*

Druhý deň pápežovej návštevy Ugandy sa začal v znamení mučeníckeho svedectva a ekumenizmu. Svätý Otec najprv navštívil anglikánsku svätyňu v Namugongo, kde slávnostne odkryl pamätnú tabuľu 23 anglikánskych mučeníkov zabitých a mučených koncom 19. storočia. Po pozdrave anglikánskeho arcibiskupa a tichej modlitbe sa pápež František pomedzi jasajúce davy papamobilom presunul do tri kilometre vzdialenej katolíckej svätyne postavenej na mieste, kde bol sv. Karol Lwanga upálený spolu so svojimi 21 spoločníkmi v roku 1886. Národnú katolícku svätyňu, do ktorej prúdia davy pútnikov po celý rok, posvätil pápež Pavol VI. v roku 1969 počas historicky prvej cesty pápeža do Afriky.

Votívna svätá omša k mučeníkom sv. Karolovi Lwangovi a jeho spoločníkom pri príležitosti 50. výročia ich svätorečenia bola slávená v angličtine na voľnom priestranstve, pričom oltár bol umiestnený na pódiu nad jazierkom. Obrovský zbor a s ním celé zhromaždenie mocným spevom a pohybujúc sa v rytme hudby vyjadrovalo oslavu Boha. Po tom, ako diakon prečítal evanjelium s Ježišovými blahoslavenstvami (Mt 5,1-12a), sa po taliansky prihovoril v homílii Svätý Otec, pričom jeho slová boli po úsekoch prekladané do angličtiny.

Pápež pri spomienke na ugandských mučeníkov hovoril o dôležitosti „prehlbovať prítomnosť Ducha Svätého v našom živote“ a zároveň deliť sa oň s druhými, lebo ho dostávame „pre vzájomné budovanie vo viere, nádeji a láske“, aby sme sa stali Kristovými učeníkmi-misionármi. Toto otváranie sa podľa Svätého Otca začína v rodine, kde sa cez lásku rodičov učíme Božej láske a milosrdenstvu a pokračuje to v starostlivosti o druhých, osobitne o núdznych.

„Vernosť Bohu, čestnosť, poctivosť života a nefalšovaná starosť o dobro iných nám prinášajú pokoj, ktorý svet nemôže dať“, povedal Svätý Otec, pričom zdôraznil, že toto zároveň „ponúka životu na tomto svete cieľ a umožňuje nám pomáhať núdznym, spolupracovať s ostatnými pre spoločné dobro a budovať spravodlivejšiu spoločnosť, ktorá dbá o rozvoj ľudskej dôstojnosti bez vylučovania kohokoľvek, ktorá chráni život, Boží dar, a ochraňuje krásy prírody, stvorenstvo, náš spoločný domov“.

Svätý Otec vyzval veriacich Ugandy uchovávať spomienku na mučeníkov neustále živú, keď povedal:

„Drahí bratia a sestry, toto je dedičstvo, ktoré ste dostali od ugandských mučeníkov – životy poznačené mocou Ducha Svätého, životy, ktoré svedčia aj teraz o premieňajúcej sile evanjelia Ježiša Krista. Toto dedičstvo si neosvojujeme len nejakou príležitostnou spomienkou či jeho uchovávaním v múzeu akoby išlo o akýsi vzácny šperk. Naozaj si ho však ctíme, a tým si ctíme všetkých svätých, keď prinášame ich svedectvo o Kristovi do našich domovov a našim susedom, na pracoviská a do občianskej spoločnosti, či už zostaneme doma alebo sa vyberieme do najvzdialenejšieho kúta sveta.“

PLNÉ ZNENIE homílie je možné nájsť ::TU::

V závere eucharistického slávenia pozdravil pápeža arcibiskup Kampaly Mons. Cyprien Kizito Lwanga, ktorý uviedol, že táto svätá omša bola vyvrcholením Zlatého jubilea osláv 50. výročia svätorečenia ugandských mučeníkov, ktoré sa konalo 18. októbra 1964. Ako pripomenul, Svätý Otec František v predchádzajúci deň začal svoju púť k mučeníkom vo svätyni Munyonyo, teda na mieste, kde boli odsúdení na smrť a kde začali svoju púť na smrť do Namugongo. Tam bola väčšina z nich zavraždená pre vieru 3. júna 1886.

