* * * *

Drahí bratia arcibiskupi, biskupi, kňazi, diakoni, bohoslovci, rehoľníci, zasvätení, drahí bratia a sestry ,

v dnešný deň, slávime svätú omšu v Lateránskej bazilike. Lateránska bazilika nie je hocijaký kostol. Je to hlavná bazilika sveta, je to bazilika rímskych biskupov.

Pôvodne to bol veľký dom, patriaci rodine Laterancov, ktorú však nechal vyvraždiť cisár Nero. Za čiaš Konštantína Veľkého, keď Cirkev získala slobodu, tento bol darovaný pápežovi, ktorý ho prestaval na baziliku. Preto v žiadnej ponuke cestoviek nenájdete, aby niekto obišiel túto baziliku. Návšteva tejto baziliky patri neodmysliteľné ku každej púti Ríma, lebo je to hlavný chrám sveta. Mater Ecclesie, urbis et orbis – Matka všetkých kostolov mesta Ríma ale aj celého sveta.

Posviacku tejto baziliky uskutočnil prvý pápež v roku 524 a zasvätil ju Jánovi Krstiteľovi a apoštolovi Jánovi. Samozrejme prešla rôznymi prestavbami a takou najväčšou v roku 1726. Keďže som tu nie prvýkrát, vždy pri vstupe do tejto baziliky na priečelí ma pútajú tri postavy, postava Najsvätejšieho Spasiteľa, Pána Ježiša, po jeho ľavici je sv. Ján Krstiteľ a po pravici sv. Ján apoštol. Sv. Ján Krstiteľ bol prvý z ľudí, ktorý ukázal na Pána Ježiša a vydal svedectvo „Hľa Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta.“ Druhý sv. Ján apoštol dostal pod krížom „Hľa Tvoja Matka, hľa Tvoj syn.! Obidve postavy aj Sv. Ján Krstiteľ aj sv. Ján apoštol sú úzko späté s dielom vykúpenia, ktoré uskutočnil náš Pán Ježiš Kristus. Pohľad na tieto dve postavy je aj pre nás výzvou, aby sme svojou vierou a hlavne svojím životom zvestovali ľuďom dneška, kto je Vykupiteľ a Spasiteľ sveta. Lebo dnes sa núkajú rôzne teórie vykupiteľov a spasiteľov od výmyslu sveta.

A aby sme túto pravdu zachovali v každodennom živote sme sa zaviazali vo svätom krste a prijímaním sviatosti, pri sviatosti birmovania „verím a vyznávam!. On nám zveril svoju Matku Pannu Máriu, aby nás priviedla k nemu. A v dnešnom evanjeliu, ak sme dobre počúvali, nás uisťuje, že bude s nami po všetky dni až do skončenia sveta.

Ako dosiahnuť tento cieľ? Vynikajúcim spôsobom to dokázal svätec dnešného dňa sv. Martin, svätec, ktorý je známy v krátkej charakteristike ho niektorí autori označujú svätec s dobrým srdcom, s veľkým srdcom. To neznamená, že má zväčšené srdce, ale že dokázal nie len ako vojak, ale potom aj v službe biskupa rozdávať dary, ktoré boli potrebné pre tých, ktorým slúžil. Povzbudzuje nás k tomu aj apoštol sv. Peter, keď hovorí v prvom čítaní, ale vy ste vyvolení rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený do vlastníctva, aby ste zvestovali slávne skutky toho, ktorý vás z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla. Využime túto príležitosť, aby sme sa zamysleli aj nad významom chrámu.

Je jedno či sme tu v bazilike alebo v najzapadnutejšej dedinskej kaplnke. Všade, aj tu, aj v tej kaplnke, aj vo všetkých chrámoch prebýva v Eucharistii Nebeský Boh. Preto sa nám dnes v tejto súvislosti vynára otázka „Aký je môj vzťah, môj postoj ku chrámu? Dom z kameňa a z materiálu? Všimnime si Pána Ježiša a jeho postoj ku chrámu. Pán Ježiš miloval chrám, lebo už ako 12 ročný zostal v chráme, lebo chcel byť tam, kde bol Jeho Otec. Pán Ježiš sa staral o chrám, preto ho očistil od predávačov, peňažomencov a neváhal zaplatiť chrámový poplatok. Ale Pán Ježiš nezostal len pri tom pojme materiálneho chrámu. Pán Ježiš rozšíril pojem chrámu, keď svoje telo nazval chrámom. Pekne túto skutočnosť vystihuje aj evanjelium, keď hovorí: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postaví“. On hovoril o chráme svojho tela. Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, aby uverili písmu i slovu, ktoré Pán Ježiš povedal. Ježišov postoj ku chrámu je jasný, miloval ho, staral sa oň a svoje telo nazval chrámom.

