Vatikán 19. februára (RV) Počas tlačovej konferencie pri spiatočnom lete z Mexika pápež František hovoril aj o svojom stretnutí s patriarchom Moskvy a celej Rusi Kirillom 12. februára na Kube. S osobitným vysvetlením sa vyjadril k citlivej otázke reakcií ukrajinských gréckokatolíkov na obsah podpísanej spoločnej deklarácie. Ako povedal, samotný obsah rozhovoru medzi ním a patriarchom má zostať súkromný.Jean-Louis de la Vaissière z denníka „France Presse“ položil Svätému Otcovi otázku nasledovne:
„Stretnutie s ruským patriarchom Kirillom a podpis spoločnej deklarácie privítal celý svet ako historický krok. No teraz, už dnes, sa na Ukrajine gréckokatolíci cítia zradení a hovoria o ‚politickom dokumente‛, na podporu ruskej politiky. V tých končinách sa znovu rozhorela slovná vojna. Rozmýšľate, že budete môcť ísť do Moskvy? Pozval vás patriarcha? Alebo ísť azda na jar na Krétu pozdraviť Panortodoxný koncil?“
Pápež František odpovedal:
„Začnem od konca. Budem prítomný duchovne a prostredníctvom posolstva. Páčilo by sa mi prísť ich na Panortodoxný koncil pozdraviť, pretože sú to bratia, ale musím ich rešpektovať. Viem však, že chcú pozvať katolíckych pozorovateľov – a toto je pekným mostom. Za týmito katolíckymi pozorovateľmi budem prítomný ja osobne, budem sa modliť a zo srdca žičiť tomu, aby pravoslávni napredovali, išli vpred, pretože sú bratmi a ich biskupi sú biskupmi tak ako my. Ďalej – Kirill. Môj brat. Pobozkali sme sa, objali a potom nasledoval hodinový rozhovor... [Dvojhodinový! - upresnil P. Lombardi, moderátor tlačovej konferencie] Dvojhodinový! Dve hodiny, počas ktorých sme sa rozprávali ako bratia, úprimne. A nikto nevie, o čom sme hovorili. Vedia len to, čo sme povedali na záver verejne – o tom, čo sme pri rozhovore prežívali.
Po tretie, onen článok, tie vyhlásenia na Ukrajine. Keď som to čítal, vzbudilo to vo mne isté obavy, pretože to bolo skôr vyjadrenie Svjatoslava Ševčuka, že ukrajinský národ, či niektorí Ukrajinci alebo mnohí z nich sa cítia hlboko sklamaní a zradení. Predovšetkým, ja Svjatoslava dobre poznám. V Buenos Aires sme štyri roky pracovali spolu. Keď bol zvolený za vyššieho arcibiskupa – v 42 rokoch, skvelý človek! –, vrátil sa do Buenos Aires po niektoré svoje veci. Prišiel za mnou a daroval mi malú ikonu Panny Márie, Matky milosrdenstva. A povedal mi: ‚Sprevádzala ma celý môj život. Teraz ju chcem zanechať tebe, ktorý si ma sprevádzal tieto štyri roky.‛ Je to jedna z mála vecí, ktoré som si nechal priviesť z Buenos Aires a mám ju na písacom stole. Je to človek, ktorého si vážim a s ktorým mám aj blízky vzťah, tykáme si, a preto sa mi to zdalo akosi čudné.
A spomenul som si na jednu vec, ktorú som vám už hovoril – na pochopenie určitej správy, deklarácie, je potrebné hľadať celkovú hermeneutiku [interpretačný kontext]. Kedy to povedal? V jednom vyhlásení zo 14. februára, minulú nedeľu. V rozhovore, ktorý robil jeden ukrajinský kňaz, nepamätám si meno. Rozhovor bol urobený na Ukrajine a bol publikovaný. Tá správa je súčasťou asi dvojstranového rozhovoru, kde sa nachádza v treťom odseku pred koncom, tak stručne. Prečítal som si rozhovor, a poviem toto: Ševčuk – to je tá dogmatická časť – sa prehlasuje za syna Cirkvi, v spoločenstve s Rímskym biskupom, s Cirkvou. Hovorí o pápežovi, o pápežovej blízkosti, a o sebe – o svojej viere, ale aj o viere pravoslávneho ľudu. V dogmatickej časti nie je nijaká ťažkosť, je to ortodoxia v dobrom zmysle slova, čiže katolícke učenie. Ďalej však, ako to býva v každom rozhovore – napr. v tomto – má každý právo povedať svoje veci, a toto nepovedal ohľadom stretnutia [s patriarchom], pretože o tomto stretnutí hovorí: ‚Je to dobrá vec a musíme ísť vpred‛.
