Vatikán 27. marca (RV) Prinášame veľkonočný pozdrav kardinála Jozefa Tomka pre Vatikánsky rozhlas. *
Slávime veľkonočné sviatky, oslavujeme skutočnosť, ktorá sa stala len raz v ľudských dejinách. Pred dvetisíc rokmi v meste Jeruzaleme vstal vlastnou silou z mŕtvych Ježiš z Nazaretu, ktorého nazývame aj Kristus. Ľudská zloba a politická moc ho odsúdili na smrť na kríži, kopijou mu nechali prebodnúť srdce, ale na tretí deň on vstal z hrobu a už viac neumiera. To je jeho najväčší zázrak a znak jeho božskej moci. Vzkriesenie je už stály stav, v ktorom sa dnes nachádza Ježiš z Nazaretu, náš Spasiteľ. Ako hovorí Písmo, „Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera“ (Rim 6,9). On premohol smrť a zvíťazil nad ňou, ako to sám predpovedal. To nemôže a nemohol spraviť jednoduchý človek, k tomu je potrebná božská moc a božská prirodzenosť. Ježiš Kristus je dnes živý nielen ako Boh, ale aj ako človek. My veríme jemu aj svedkom, ktorí ho videli živého po smrti na kríži, dotýkali sa ho ako neveriaci Tomáš, rozprávali sa s ním, jedli s ním. On naozaj vstal z mŕtvych, „Christos voskrese, vo istinu voskrese“, ako sa krásne pozdravujú naši bratia východného obradu.
Veľkonočné sviatky sú sviatky radosti z viery. Aj ja vám prajem radosť z viery. On vstal, aj my vstaneme! „Viem, komu som uveril“, môže si povedať s apoštolom Pavlom každý z nás. Vo vzkriesenom Kristovi má naša viera pevný základ. „On žije“ - taká je blahozvesť, radostná zvesť, ktorá sa nesie cez storočia a cez všetky ľudské generácie. Šťastní sú tí, ktorí túto pravdu prijímajú so živou vierou. Ježišovo zmŕtvychvstanie nám dodáva istotu, že aj nás čaká po smrti večný život. Ukrižovaný Kristus vstal z mŕtvych, teda podľa jeho náuky aj my vstaneme. „Ak Kristus nevstal z mŕtvych, márna je naša viera“. Ale On žije a pripravil nám radosť ako odmenu vo večnosti. Tá viera nám už teraz prináša útechu.
Veľká noc je sviatok nádeje. Kristus vstal z mŕtvych a viac neumiera, ale žije s nami, ako to sám prisľúbil: „Ja som s vami až do skončenia sveta“. Každá ťažkosť, každý kríž, každé utrpenie má v ňom posilu a riešenie v pevnej nádeji na východisko a svetlo. Ako keď prechádzame cez tmavý tunel, kým sa neukáže osvetlený východ. Nebuďme teda ako neveriaci alebo pochybujúci Tomáš. Netraťme vieru a neklesajme na duchu ako emauzskí učeníci.
Veľká noc je však aj výzva na všetkých pokrstených. Kristovo vzkriesenie je víťazstvo nad krížom a nad smrťou. Prináša novú životnú energiu. V prvej Cirkvi sa krst udeľoval ponorením krstenej osoby do vody a sviatostnou modlitbou. Z vody vychádzal „nový človek“ - ako ho nazýva sv. Pavol -, lebo prijal akoby novú energiu, nový život, ktorý nazývame nadprirodzený, život milosti. Apoštol národov prirovnáva tento sviatostný spôsob krstu ponoreniu do hrobu a zmŕtvychvstaniu Ježiša Krista k novému životu: „Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych, aj my žili novým životom“ (Rim 6,4).
On vstal, v ňom a s ním povstaňme aj my k novému životu a k novej nádeji! Všetkým vám prajem radostné aleluja!
Jozef kard. Tomko