„Teraz sa nachádzate v kulminačnom bode vašej púte, na mieste, kde vedúca osobnosť Kristových veriacich v Ugande – sv. Karol Lwanga – bol zavraždený tam, kde stojí oltár v bazilike, ktorá je pred Vami“. Arcibiskup tiež spomenul, že na toto miesto si prišli uctiť mučeníkov aj bl. pápež Pavol VI. v roku 1969 a sv. Ján Pavol II. v roku 1993. Okrem toho sa verejne poďakoval misionárom, ktorí priniesli do krajiny evanjelium a obetavo pracovali na výchove domáceho dorastu. Osobitne menoval misijné kongregácie Bielych otcov a komboniánov. Poďakoval tiež vláde krajiny za zabezpečenie apoštolskej cesty.

Uganda má najvyšší počet kanonizovaných svätých v Afrike. Prví domorodí kňazi Afriky, ktorí boli vysvätení v roku 1913, pochádzali z Ugandy. V roku 1939 sa práve Uganďan stal prvým domorodým biskupom v subsaharskej oblasti kontinentu. Mučeníctvo kresťanov v Ugande neskončilo rokom 1886. Aj v roku 1918 tu bolo zavraždených pre vieru niekoľko mučeníkov – išlo o misionárov komboniánov, ktorí na severe krajiny hlásali evanjelium a formovali domorodých katechétov.

*

Aj v Ugande sa Svätý Otec túžil stretnúť s mladými. Urobil tak dnes popoludní na bývalom letisku Kololo v Kampale, kde boli okrem iných prítomní aj mladí nepočujúci či utečenci. Na pódiu pápeža Františka privítal arcibiskup Kampaly a biskup zodpovedný za pastoráciu laikov. Po vrelom uvítaní plnom piesní a tancov si prítomní vypočuli dve dojímavé svedectvá. Podelili sa s nimi Winnie, ktorá je od narodenia infikovaná vírusom HIV a Emmanuel, ktorého ako dieťa uniesla ozbrojená skupina, aby z neho urobili detského vojaka.

Svätý Otec dotknutý a oslovený svedectvami, odložil svoj pripravený príhovor a prítomným sa prihovoril spontánne v španielčine. Mladým Ugandy poukázal na nádej, že s Ježišovou silou je možné akékoľvek utrpenie a negatívne skúsenosti, ktoré sú akoby múrom, premeniť na otvorený horizont:

„Tvárou v tvár negatívnej skúsenosti ... je vždy možnosť otvoriť horizont, otvoriť ho s Ježišovou silou. ... Ježiš utrpel tú najnegatívnejšiu skúsenosť histórie: bol potupený, odmietnutý a bol zavraždený. A Ježiš Božou mocou vstal z mŕtvych. On v každom z nás môže vykonať rovnakú vec, s akoukoľvek negatívnou skúsenosťou. Lebo Ježiš je Pán. ... Ak premením negatívnu vec na pozitívnu, som víťaz. Toto sa však dá jedine s Ježišovou milosťou.“

SvätýOtec tiež mladým pripomenul, že sú „národom mučeníkov“ a že v ich žilách koluje mučenícka krv a práve si zachovali živú vieru až dodnes. „A táto viera a tento život sú [v Ugande] také nádherné, že ju nazvali „perlou Afriky“.

Od mladých sa pápež presunul do charitného domu „Nalukolongo Bakateyamba´s Home“, založeného v roku 1978 kardinálom Emmanuelom Kiwanukom Nsubugom (1914-1991), ktorý je na tomto mieste aj pochovaný. O stovku chorých a rozlične trpiacich ľudí sa tu stará tridsať sestier z Kongregácie Dobrého Samaritána.

