Vatikán 24. mája (RV) „Kráčať bezúhonne v Božej prítomnosti“ znamená približovať sa k svätosti. Týmito slovami sa dnes Svätý Otec František prihovoril veriacim počas omše v Dome sv. Marty. K tomuto úsiliu je však, podľa jeho slov, potrebné srdce, ktoré vie dúfať s odvahou a vie sa „s jednoduchosťou“ otvoriť Božej milosti.Pápež ďalej vysvetlil, že svätosť sa nedá kúpiť, ani dosiahnuť ľudským úsilím. „Jednoduchá svätosť všetkých kresťanov... tá naša, ktorú musíme dosahovať každý deň“, pokračoval, je cesta, po ktorej môžeme kráčať len vtedy, ak ju podopierajú štyri základne piliere: odvaha, nádej, milosť a obrátenie. Svätý Otec František tak reagoval na úryvok z Prvého Petrovho listu, ktorý hovorí o svätosti (1 Pt 1,10-16):
„Kráčať: svätosť je kráčanie, svätosť sa nedá kúpiť, nepredáva sa. Ani sa nedá darovať. Svätosť je kráčanie v Božej prítomnosti, ktoré musím konať ja sám: nemôže to urobiť v mojom mene niekto iný. Ja sa môžem modliť, aby ten druhý bol svätý, ale cestu musí prejsť on, nie ja. Kráčať v Božej prítomnosti, bezúhonne. Dnes použijem niektoré slová, ktoré nám vysvetlia ako vyzerá každodenná svätosť, aj tá takpovediac anonymná svätosť. Po prvé: odvaha. Vykročiť ku svätosti si vyžaduje odvahu“.
„Ježišovo nebeské kráľovstvo,“ doplnil Svätý Otec, je pre tých, ktorí „majú odvahu napredovať“. A odvaha je pohýnaná „nádejou“. Práve nádej považuje pápež za druhú nevyhnutnú zložku, ktorá vedie k svätosti. Odvaha, ktorá dúfa „v stretnutie s Ježišom“. Tretí element možno objaviť v slovách sv. Petra, ktorý píše: „Celú svoju nádej uprite na milosť“:
„Svätosť nemôžeme dosiahnuť my sami. Nie, je to milosť. Byť dobrým, byť svätým, každý deň urobiť krok vpred v kresťanskom živote je Božia milosť a my o ňu musíme prosiť. Odvaha, kráčanie. Cesta, po ktorej treba kráčať s odvahou, s nádejou a s pripravenosťou prijať túto milosť. A nádej: nádej cesty. Aká krásna je 11. kapitola Listu Hebrejom, prečítajte si ju. Hovorí o ceste našich otcov, prvých, ktorých si Boh povolal. O tom, ako oni kráčali vpred. A o našom otcovi Abrahámovi hovorí: ‚Išiel a ani nevedel, kam ide.’ Avšak s nádejou“.
Pápež František napokon spomenul aj štvrtý element, ktorým je obrátenie. Poukázal na to, ako sv. Peter vo svojom liste vyzýva svojich nasledovníkov, aby sa neprispôsobovali „časným žiadostiam“, a naopak ich podnecuje k zmene srdca zvnútra, nepretržitým každodenným vnútorným úsilím:
„Každodenné obrátenie: ‚Ach, Otče, aby som sa obrátil, musím sa kajať, bičovať sa...’. ‚Vôbec nie: malé obrátenia. Ak zvládneš to, že nebudeš hovoriť zle o druhom, si na dobrej ceste stať sa svätým.’ Je to tak jednoduché! Viem, že vy nikdy neohovárate druhých, či nie? Malé veci... Mám chuť kritizovať suseda, kolegu: ale radšej si zahryznem do jazyka. Jazyk trochu opuchne, ale váš duch bude – na tejto ceste – svätejší. Nič veľkého, umŕtvovanie sa. Je to jednoduché. Cesta svätosti je jednoduchá. Nevracať sa späť, ale vždy kráčať vpred. A s odhodlanosťou“.
