Bratislava 19. novembra (TK KBS) Svätý Rok milosrdenstva, ktorý sa začne 8. decembra, už má slovenskú verziu hymny. Stojí za ňou tím viacerých slovenských hudobníkov a sólistov. Koordinoval ich jezuitský kňaz a hudobník Vlastimil Dufka. Pri tejto príležitosti prinášame s ním rozhovor. U koho a kedy vznikla myšlienka nahrať slovenskú verziu hymny k Svätému roku milosrdenstva?
Na príprave slovenskej verzie hymny k Svätému roku milosrdenstva sme už dávnejšie pracovali. Mojím prvoradým záujmom bolo pripravenie notového materiálu so slovenskými veršami textu, aby sa hymna mohla dostať do slovenských farností a aby sprevádzala modlitbu veriacich počas Svätého roku milosrdenstva. Samozrejme, že som myslel tiež na možnosť nahrávky, ale tento projekt bol spočiatku skôr „vo svete túžob“, lebo som vedel, že na to budeme potrebovať čas a prostriedky.
Kedy sa táto túžba začala stavať realitou...
Táto túžba sa začala stávať realitou, keď ma v októbri oslovil výkonný sekretár KBS Anton Ziolkovký, či by som mohol zabezpečiť nahrávku hymny.
Kto je autor textu a hudby hymny?
Text napísal taliansky jezuita Eugenio Costa SJ, ktorý už viackrát navštívil aj Slovensko. Autorom hudby je známy anglicky skladateľ Paul Inwood, ktorý zložil stovky spevov pre liturgiu. Skladateľ bol vybratý konkurzom asi z 90 skladateľov, ktorým bol zaslaný text na zhudobnenie. Zhodou okolnosti, Eugenio Costa SJ aj Paul Inwood sú dlhodobými členmi medzinárodnej spoločnosti pre štúdium liturgickej hudby Universa laus, ktorej som tiež členom od roku 2005. Obidvoch autorov teda poznám viac ako desať rokov.
Čo bolo ďalej ...
Hneď po tom, čo som vedel, že sa môžeme pustiť do prípravy nahrávky, skontaktoval som sa s Paulom Inwoodom a poprosil som ho, či by pre našu slovenskú verziu nahrávky mohol dokomponovať inštrumentálne party pre flautu, hoboj a violončelo, prípadne kontrabas. Chcel som, aby naša nahrávka bola obohatená aj nástrojmi, ktoré originálna talianska verzia nahrávky nemá. Kompozícia hymny je totiž veľmi podobná spevom z Taizé, ktoré používajú nástroje a spája prvky psalmódie Josepha Gelineaua SJ, ako mi to aj autor hymny potvrdil pri osobnom stretnutí. Okrem toho, že Paul Inwood pre nás dokomponoval spomínané inštrumentálne party, napokon sa nahrávky aj osobne zúčastnil a robil jej supervíziu.
Aká je slovenská verzia hymny...
Slovenská nahrávka hymny má inštrumentálnu predohru pre flautu, hoboj a violončelo a – podobne ako aj oficiálna nahrávka talianskej verzie hymny – má aj polyfonickú kódu pre zbor a cappella. V konzultácii so skladateľom sme sa rozhodli, že v jednotlivých veršoch zaznie, okrem zborového štvorhlasu, aj ženský a mužský trojhlas a dvaja sólisti. Samotná nahrávka chce naznačiť variabilitu spôsobov prednesu hymny. Hymna môže byť uvedená slávnostne so zborom a s inštrumentálnymi sprievodmi, ale v malých farnostiach je ľahko interpretovateľná za pomoci organu, jedného speváka, (ktorý uvedie antifónu a spieva verše) a zhromaždenia, ktoré spieva odpovede in aeternum misericordia eius a antifónu misericordes sicut Pater. Inštrumentálna predohra a vokálna kóda na konci hymnu sa môžu vynechať.
Naznačili ste už textovú stránku hymny... Z čoho vychádza text hymny?
