Vatikán 23. februára (RV) Kresťanstvo je konkrétne náboženstvo, ktoré sa prejavuje skutkami, a nie náboženstvo slov, pokrytectva a márnosti. Aj týmito slovami sa dnes prihovoril pápež František počas homílie v Dome sv. Marty. Svätý Otec sa nechal inšpirovať dnešným liturgickým čítaním z Izaiáša (Iz 1,10.16-20) a z pasáže Evanjelia podľa Matúša (Mt 23,1-12). Prítomných vystríhal, aby nedávali prednosť slovám pred skutkami:„Pán nás učí ceste skutkov. A koľko ráz nachádzame ľudí – (medzi nimi) aj nás samých – toľkokrát v Cirkvi: ,Oh, som veľkým katolíkom! ’ ,Čo robíš?’ Koľkí rodičia si hovoria katolíci, ale nikdy nemajú čas rozprávať sa svojimi deťmi, hrať sa so svojimi deťmi, počúvať svoje deti. Možno majú svojich rodičov v domove dôchodcov, sú však vždy zaneprázdnení a nemôžu ich ísť navštíviť a nechávajú ich opustených. ,Som však veľký katolík! Patrím do takého spoločenstva.’ Toto je náboženstvo slov: hovorím, že som taký, no konám svetským spôsobom.”
Ako pokračoval Svätý Otec, „hovoriť a nekonať je podvod“. V knihe proroka Izaiáša sa píše o tom, čo sa páči Bohu: „Prestaňte robiť zlo, učte sa robiť dobro... pomôžte utláčanému, vymôžte právo sirote, obhajujte vdovu.“ Izaiášové slová tak poukazujú na nekonečné milosrdenstvo Boha, ktorý hovorí ľudstvu: „A príďte, budeme sa pravotiť. Keby boli vaše hriechy ako šarlát, zbelejú ako sneh“ (Iz 1,18).
„Pánovo milosrdenstvo ide v ústrety tým, ktorí majú odvahu rozprávať sa s ním, no rozprávať sa o pravde, o veciach, čo robíme alebo nerobíme, aby nás napravil. A to je Pánova veľká láska v tejto dialektike medzi slovami a skutkami. Byť kresťanom znamená konať: konať Božiu vôľu. A v posledný deň – lebo všetci ho raz budeme mať – v ten deň, čo sa nás bude Pán pýtať? Povie nám: ,Čo ste o mne povedali?’ Nie! Spýta sa nás na veci, ktoré sme urobili.“
Pápež pokračoval citátom z Matúšovho evanjelia, ktoré hovorí o poslednom súde. Ježiš žiada od človeka, aby vydal účet z toho, čo urobil pre hladných, smädných, väznených a cudzincov: „Toto,“ povedal Svätý Otec, „je kresťanský život. Samotné slová nás naopak vedú len k márnosti, k tomu predstieraniu, že sme kresťania. To však nie, tak sa kresťanom byť nedá“.
Na záver Svätý Otec dodal:„Nech nám Pán dá túto múdrosť dobre pochopiť, kde je rozdiel medzi slovami a skutkami a nech nás naučí cestu skutkov a pomôže kráčať po tejto ceste, lebo cesta slov nás vedie na miesto, kde boli títo zákonníci, títo kňazi, ktorým sa páčilo obliekať sa akoby boli vládcami, nie? Toto však nie je evanjeliová realita! Nech nás Pán učí tejto ceste.“
