Vatikán/Grécko 16. apríla (RV) Svätý Otec František dnes absolvoval svoju 13. zahraničnú apoštolskú cestu, ktorej cieľom bol grécky ostrov Lesbos. Pápež spolu s čelnými predstaviteľmi pravoslávia prejavil gesto solidarity pri stretnutí s utečencami a migrantmi, ako aj so zástupcami miestnej komunity.Pápeža Františka na letisku v Mytilene krátko po desiatej hodine miestneho času privítali grécky predseda vlády Alexis Tsipras, konštantinopolský ekumenický patriarcha Bartolomej I. a arcibiskup Atén a celého Grécka Hieronym II., spolu s predsedom gréckej biskupskej konferencie Frankiskosom Papamanolisom OFM Cap. Pri rozhovore Svätého Otca Františka s predsedom vlády Grécka Alexisom Tsiprasom, ktorý sa uskutočnil v sále v priestoroch letiska, bola hlavnou témou utečenecká a migračná kríza a konkrétnejšie situácia na ostrove Lesbos.
„Bolo zdôraznené, že utečenecká kríza je európskym a medzinárodným problémom, ktorý si žiada komplexnú odpoveď, rešpektujúcu európske a medzinárodné právo. Pápež ocenil ľudský postoj gréckeho ľudu, ktorý napriek ťažkej ekonomickej situácii ukázal solidaritu a vernosť univerzálnym hodnotám. Ďalej bola zdôraznená nutnosť uchrániť osoby pred riskovaním života prechodom cez Egejské a Stredozemné more, prostredníctvom boja proti sieťam prevádzačov ľudí, aby sa vylúčili nebezpečné trasy a vyvinuli sa bezpečné procedúry presídľovania do Európy," informoval P. Federico Lombardi.
Svätý Otec potom spolu s konštantínopolským patriarchom a arcibiskupom Atén a celého Grécka navštívil na ostrove Lesbos utečenecký tábor Mória, ktorý od svojho vzniku v roku 2014 slúži ako centrum prvého prijatia pre migrantov. Pri ich príchode ich očakávali dočasní obyvatelia s viacerými uvítacími transparentmi. V tábore, kde sa v súčasnosti nachádza vyše 3000 osôb, si traja náboženskí lídri s veľkým počtom migrantov podali ruku so slovami na povzbudenie a požehnávali tých, ktorí o to žiadali.
Svätý Otec navštívil aj 250 žiadateľov o azyl, od ktorých prijal viaceré dary ako napríklad kresby od detí. Zaspieval mu aj improvizovaný detský zbor. „Drahí priatelia, dnes som chcel byť s vami. Chcem vám povedať, že nie ste sami,“ prihovoril sa migrantom Svätý Otec a podelil sa s nimi o posolstvo, ktoré im chce zanechať: „Nestrácajte nádej! Najväčší dar, ktorý môžeme jeden druhému ponúknuť, je láska: milosrdný pohľad, ochota vzájomne sa počúvať a chápať, slovo povzbudenia, modlitba. Kiež sa môžete o tento dar navzájom podeliť“.
PLNÉ ZNENIE príhovoru je možné nájsť ::TU
Od začiatku roka 2016 bolo zaregistrovaných 172-tisíc vstupov na územie Európskej únie cez morské pobrežie, z čoho drvivá väčšina, až 152-tisíc osôb, pristálo pri brehoch Grécka. V predchádzajúcom roku bolo prisťahovalcov vyše milióna, z toho 856-tisíc cez Grécko. Približne polovica z nich podľa údajov Caritasu prešla práve cez ostrov Lesbos. Z tých, čo prichádzajú do Európy morskou cestou pochádza 43% zo Sýrie, 23% z Afganistanu, 14% z Iraku a zvyšok najmä z krajín ako Pakistan, Irán, Nigéria, Gambia, Guinea, Senegal či Pobrežie Slonoviny.