Text hymny vychádza predovšetkým z Buly Sv. otca Františka, Misericordie vultus (Tvár milosrdenstva), ktorou vyhlásil mimoriadny Svätý rok milosrdenstva. V 13. článku tejto Buly nájdeme nasledujúce slová: „Tento mimoriadny Svätý rok milosrdenstva chceme prežívať vo svetle Pánových slov: milosrdní ako Otec. Evanjelista zaznamenáva Ježišovo učenie: ,Buďte milosrdní, ako je milosrdní váš Otec!ʽ (Lk 6,36) Je to životný program, ktorý je veľmi náročný, no aj plný radosti a pokoja...“ Slová „milosrdní ako Otec“ (Misericordes sucit Pater) sú teda nielen heslom pre Svätý rok milosrdenstva, ale sú vyspievané v antifóne na začiatku hymny a opakujú sa vždy po veršoch. Ďalším veľmi dôležitým východiskovým textom sú slová 136. žalmu. Siedmy článok spomínanej Buly pápeža Františka začína slovami: „Jeho milosrdenstvo je večné. Tento refrén sa opakuje za každým veršom žalmu 136, ktorý rozpráva o dejinách Božích zjavení. Vďaka milosrdenstvu majú všetky udalosti Starého zákona hlbokú spásnu hodnotu. Milosrdenstvo robí z dejín Boha s Izraelom dejiny spásy.“ Podobne ako je to v žalme 136, tak aj slová veršov hymnu sú v hymne neustále dopĺňané zvolaním „in aeternum misericordia eius“ (jeho milosrdenstvo je večné). Hymnus sa tak stáva spievanou modlitbou o večnom milosrdenstve, ktoré sprevádza celé dejiny spásy. Hymna obsahuje štyri verše, ktoré majú trojičný, ďakovný a prosebný charakter. V prvom verši je vyjadrená vďaka Otcovi za dielo stvorenia a jeho odpúšťajúcu lásku voči všetkým svojim deťom. Druhý verš je vzdávaním vďaky Synovi, ktorý je našim Svetlom a ktorý nás miloval ľudským srdcom. Tento verš vyslovuje aj výzvu, aby sme otvorili svoje srdcia voči hladným a smädným. Tretí verš je prosbou Ducha Svätého o jeho dary, o dobrotu, úľavu, posilu a najmä o lásku. Napokon, štvrtý verš je prosbou o pokoj a pripomína eschatologický pohľad „nastanú nové nebesia a nová zem.“ Táto hymna je špecifická v tom, že nechce byť „bombastickým omráčením“ poslucháčov, ale chce vtiahnuť všetkých prítomných do procesie modliacich sa vo forme litánií. Podľa môjho názoru, tento spev bude vhodne použiteľný aj ako úvodný procesiový spev k sláveniu Eucharistie.
Kto sa podieľal na príprave a realizácii nahrávky slovenskej verzie hymny? Kedy a kde vznikla?
Som veľmi vďačný speváckemu zboru Chorus Salvatoris z jezuitského kostola Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave, že sa podujal na naštudovanie hymny a na jej realizáciu. Som vďačný hlavnému dirigentovi zboru Róbertovi Mésárošovi za ústretovosť a prijatie tohto projektu za vlastný. Osobitne chcem poďakovať Zuzke Buchovej-Holíčkovej, ktorá dirigovala zbor počas nahrávky a svojou profesionalitou a trpezlivosťou výrazne prispela k celkovému výsledku nahrávky. Na nahrávke sa zúčastnili aj pozvaní speváci, ktorí nie sú pravidelnými (ale vždy vítanými) členmi zboru. Rád by som spomenul aspoň Hildu Gulyásovú, ktorá na nahrávke spievala aj jedno zo sól (druhé sólo spieval Róber Mésároš) a Sylviu Urdovú. Inštrumentálnu zložku nahrávky tvoril súbor Collegium musicum Salvatoris v obsadení: Terézia Sobeková (flauta), Vlastimil Dufka SJ (hoboj), Zuzana Rahlová (violončelo), Petra Mazuchová (organ) a Lumír Machek (kontrabas). Nahrávku zabezpečoval vynikajúci hudobník a skladateľ Rastislav Dubovský a jeho priateľ Ivo Rozehnal. Hudobnú supervíziu a cenné podnety nám dával samotný autor hymny, skladateľ Paul Inwood. Konečné dotvorenie nahrávky sa uskutočnilo v nahrávacom štúdiu Rasťa Dubovského. Nahrávka sa zrealizovala 14. novembra 2015 v kaplnke sv. Ladislava v Primaciálnom paláci v Bratislave.
Kedy a kde bude hymna v tejto podobe predstavená po prvýkrát?
Hoci je hymna určená pre Svätý rok milosrdenstva, spevácky zbor Chorus Salvatoris ju prvýkrát verejne uvedie pri slávnostnom koncerte z príležitosti 25. výročia od svojho vzniku. Tento koncert sa uskutoční 21. novembra 2015 o 19:30 h v jezuitskom kostole Najsvätejšieho Spasiteľa a bude odvysielaný v TV LUX.
Bude mať hymna aj videoklip a kto ho pripraví?
Hymna bude mať svoj videoklip, pre TV Lux ho pripraví Michal Hirko.
Ako sa budú môcť záujemcovia o hymnu dostať k nahrávke a k notovým materiálom?
Hymnu so všetkými materiálmi a zvukovým záznamom vo formáte mp3 zverejní v najbližších dňoch Konferencia biskupov Slovenska, ktorá o tom bude informovať prostredníctvom svojej Tlačovej kancelárie.
