestu obetovania. V týchto dňoch, keď intenzívne prežívam to rozhodnutie aj celú zmenu života, mi veľmi pomohli slová svätého apoštola Pavla v Liste Rimanom, ktorý hovorí, že utrpenia tohto času nie sú hodné porovnávania s budúcou slávou. Takto by som chcel vnímať aj svoju službu.
Máte už nejakú predstavu, čo bude vašou hlavnou úlohou ako pomocného biskupa arcidiecézy?
Úprimne povedané, nemám. Je to pre mňa všetko nové. Asi to vyjadruje aj samotné pomenovanie - pomocný. Teda predpokladám, že moja hlavná úloha bude pomáhať. Čo najviac. Zo srdca pomáhať. A cez túto pomoc potom vytvárať jednotu.
Uvažovali ste, akým biskupským heslom sa budete riadiť?
Sú to ešte veľmi skoré otázky. Ale keď tak nad tým rozmýšľam: to, čo ma v týchto chvíľach veľmi oslovuje, je blízkosť Božia a blízkosť ľudí. To mi aj v živote veľa pomáhalo. A takto by som chcel, aby to bolo aj v budúcnosti. Možno touto cestou budem smerovať.
Bol stanovený aj nejaký termín, kedy by ste mali prijať biskupskú vysviacku?
Znova, je to veľmi čerstvé a otvorené, ale mám veľmi hlboký vzťah k svätým košickým mučeníkom. Pri prvých diskusiách o tom, ako by to mohlo ísť ďalej, zazneli aj mená týchto svätcov. Takže je možné, že to bude smerodajné aj pre čas biskupskej vysviacky.
Je o vás známe, že roky žijete najmä medzi mladými ľuďmi. Ako by ste charakterizovali dnešnú mladú generáciu a ako sa jej chcete venovať?
Nie je to ľahké byť medzi nimi - venovať sa im, na druhej strane je to veľmi krásne. Sú to roky, čo sa pohybujem medzi mladými ľuďmi. Generácia mladých sa za posledných niekoľko rokov radikálne zmenila. Možno je to rodinné zázemie, čo to spôsobilo; určite je to aj mediálna doba. Mohli by sme menovať ďalšie okolnosti. Jednoducho, dnes sú títo ľudia uzatvorenejší pre spoločenstvo a otvorenejší pre kritiku. To vytvára pozíciu aj pre nás, ktorí k nim prichádzame ako duchovní pastieri. Tento svet ponúka mladým veľmi mnoho rozmanitých vecí, ktorými si dokážu naplniť svoje srdce. A tak mladý človek dnes potrebuje silnú vieru. Slabá viera nenájde miesto v jeho srdci. Myslím, že to, čo im potrebujeme ponúkať, je naša autentickosť a spoločenstvo. To by som chcel, aby tu zostalo aj naďalej v budúcnosti, aby som to dokázal dávať: autentický postoj a ponúkať spoločenstvo.
Čo vás čaká v najbližších dňoch?
Prajem si, aby ma čakalo veľa modlitieb. Veľmi o to prosím, veľmi to potrebujem. Naozaj, nie je to ľahký čas. Cítim sa ako Jakub po zápase s Božím mužom, s anjelom pri brode Jabok. Myslím, že by som si s ním mal čo povedať. A preto sa teším na prekročenie tejto rieky.