Pápež František, konštantínopolský patriarcha Bartolomej a arcibiskup Atén a celého Grécka Hieronym sa v tábore Mória prihovorili prítomným z pripraveného pódia. Po svojich prejavoch podpísali spoločnú deklaráciu. V dvojstranovom dokumente sa kladie dôraz na odstránenie príčin nútenej migrácie a na kresťanský postoj solidarity s ľuďmi v núdzi. Okrem iného v znej vyzvali všetkých lídrov, "aby vynaložili všetky prostriedky na zabezpečenie toho, aby jednotlivci a komunity, vrátane kresťanov, zostali vo svojich rodných krajinách a mohli spokojne požívať základné právo na život," uvádza.
Traja predstavitelia spoločne vyzývajú k spojeniu síl medzinárodného spoločenstva „na ochranu menšín, pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi a pašeráctvom, na eliminovanie nebezpečných ciest ako sú tie, čo vedú cez Egejské i celé Stredozemné more, a na vyvinutie bezpečných procedúr nového usídľovania“. Utečeneckú krízu v Európe nazvali jednou z najvážnejších humanitárnych kríz od konca Druhej svetovej vojny. Medzinárodné spoločenstvo tiež žiadajú, aby „dalo ochrane ľudských životov prioritu“ a všetkých vyzvali k ustavičnej modlitbe za tých, ktorých súčasná humanitárna kríza postihla.
PLNÉ ZNENIE deklarácie je možné nájsť ::TU
Po obede s malou skupinkou migrantov sa pápež a pravoslávni predstavitelia presunuli na pobrežie ostrova. Posledným bodom ich spoločnej návštevy na ostrove Lesbos bolo stretnutie s miestnymi občanmi, pri ktorom traja lídri ocenili ich ľudský postoj napriek ekonomickej núdzi, v ktorej sa grécka spoločnosť nachádza. Katolíckej komunite a obyvateľom Grécka, ktoré nazval „kolískou civilizácie“ sa poďakoval za „otvorené srdcia i dvere“: V príhovore podčiarkol aj dôležitosť Svetového humanitárneho samitu, ktorý sa uskutoční budúci mesiac v Istanbule a bude riešiť utečeneckú krízu.
PLNÉ ZNENIE príhovoru je možné nájsť nájsť ::TU
Pápež, patriarcha i grécky arcibiskup napokon predniesli slová modlitby na pamiatku obetí, ktoré zahynuli pri ceste morom a každý z nich symbolicky spustil na morskú hladinu veniec. Počet migrantov, ktorí za prvé tri mesiace tohto roku zahynuli v Stredozemnom mori sa odhaduje na 700 osôb. "Bože milosrdenstva, modlíme sa za všetkých mužov, ženy a deti, ktorí zomreli potom, čo opustili svoje krajiny pri hľadaní lepšieho života. Hoci mnohé z ich hrobov nemajú meno, u teba je každý jeden z nich známy, milovaný a obľúbený," začína modlitba na pamiatku obetí.
PLNÉ ZNENIE modlitby je možné nájsť ::TU
Pápež František pri svojej 13. apoštolskej ceste na grécky ostrov Lesbos prejavil jasné gesto voči ľuďom v núdzi aj tým, keď pri spiatočnom lete do Ríma zobral so sebou tri rodiny sýrskych utečencov. Ide o dvanásť osôb, z toho šesť detí, všetko moslimov, ktorých domy boli zbombardované. Dve rodiny pochádzajú z Damasku a jedna z Deir Azzor, lokality, ktorú v súčasnosti okupuje ISIS.
Sú to osoby, ktoré boli v záchytných táboroch na Lesbose už pred dohodou medzi Európskou úniou a Tureckom, upresnil vatikánsky hovorca P. Federico Lombardi. Vysvetlil, že pápežova iniciatíva sa zrealizovala vďaka rokovaniu vatikánskeho Štátneho sekretariátu s kompetentnými autoritami Grécka a Talianska. Ubytovanie a životné náklady sýrskych rodín uhradí Vatikán. Počiatočnú fázu ich prijatia zaručí Komunita sv. Egídia.