V tejto druhej kapitole, to sú osobné myšlienky, ktoré určitý človek má. Napríklad toto, čo som povedal o biskupoch, ktorí premiestňujú pedofilných kňazov, že najlepšie čo môžu urobiť je odstúpiť, to vec... nie dogmatická, ale je to to, čo si myslím. A tak on má svoje osobné myšlienky, ktoré sú v rámci dialógu, a má právo ich mať. Všetko to, v čom je problém, hovorí ohľadom dokumentu. O skutočnosti stretnutia vyhlasuje: ‚Toto je Pán, Duch, ktorý napreduje, objatie‛… Všetko je v poriadku. A dokument? Dokument je diskutabilný. A ešte ďalšiu vec treba dodať: že Ukrajina prechádza momentom vojny, utrpenia, s mnohými interpretáciami. O ukrajinskom národe som sa zmienil s prosbami o modlitbu a blízkosť, veľa krát, tak pri modlitbe Anjel Pána, ako aj pri stredajších audienciách. Je tu ale historický fakt vojny, tu má každý svoj vlastný názor: aká je to vojna, kto ju začal, čím sa vytvára či nevytvára... Je zrejmé, že tu stojíme pred problémom historickým, ale zároveň aj osobným, existenciálnym problémom krajiny, ktorý hovorí o utrpení.
A v tomto kontexte by som uviedol tento odsek, a tu sa rozumie, čo hovoria veriaci. Pretože Svjatoslav hovorí: ‚Veľa veriacich mi telefonovalo alebo písalo o tom, že sú hlboko sklamaní a že ich Rím zradil’. Dá sa pochopiť, že ľud v danej situácii toto cíti! Dokument je ohľadom tejto ukrajinskej otázky diskutabilný, no hovorí sa v ňom, aby sa vojna zastavila a išlo sa k dohodám. Aj ja osobne som tiež žičil tomu, aby sa išlo podľa Minských dohôd, a nezotrelo sa lakťom to, čo už raz bolo napísané rukou. Rímska cirkev a pápež už od začiatku hovoria: ‚Usilujte sa o mier‛. Prijal som obidvoch prezidentov. A preto, keď hovorí, že toto počul od svojho ľudu, ja to chápem, rozumiem tomu. No nie je to „podstata“ správy. Správou je celok. Keď si prečítate celý rozhovor, zistíte, že je tam reč o vážnych dogmatických otázkach, ktoré pretrvávajú. Je v ňom túžba po jednote, napredovaní, o ekumenizme – on je človek ekumenický... Isteže sa tam vyskytujú aj určité názory... Napísal mi, keď sa dozvedel o tejto ceste, o stretnutí [na Kube], tak ako brat, ktorý svojmu bratovi predkladá svoje názory...
Mňa dokument nemrzí, ako taký. Nemrzí, v tom zmysle, že musíme rešpektovať veci, ktoré si každý môže v slobode myslieť, a v tej tak zložitej situácii. A zo strany Ríma... Nuncius je práve na hranici, kde sa bojuje, pomáhajúc vojakom, raneným. Rímska cirkev tam zaslala veľké množstvo pomoci. A neustále sa treba usilovať o mier, o dohody, aby sa rešpektovali Minské dohody. Toto je ten celok. Nuž, netreba sa vyľakať pre tú vetu. Toto je lekcia o tom, že každú správu si treba vyložiť v hermeneutike celku, nie čiastkovo.“
Francúzsky novinár zopakoval poslednú časť otázky: „Pozval vás patriarcha Kirill na návštevu do Moskvy, aby ste tam raz prišli?“
Svätý Otec sa k takto položenej otázke priamo nevyjadril a novinárom svoj dôvod vysvetlil:
„Bol by som rád, keby sa za obsah nášho stretnutia považovalo len to, čo sme povedali verejne. Takto je to dané. Ak by som povedal niečo viac, musel by som dodať ďalšie... To nie. Čo som povedal verejne a to, čo on povedal verejne, to je to, čo sa o súkromnom rozhovore môže povedať. Inak by nebol súkromným. Môžem vám ale povedať, že som odchádzal šťastný. A on tiež.“
Preložila: Slovenská redakcia VR
