Vatikán/Grécko 16. apríla (RV) Prinášame plné znenie príhovoru pápeža Františka pri stretnutí s utečencami a migrantmi v tábore Mória na ostrove Lesbos. Svätý Otev ho predniesol ako tretí v poradí, po tom ako sa prihovorili arcibiskup Atén a celého Grécka Hieronym II. a ekumenický patriarcha Bartolomej I.Drahí priatelia,
chcel som byť dnes s vami. Chcem vám povedať, že nie ste sami. V týchto mesiacoch a týždňoch ste si vytrpeli veľa súženia pri vašom putovaní za lepším životom. Mnohí z vás boli nútení utiecť zo situácií konfliktu a perzekúcie, predovšetkým kvôli vašim deťom, kvôli vašim najmenším. Priniesli ste veľké obete pre vaše rodiny. Poznáte bolesť toho, keď za sebou musíte zanechať všetko, čo je vám drahé a – to, čo je možno ešte ťažšie – bez toho, že by ste vedeli, čo so sebou prinesie budúcnosť. Aj mnohí iní, tak ako vy, sa nachádzajú v utečeneckých táboroch či v mestách, v očakávaní, v nádeji vybudovať si nový život na tomto kontinente.
Prišiel som sem s mojimi bratmi, patriarchom Bartolomejom a arcibiskupom Hieronymom, aby som jednoducho bol s vami a vypočul si vaše príbehy. Prišli sme, aby sme pritiahli pozornosť sveta k tejto ťažkej humanitárnej kríze, a aby sme naliehavo prosili o jej vyriešenie. Ako ľudia viery si želáme spojiť naše hlasy a otvorene hovoriť vo vašom mene. Dúfame, že svet bude pozorný na tieto situácie tragickej a naozaj zúfalej núdze, a odpovie spôsobom hodným našej spoločnej ľudskosti.
Boh stvoril ľudský druh, aby bol jednou rodinou; keď niektorý z našich bratov či sestier trpí, dotýka sa to nás všetkých. Všetci z vlastnej skúsenosti vieme, aké je pre niektoré osoby ľahké ignorovať súženia iných a dokonca zneužívať ich zraniteľnosť. No vieme tiež, že tieto krízy nám môžu pomôcť, aby sme zo seba vydali to najlepšie. Videli ste to u vás samých a u gréckeho ľudu, ktorý veľkodušne odpovedal na vaše potreby, hoci aj uprostred svojich vlastných ťažkostí. Videli ste to aj u mnohých ľudí, hlavne mladých pochádzajúcich z celej Európy i sveta, ktorí vám prišli pomôcť. Áno, treba toho ešte veľmi veľa spraviť! No ďakujme Bohu, že v našich trápeniach nás nikdy nenechá osamote. Vždy je tu niekto, kto nám môže podať ruku a pomôcť nám.
Toto je posolstvo, ktoré vám dnes chcem zanechať: nestrácajte nádej! Najväčší dar, ktorý môžeme jeden druhému ponúknuť, je láska: milosrdný pohľad, ochota vzájomne sa počúvať a chápať, slovo povzbudenia, modlitba. Kiež sa môžete o tento dar navzájom podeliť. My kresťania s obľubou rozprávame príbeh o dobrom Samaritánovi, cudzincovi, ktorý videl človeka v núdzi a hneď sa zastavil, aby mu pomohol. Pre nás je to podobenstvo, ktoré poukazuje na Božie milosrdenstvo, ktoré sa obracia na všetkých. On je Milosrdný. Je to zároveň výzva ukázať rovnaké milosrdenstvo tým, ktorí sa nachádzajú v núdzi. Kiež vám môžu všetci naši bratia a naše sestry na tomto kontinente prísť na pomoc tak ako dobrý Samaritán, v tom duchu bratstva, solidarity a úcty voči ľudskej dôstojnosti, ktorým sa vyznačovala jeho dlhá história.
Drahí priatelia, Boh vás všetkých žehnaj, osobitne vaše deti, starých a tých, ktorí trpia na tele i na duchu. Srdečne vás všetkých objímam. Pre vás i pre tých, čo vás sprevádzajú, vyprosujem Božie dary sily a pokoja.
Preložila: Slovenská redakcia VR
