Vatikán/Grécko 16. apríla (RV) Prinášame plný text príhovoru Svätého Otca obyvateľom gréckeho ostrova Lesbos v závere návštevy, ktorú vykonal spoločne s ekumenickým patriarchom Bartolomejom a gréckym prímasom Hieronymom.Vážené autority, drahí bratia a sestry,
odkedy sa Lesbos stal prístavom pre mnohých migrantov pri hľadaní pokoja a dôstojnosti, cítil som túžbu sem prísť. Dnes ďakujem Bohu, že mi to umožnil. A ďakujem pánovi prezidentovi Pavlopoulosovi, že ma pozval, spolu s patriarchom Bartolomejom a arcibiskupom Hieronymom.
Chcel by som vyjadriť svoj obdiv gréckemu ľudu, ktorý napriek vyrovnávaniu sa s vážnymi ťažkosťami, si vedel udržať otvorené srdcia i dvere. Toľko jednoduchých ľudí dalo k dispozícií to málo, čo mali, aby sa o to podelili s tými, ktorí zostali bez ničoho. Boh odmení túto štedrosť, ako aj tú zo strany ďalších okolitých národov, ktoré od prvých okamihov prijali s obrovskou pohotovosťou mnohých nútených migrantov.
Je tiež požehnaná veľkodušná prítomnosť toľkých dobrovoľníkov a početných združení, ktoré spoločne s rôznymi verejnými inštitúciami prispeli a prispievajú svojou pomocou, vyjadrujúc v konkrétnosti bratskú blízkosť.
Dnes by som chcel obnoviť naliehavú výzvu k zodpovednosti a solidarite zoči-voči tak dramatickej situácii. Mnohí utečenci, ktorí sa nachádzajú na tomto ostrove a v iných častiach Grécka žijú v kritických podmienkach, v atmosfére úzkosti a strachu, niekedy beznádeje kvôli materiálnemu nepohodliu a kvôli neistej budúcnosti.
Obavy inštitúcií a ľudí, tu v Grécku ako aj v iných európskych krajinách, sú pochopiteľné a legitímne. A napriek tomu netreba nikdy zabúdať na to, že migranti, skôr než by išlo o čísla, sú ľudskými osobami, sú to tváre, mená, príbehy. Európa je vlasťou ľudských práv a ktokoľvek vstúpi na európsku pevninu, mal by mať možnosť to zakúsiť. Takto si bude viac vedomý toho, že je povinný ich zo svojej strany rešpektovať a chrániť. Bohužiaľ, niektorým, medzi nimi mnohým deťom, sa nepodarilo ani len doraziť: prišli o život v mori, stali sa obeťami neľudského cestovania, vystavení útlaku podlých trýzniteľov.
Vy, obyvatelia Lesbosu, preukazujete, že v tejto krajine, kolíske civilizácie, pulzuje ešte srdce ľudskosti, ktorá vie na prvom mieste rozpoznať brata a sestru, ľudskosti, ktorá chce budovať mosty a chráni sa ilúzie vztyčovania plotov pre pocit väčšieho bezpečia. Bariéry totiž vytvárajú rozdelenia, skôr než by pomáhali skutočnému pokroku národov, a rozdelenia skôr či neskôr vyvolávajú spory.
Aby sme boli skutočne solidárni s tým, kto je nútený ujsť z vlastnej krajiny, treba pracovať na odstránení príčin tejto dramatickej skutočnosti: nestačí obmedziť sa len na okamžité hasenie krízovej situácie, ale treba vytvoriť širšie politické praktiky, nie jednostranné. Predovšetkým treba vytvoriť mier tam, kde vojna priniesla rozvrat a smrť, a zabrániť, aby sa táto rakovina rozšírila na iné miesta. Z tohto dôvodu treba s ráznosťou zabrániť šíreniu a obchodovaniu so zbraňami a ich často skryté komploty; treba zbaviť akejkoľvek podpory tých, čo šíria diela nenávisti a násilia. Naopak treba neúnavne podporovať spoluprácu medzi krajinami, medzinárodnými organizáciami a humanitárnymi inštitúciami, nie izolujúc, ale podporujúc tých, čo čelia kríze. V tomto ohľade opätovne vyjadrujem nádej, že bude mať úspech prvý Svetový humanitárny samit, ktorý sa bude konať na budúci mesiac v Istanbule.
Toto všetko sa dá robiť jedine spoločne: spolu môžeme a musíme hľadať riešenia hodné človeka ako odpoveď na túto zložitú utečeneckú otázku. A k tomuto je tiež nevyhnutný príspevok cirkví a náboženských komunít. Moja prítomnosť na tomto mieste spolu s patriarchom Bartolomejom a arcibiskupom Hieronymom dosvedčuje našu vôľu pokračovať v spolupráci, aby sa táto epochálna výzva stala príležitosťou nie pre spor, ale pre rast civilizácie lásky.
Drahí bratia a sestry, Boh nie je ľahostajný voči tragédiám, ktoré zraňujú ľudstvo, nie je vzdialený. On je náš Otec, ktorý nám pomáha budovať dobro a odmietať zlo. Nielenže je nás podporuje, ale v Ježišovi nám ukázal cestu pokoja. Čeliac zlu vo svete, stal sa našim služobníkom a svojou službou lásky spasil svet. Toto je skutočná moc, ktorá plodí mier. Služba núti vyjsť zo seba samých a starať sa o druhých, nenechá ľudí či veci v troskách, ale vie sa o nich postarať, prekonávajúc hrubý nános ľahostajnosti, ktorý zahmlieva mysle a srdcia.
Ďakujem vám, pretože ste strážcami ľudskosti, lebo sa citlivo staráte o Kristovo telo, ktoré trpí v najmenšom bratovi, ktorý je hladný a cudzinec, a ktorého ste vy prijali (porov. Mt 25,35).
Ευχαριστω´! [eucharistó - ďakujem!]
Preložila: Slovenská redakcia VR