Svätý Otec sa po návšteve kaplnky a príbytkov chorých prihovoril zhromaždeným na priestranstve: „Tu je prítomný Ježiš, pretože on povedal, že vždy bude prítomný medzi chudobnými, chorými, väznenými, vydedenými, tými, čo trpia. Tu je Ježiš.“ Pápež okrem rehoľných sestier pozdravil aj členov ďalších skupín apoštolsky pôsobiacich v Ugande. Okrem iného povedal:

„Myslím osobitne na veľkú a plodnú prácu vykonávanú medzi chorými na AIDS“, pokračoval Svätý Otec. „Dnes chcem z tohto domu adresovať výzvu všetkým farnostiam a komunitám prítomným v Ugande – i v ostatnej Afrike – aby sa nezabúdalo na chudobných. Nezabúdajte na chudobných!“ Po týchto slovách pripomenul evanjeliové kritérium, podľa ktorého budeme súdení. „Koľkí naši bratia a sestry sú obeťami dnešnej pakultúry „použi a odhoď“, ktorá sa prejavuje v pohŕdaní predovšetkým voči nenarodeným deťom, mladým a starcom! Nakoľko sme kresťania, nemôžeme jednoducho stáť a pozerať čo sa deje, a neurobiť nič. Niečo sa musí zmeniť! Naše rodiny sa musia stať ešte jasnejšími znameniami lásky trpezlivého a milosrdného Boha, nielen pre naše deti a našich starcov, ale pre všetkých, čo sa ocitajú v núdzi. Naše farnosti nesmú zatvárať dvere a uši pred volaním chudobných. Ide tu o najlepšiu školu kresťanského učeníctva. A týmto spôsobom vydávame svedectvo o Pánovi, ktorý neprišiel aby ho obsluhovali, ale aby slúžil. Takto ukážeme, že osoby zavážia viac než veci a to čím sme je dôležitejšie než to, čo vlastníme.“

*

Posledným pastoračným bodom programu Svätého Otca v Ugande bolo v sobotu stretnutie s kňazmi a zasvätenými osobami v katedrále hlavného mesta Kampala. Po odznení pozdravu biskupa zodpovedného za zasvätený život Mons. Johna Baptista Kaggwu a troch svedectiev – kňaza, rehoľníčky a seminaristu, sa prítomným spontánne prihovoril pápež František, pričom pripravený príhovor odovzdal biskupovi na zverejnenie v písomnej podobe.

Svätý Otec zasväteným prízvukoval tri veci – pamäť, vernosť a modlitbu. Uganďanom prúdi v žilách krv ich svätých mučeníkov. Avšak je tu nebezpečenstvo zvyknúť si na zdedené dobrá našich otcov, povedal Svätý Otec a dodal: „Minulá sláva bola začiatkom, avšak vy musíte budovať budúcu slávu. Toto je úloha, ktorú vám zveruje Cirkev: buďte svedkami, ako boli svedkami mučeníci, ktorí dali život za evanjelium.“

Druhým slovom, ktoré pápež zdôraznil bola vernosť – „vernosť pamäti, vernosť vlastnému povolaniu, vernosť apoštolskej horlivosti“. Ako povedal Svätý Otec, k vernosti patrí aj byť misionármi. Kňazom z diecéz bohatých na duchovné povolania pri tejto príležitosti zdôraznil potrebu otvorenosti ponúknuť sa diecézam s nedostatkom kňazov: „Takto bude Uganda naďalej misionárska“, povedal pápež. Nakoniec zasväteným pripomenul dôležitosť modlitby, ktorá, ako vysvetlil, súvisí tiež s pokorou a so schopnosťou uznať sa za hriešnikov.

„Nech vám mučeníci, ktorí dali silu tejto Cirkvi, pomáhajú napredovať v pamäti, vo vernosti a v modlitbe“, zakončil svoj improvizovaný príhovor pápež František.

Zdroj: Vatikánsky rozhlas SK

( TK KBS, RV jb, zk; ml ) 20151128005   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]