Bratislava 30. mája (TK KBS) Profesorka Emília Hrabovec, historička z Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave, predstaví v utorok 7. júna 2016 o 17:00 h svoju novú knihu "Slovensko a Svätá stolica v kontexte vatikánskej východnej politiky (1962 – 1989)". Prezentácia sa uskutoční v refektári kláštora Milosrdných bratov v Bratislave. Novinka vychádza vo vydavateľstve Univerzity Komenského s predslovom kardinála Jozefa Tomka. Za prítomnosti autorky knihu uvedie prof. Martin Homza. Novinka po prvýkrát priblíži komplex rôznych otázok vo vzájomných vzťahoch medzi Svätou stolicou a Slovenskom v rokoch 1962 - 1989 - v kontexte medzinárodného, vnútropolitického, cirkevného a spoločenského vývoja. "V 60-tych rokoch mala záujem o kontakt so Svätou stolicou predovšetkým Moskva, ktorá si od neho sľubovala posilnenie svojej zahraničnopolitickej línie, kým začiatkom 80-tych rokov objavila Vatikán americká politika, usilujúca sa využiť pápežov antikomunizmus a poľský pôvod a nadviazať s ním „strategickú alianciu“ v zápase proti komunizmu," píše prof. Hrabovec.
Historici vatikánskej východnej politiky sa podľa slovenskej historičky zhodli v tom, že najťažšie rokovania s najmenším úspechom sa viedli s Československom, doteraz však nedali odpoveď na otázku prečo. "Kniha ukazuje, že istú rolu hrala úloha Československa ako „výkladnej skrine socializmu“, ktorá ekonomické výhody kompenzovala ideologickou rigiditou, i sovietska politika, ktorá sa najmä po roku 1968 usilovala konsolidovať kontrolu nad satelitným štátom prostredníctvom nástroja divide et impera, podporujúc súčasne viacero vnútrostraníckych frakcií a brániac sformovaniu jedného mocenského centra. Výskum však ukázal, že najvážnejším faktorom bola vnútorná heterogénnosť československého štátu, ktorý spájal dve národne i nábožensko-kultúrne odlišné časti. V dominantnom českom prostredí katolicizmus nehral vážnejšiu rolu, ale prežívali historické protikatolícke resentimenty a komunistická podoba čechoslovakizmu, ktorý videl v slovenskom katolicizme nielen ideologického nepriateľa, ale aj potenciálne ohrozenie jednoty štátu. Na rozdiel od Poľska či Maďarska, kde sa vytvoril istý modus vivendi medzi Cirkvou a režimom na základe spoločných národných záujmov, na prevažne katolíckom Slovensku takáto možnosť vo vzťahu k ČSSR neexistovala."
Rozsiahly priestor venovala slovenská autorka otázke slovenskej cirkevnej provincie a dosiaľ prakticky neznámemu pôsobeniu Slovákov v kontexte Druhého vatikánskeho koncilu a ich podielu na formulovaní teologických konceptov i cirkevnopolitických rozhodnutí, ako i veľkému dielu slovenskej kňazskej emigrácie okolo Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, duchovno-kultúrneho centra Slovákov i neformálnej slovenskej “diplomatickej služby” na druhej strane železnej opony.
Kniha je príspevkom nielen k cirkevnohistorickému, ale aj k všeobecnému historickému poznaniu sledovaného obdobia a rôznych foriem interakcie medzi politickými a cirkevno-náboženskými faktormi v silovom poli medzi ideológiou a reálnou politikou komunistického režimu, kontinuitou a diskontinuitou vývoja. Vďaka širokej medzinárodnej spolupráci autorky, ktorá sa v rámci prípravy knihy podieľala na viacerých spoločných výskumoch s kolegami v zahraničí a zúčastnila na početných vedeckých konferenciách od Milána po Moskvu, včleňuje kniha slovenský výskum do medzinárodného vedeckého diskurzu, v ktorom dosiaľ chýbal slovenský hlas i zohľadnenie „slovenského faktoru“.