A keďže Pán Ježiš je naším najväčším vzorom, vypestujme si aj my takýto postoj ku chrámu. Milujme chrám, nevnímajme aj Cirkev v chráme ako úžasne vyjadrenie ľudskej šikovnosti a umenia, ale sú to chrámy, v ktorých prebýva živý Kristus pod spôsobom chleba a vína. My milujeme chrám vtedy, keď budeme doň radi chodiť, lebo to je dom nášho Otca. Nie preto, že musíme lebo je prikázaný sviatok alebo nedeľa a budeme mať ťažký hriech, keď sa slávností nezúčastním. V tom sa môžeme poučiť vo viere v chráme, potom prijímame sviatosti, sväteniny a navzájom sa povzbudzujeme k horlivosti v Božej službe. Dôležité je starať sa o chrám, naša starostlivosť sa prejavuje cez úctivé správanie sa k nemu a ochotu aj finančne podporiť a aktívne sa zapájať aj do podujatí miestnej cirkvi, či už v oblasti duchovnej alebo pracovnej, či materiálnej. Uvedomme si a pripomínajme si to často, že aj my sme chrámom, nádobou Božou. Byť chrámom je veľká česť, ale aj veľký záväzok. Naše srdce ma byť oltárom, kde sa ustavične konajú modlitby a neustále tam sídli Boh. Stráňme sa každého hriechu ako najväčšieho zla vo svete, lebo iba On ho vyháňa z nášho srdca. A Keby sme ho vyhnali, nasťahuje sa tam diabol, ktorý je veľký a hrozný. Čo pre mňa znamená chrám. Chodievam do neho rád? Uvedomujem si, že Boh ma tam čaká a ponúka mi svoje milosrdenstvo? Angažujem sa vo farskom spoločenstve?

Prispievam na chrám finančnou pomocou, rozumom alebo šikovnosťou svojich rúk? Usilujem sa žiť v milosti Božej a dať tak Bohu v mojom srdci pevne miesto? Môže niekto z nás povedať, že sa nás to netýka? Ak si totiž vypestujeme správny postoj ku chrámu, ktorý je moje telom, budeme mať správny postoj aj ku chrámu, ktorý je murovaným chrámom, do ktorého chodíme. Čítal som o jednej udalosti zo života jednoduchých ľudí, kde sa najlepšie cítia? V Kostole. A keď pre chorobu alebo starobu doň nemôžu, plaču, že nedeľa bez svätej omše je prázdna. Istý veriaci človek stretol na ulici známu pani a pýtal sa jej, kam idete? Do kostola. Prekvapený muž sa opýtal: A načo tam chodíte? To sa nemôžete modliť aj doma? Veď čo vám tam dajú? A žena pohotovo zareagovala: A vy kam idete? Do hostinca. Ale načo, veď vypiť si môžte aj doma. Ale v hostinci chutí lepšie. Pani sa usmiala a povedala: Aj mne lepšie chutí modliť sa v chráme, lebo je tam spoločnosť, ktorá ma povzbudí a poteší.

Drahí bratia a sestry, nech je toto naše eucharistické slávenie povzbudením k tomu, aby sme si uvedomovali dôležitosť a dôstojnosť nášho živého chrámu, v ktorom prebýva Boh, nad ktorým je telo, ale potom mať aj správny vzťah k chrámu z kameňa, lebo je to dom Boží a brána do neba. Amen.

* * * *

Zdroj (prepis audionahrávky): KBS

TK KBS vydala k správe ::AUDIO::

( TK KBS, kbs; ml ) 20151111043   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]