Vatikán 25. apríla (RV) Prinášame plné znenie homílie Svätého Otca Františka, ktorú predniesol počas omše na Námestí sv. Petra vo Vatikáne v nedeľu 24. apríla pri príležitosti Jubilea milosrdenstva chlapcov a dievčat. *
«Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať» (Jn 13,35).
Drahí chlapci a dievčatá, akú veľkú zodpovednosť nám dnes zveruje Pán! Hovorí nám, že ľudia spoznajú Ježišových učeníkov podľa toho, ako sa medzi sebou milujú. Láska, inak povedané, je občiansky preukaz kresťana, je jediným platným „dokumentom“, aby nás spoznali ako Ježišových učeníkov. Jediným platným dokumentom. Ak tento dokument vyprší a stále sa neobnovuje, nie sme viac Učiteľovými svedkami. Preto sa vás pýtam: chcete prijať Ježišovo pozvanie byť jeho učeníkmi? Chcete byť jeho vernými priateľmi? Skutočný Ježišov priateľ sa zásadne odlišuje vďaka konkrétnej láske, nie láske v oblakoch, nie, konkrétnej láske, ktorá žiari v jeho živote. Láska je vždy konkrétna. Kto nie je konkrétny a hovorí o láske, robí len telenovelu. Chcete žiť túto lásku, ktorú nám dáva? Chcete, či nechcete? Skúsme teda vstúpiť do jeho školy, ktorá je školou života, aby sme sa naučili milovať. A toto je práca na každý jeden deň: naučiť sa milovať.
Predovšetkým, milovať je krásne, je to cesta ku šťastiu. Nie je to však jednoduché, je to náročné, namáhavé. Zamyslime sa napríklad nad tým, keď dostaneme darček: to nás robí šťastnými, avšak na prípravu toho daru museli štedré osoby venovať čas a úsilie, a tak, darujúc nám niečo, nám tiež dali trochu zo seba samých, niečo, čoho sa vedeli zrieknuť. Zamyslime sa tiež nad darom, ktorý vám dali vaši rodičia a animátori, keď vám umožnili prísť do Ríma na toto Jubileum, ktoré je venované vám. Naplánovali, zorganizovali, pripravili všetko pre vás, a robilo im to radosť, i keď sa možno zriekli vlastnej dovolenky. Toto je konkrétnosť lásky. Milovať vskutku znamená darovať, nielen niečo materiálne, ale niečo zo seba samých: svoj čas, svoje priateľstvo, svoje schopnosti.
Pozrime sa na Pána, ktorý je neprekonateľný v štedrosti. Dostávame od neho toľko darov a každý deň by sme mu mali ďakovať... Chcel by som sa vás spýtať: ďakujete Pánovi každý deň? I keď my na to zabúdame, on nás neprestáva každý deň niečím špeciálnym obdarúvať. Nie je to dar, ktorý možno mať fyzicky v rukách a použiť ho, ale oveľa väčší dar, [dar] pre život. Čo nám dáva Pán? Dáva nám svoje verné priateľstvo, ktoré nám nikdy nevezme. Pán je priateľom navždy. I keď ho sklameš a vzdiališ sa od neho, Ježiš ťa má aj naďalej rád a je ti na blízku, verí v teba viac než ty veríš sám v seba.
Toto je tá konkrétnosť lásky, ktorej nás učí Ježiš. A to je tak dôležité! Lebo najväčšia hrozba, ktorá nám bráni v dobrom raste je, keď nikomu na tebe nezáleží – toto je smutné –, keď cítiš, že si odstrčený nabok. Pán je však vždy s tebou a je s tebou rád. Tak ako urobil so svojimi mladými učeníkmi, hľadí ti do očí a volá ťa, aby si ho nasledoval, aby si „zatiahol na hlbinu“ a „spustil siete“ s dôverou v jeho slovo, čiže aby si vložil do hry svoje talenty, v živote spolu s ním, bez strachu. Ježiš ťa trpezlivo očakáva, čaká na odpoveď, čaká na tvoje „áno“.
Drahí chlapci a dievčatá, vo vašom veku sa vo vás vynára novým spôsobom aj túžba milovať a prijímať lásku. Pán, ak pôjdete do jeho školy, vás naučí urobiť ešte krajšími aj lásku a nežnosť. Vloží vám do srdca dobrý úmysel, ten, ktorý znamená milovať bez privlastňovania si. Milovať bez privlastňovania si, bez toho, že by sme sa osoby chceli zmocniť ako vlastníctva, ale nechávajúc jej slobodu. Pretože láska je slobodná! Nie je to pravá láska, ak tam nie je sloboda! Tá sloboda, ktorú nám ponecháva Ježiš, keď nás miluje. On je nám vždy nablízku.
Vždy je tu totiž pokušenie znečistiť lásku inštinktívnou snahou brať, snahou „vlastniť“ to, čo sa nám páči. A toto je egoizmus. A túto tendenciu zosilňuje aj konzumná kultúra. Avšak každá vec, ktorá sa príliš zviera, sa znehodnocuje, ničí sa. Potom človek zostane rozčarovaný, s prázdnotou vo vnútri. Pán, ak počúvate jeho hlas, vám odhalí tajomstvo nežnosti: starať sa o druhú osobu, čo znamená mať k nej úctu, chrániť ju a vyčkať na ňu. A toto je konkrétnosť nežnosti a lásky.
