Vatikán 20. novembra (RV) Nech Cirkev nie je pripútaná k peniazom a k moci, nech sa neklania „svätej provízii“, ale jej silou a radosťou nech je Ježišovo slovo. To je nosná myšlienka z homílie pápeža Františka pri svätej omši v Dome sv. Marty. Vychádzajúc z prvého liturgického čítania z Knihy Machabejcov (1 Mach 4,36-37.52-59), ktoré hovorí o radosti ľudu zo znovuposvätenia chrámu znesväteného pohanmi a svetským duchom, pápež František si všíma víťazstvo tých, ktorí odolali prenasledovaniu zo strany tzv. „unifikovaného myslenia“: Boží ľud oslavuje, raduje sa, lebo znovuobjavuje svoju identitu. „Oslava je niečím, čo svetskosť nevie, nedokáže urobiť! Svetský duch nás vedie nanajvýš k troche zábavy, k troche hluku, avšak radosť prichádza jedine z vernosti Zmluve“.V evanjeliu (Lk 19,45-48) Ježiš vyháňa obchodníkov z chrámu, hovoriac: «Napísané je: ‚Môj dom bude domom modlitby.‘ A vy ste z neho urobili lotrovský pelech.» Tak ako v dobe Machabejcov, duch svetskosti znova „prebral miesto klaňaniu sa živému Bohu“. Avšak teraz sa to uskutočňuje „iným spôsobom“, vysvetľuje pápež František:
„Vodcovia chrámu, veľkňazi - ako hovorí evanjelium - a zákonníci, veci trochu pozmenili. Dostali sa do úpadkového procesu a urobili chrám ‚nečistým‛. Pošpinili chrám! Chrám je obrazom Cirkvi. Cirkev bude vždy, neustále vystavená pokušeniu svetskosti a pokušeniu moci, ktorá nie je tou mocou, akú chce pre ňu Ježiš Kristus! Ježiš nehovorí: ‚Nie, toto sa nerobí. Robte tak vonku.‛ Hovorí: ‚Vy ste tu urobili lotrovský pelech!‛ A ak Cirkev vstúpi do tohto procesu úpadku, koniec je veľmi nepekný. Veľmi nepekný!“
Ide tu o nebezpečenstvo „korupcie“ v zmysle skazenosti naviazanosťou na peniaze a moc, pokračoval pápež František:
„Vždy je v Cirkvi pokušenie korupcie. Dochádza k nej, keď Cirkev namiesto toho, aby bola pripútaná k vernosti Pánu Ježišovi, k Pánovi pokoja, radosti a spásy, keď je namiesto tohto pripútaná k peniazom a k moci. Toto sa deje tu, v tomto evanjeliu. Títo veľkňazi, títo zákonníci boli pripútaní k peniazom, k moci a zabudli na ducha. A pre to, aby sa ospravedlňovali a preukazovali, že sú spravodliví, dobrí, zamenili Pánovho ducha slobody za prísnosť. A Ježiš v 23. kapitole v Matúšovom evanjeliu hovorí o tejto ich prísnosti. Boli to ľudia, ktorí stratili zmysel pre Boha a aj schopnosť radovať sa, či schopnosť chvály: nevedeli chváliť Boha, lebo boli pripútaní k peniazom a k moci, k istej forme svetskosti, podobne ako to bolo v tom druhom prípade zo Starého zákona.“
Zákonníci a kňazi sú na Ježiša nazlostení, pokračuje Svätý Otec:
„Ježiš vyháňa z chrámu nie kňazov a zákonníkov; vyháňa tých, čo obchodovali, chrámových obchodníkov. Veľkňazi a zákonníci boli s nimi spojení: existovala tu takzvaná ‚svätá provízia‛! Získavali od nich príjmy, boli pripútaní k peniazom a uctievali si túto ‚sväticu‛. Evanjelium je veľmi rázne. Hovorí: «veľkňazi, zákonníci a vodcovia ľudu sa usilovali zabiť ho». Opäť to isté, čo sa dialo v chráme za čias Júdu Machabejského. A prečo? Z tohto dôvodu: «nevedeli, čo robiť, lebo všetok ľud na ňom visel a počúval ho». Ježišovou silou bolo jeho slovo, jeho svedectvo, jeho láska. A tam, kde je Ježiš, nie je miesto pre svetskosť, nie je miesto pre korupciu! A toto je boj každého jedného z nás, toto je dennodenný boj Cirkvi: vždy Ježiš, vždy s Ježišom, vždy visieť na jeho perách, aby sme počuli jeho slovo; a nikdy nehľadať istoty tam, kde ide o veci iného pána. Ježiš nám povedal, že nemožno slúžiť dvom pánom: Buď Bohu, alebo bohatstvu; buď Bohu, alebo moci.“
Ako v závere homílie povedal Svätý Otec, „prospeje nám modliť sa za Cirkev. Myslieť na mnohých mučeníkov dneška, ktorí preto, aby neupadli do tohto ducha svetskosti, unifikovaného myslenia, apostázie, trpia a umierajú. Aj dnes! Dnes je v Cirkvi viac mučeníkov než v jej počiatkoch. Uvažujme. Prospeje nám myslieť na nich. A aj vyprosovať si milosť, aby sme nikdy, ale naozaj nikdy nevstupovali do tohto procesu úpadku smerom k svetskosti, ktorá nás vedie k naviazanosti na peniaze a moc.“