Počas týchto rokov mladosti cítite aj veľkú túžbu po slobode. Mnohí vám povedia, že byť slobodnými znamená robiť to, čo sa nám zachce. Ale tu musíme vedieť povedať „nie“. Ak nevieš povedať „nie“, nie si slobodný. Slobodný je ten, kto vie povedať „áno“ a vie povedať aj „nie“. Sloboda neznamená môcť vždy robiť to, čo sa mi hodí: to nás robí uzavretými, vzďaľuje nás od ostatných, bráni nám, aby sme boli otvorenými a úprimnými priateľmi.
Nie je pravda, že keď ja sa mám dobre, tak je všetko v poriadku. Nie je to pravda. Naopak, sloboda je darom môcť si zvoliť dobro, toto je sloboda. Slobodný je ten, kto si volí dobro, kto hľadá to, čo sa páči Bohu, aj keď je to namáhavé, keď to nie je ľahké. No verím, že vy mladí nemáte strach z námahy, ste odvážni. Veď iba s odvážnymi a pevnými rozhodnutiami sa uskutočňujú najväčšie sny, tie pre ktoré sa oplatí žiť.
Odvážne a pevné rozhodnutia. Neuspokojujte sa s priemernosťou, s „prežívaním“ v pohodlí a na stoličke. Nedôverujte tomu, kto vás chce odlákať od pravého bohatstva, ktorým ste vy, hovoriac vám, že život je krásny iba ak máte veľa vecí. Nedôverujte tomu, kto vám chce nahovoriť, že budete niečo znamenať iba vtedy, keď sa budete maskovať za silných, ako hrdinovia z filmov, alebo keď budete nosiť oblečenie podľa poslednej módy. Vaše šťastie nemá nejakú cenovku a neobchoduje sa s ním. Nie je to akási „app“, ktorú si stiahneme do mobilu: ani najnovšia verzia vám nepomôže stať sa slobodnými a veľkými v láske.
Sloboda je niečo iné. Pretože láska je slobodný dar toho, kto má otvorené srdce; láska je zodpovednosť, taká zodpovednosť, ktorá je krásna, ktorá trvá celý život; je to každodenné úsilie toho, kto vie napĺňať veľké sny! Beda mladým, ktorí nevedia snívať, ktorí sa neodvažujú snívať! Ak mladý človek vo vašom veku nie je schopný snívať, ten sa už pobral dôchodku, nič z toho.
Láska sa živí dôverou, úctou a odpustením. Láska sa neuskutočňuje tým, že o nej hovoríme, ale keď ju žijeme: nie je to sladká poézia, ktorú sa treba naučiť naspamäť, ale životné rozhodnutie, ktoré treba uviesť do praxe! Ako môžeme rásť v láske? Tým tajomstvom je stále Pán: Ježiš nám dáva seba samého vo svätej omši, ponúka nám odpustenie a pokoj vo sviatosti zmierenia. Tam sa učíme prijímať jeho Lásku, osvojovať si ju a dávať ju do obehu, aby pulzovala vo svete. A keď sa milovať zdá byť ťažkým, keď je ťažké povedať nie tomu, čo je pomýlené, pozrite na Ježišov kríž, objímte ho a nepustite sa jeho ruky, ktorá vás vedie smerom hore a dvíha vás, keď padnete.
V živote sa vždy padá, lebo sme hriešnici, sme slabí. Je tu však Ježišova ruka, ktorá nás nadvihuje, ktorá nás dvíha. Ježiš chce, aby sme stáli na nohách! To nádherné slovo, ktoré Ježiš hovoril ochrnutým: „Vstaň!“. Boh nás stvoril, aby sme stáli nohami pevne na zemi. Je jedna pekná pieseň, ktorú spievajú alpinisti, keď stúpajú nahor. V piesni sa spieva takto: „V umení kráčať nahor nie je dôležité nepadnúť, ale neostať na zemi!“ Mať odvahu vstať, nechať sa zodvihnúť Ježišovou rukou. A táto ruka toľkokrát prichádza v podobe ruky priateľa, ruky rodičov, ruky tých, ktorí nás prevádzajú v živote. Aj Ježiš tam je. Vstaňte. Boh vás chce mať pevne na nohách, vždy na nohách.
Viem, že ste schopní prejavov veľkého priateľstva a dobroty. Tak ste povolaní budovať budúcnosť: spolu s druhými a pre druhých, nikdy nie proti druhému! Nebuduje sa „proti“, toto sa nazýva deštrukcia. Vykonáte nádherné veci, ak sa už odteraz na to dobre pripravíte, žijúc naplno váš vek tak bohatý na dary a bez strachu z námahy. Robte to ako športoví šampióni, ktorí dosahujú vysoké ciele, každý deň pokorne a tvrdo trénujúc.
Vaším každodenným programom nech sú skutky milosrdenstva: cvičte sa v nich s nadšením, aby ste sa stali šampiónmi života, šampiónmi lásky! Tak vás bude poznať, že ste Ježišovi učeníci. Takto budete mať preukaz totožnosti kresťanov. A uisťujem vás: vaša radosť bude plná.
Preložila: Slovenská redakcia VR
