„S láskou vítam pútnikov zo Slovenska, ktorí sprevádzajú svojich biskupov počas ich návštevy „ad limina apostolorum“, osobitne kňazov, seminaristov, zasvätené osoby i všetkých veriacich. Drahí bratia a sestry, vaša návšteva Ríma nech posilní povedomie príslušnosti k Cirkvi. Sprevádzajte vašich biskupov intenzívnymi modlitbami a nezabudnite na modlitbu aj za mňa. Zo srdca žehnám všetkých vás i vašich drahých vo vlasti," prihovoril sa Svätý Otec František. Pútnici zo Slovenska ho za pozdrav odmenili potleskom. Seminaristi zo Spiša po pozdrave zborovo zaspievali refrén pápežskej hymny V sedmobrežnom kruhu Ríma "Živ Bože, Otca Svätého, námestníka Kristovho".

PLNÉ ZNENIE príhovoru je možné nájsť ::TU::

* * * *

Prinášame plné znenie katechézy Svätého Otca:

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes sa budeme zamýšľať nad vlastnosťou charakteristickou pre život rodiny, ktorú si osvojujeme už od prvých rokov života: radostné spolužitie, čiže schopnosť vzájomne sa deliť o dobrá života a mať z toho radosť. Zdieľať a vedieť sa podeliť je vzácnou cnosťou! Jej symbolom, „ikonou“, je rodina zídená doma okolo stola. Zdieľanie jedla – a takto nielen pokrmu, ale aj citov, príbehov, udalostí – je skúsenosťou zásadného významu. Keď niečo oslavujeme – narodeniny, výročie – obyčajne sa zídeme pri stole. V niektorých kultúrach je zvykom tak robiť i v čase smútku s úmyslom byť tak nablízku tomu, kto prežíva bolesť zo straty niekoho z rodiny.

Radostné spolunažívanie je spoľahlivým teplomerom indikujúcim zdravie našich vzťahov: ak v rodine nie je niečo v poriadku, alebo sa v nej ukrýva nejaké zranenie, pri stole sa na to hneď príde. Rodina, ktorá takmer nikdy spoločne nejedáva, alebo v ktorej sa pri stole nehovorí, lebo sa pozerá na televíziu alebo do smartfónu, je rodinou len „tak trochu“. Keď sú deti pri stole zamestnané počítačom, mobilom, a nepočúvajú sa navzájom, to nie je rodina, je to penzión.

Kresťanstvo má osobitné povolanie k radostnému spolužitiu, to všetci vedia. Pán Ježiš rád vyučoval pri stolovaní a neraz predstavoval Božie kráľovstvo ako slávnostnú hostinu. Ježiš si vybral stolovanie aj pre odovzdanie učeníkom svojho duchovného testamentu - urobil tak pri večeri -, testamentu zhrnutého v pamätnom geste jeho obety: daru svojho Tela a svojej Krvi ako pokrmu a nápoja spásy, ktoré vyživujú pravú a trvalú lásku.

Z tohto pohľadu môžeme isto povedať, že rodina je „doma“ pri svätej omši. To preto, že si prináša na slávenie Eucharistie vlastnú skúsenosť radostného spolunažívania a otvára ju milosti všeobecného radostného spolunažívania, Božej láske pre svet. Tým, že sa rodina zúčastňuje na Eucharistii, očisťuje sa z pokušenia uzavrieť sa do seba, upevňuje sa v láske a vernosti a rozširuje hranice vlastnej bratskej spolupatričnosti podľa Kristovho srdca.

V tejto našej dobe, poznačenej toľkým uzatváraním sa a toľkými múrmi, sa radostné súžitie, vytvárané rodinou a zväčšované Eucharistiou, stáva príležitosťou kľúčového významu. Eucharistia a ňou sa živiace rodiny môžu zvíťaziť nad uzatváraním sa a budovať mosty vľúdneho prijatia a dobročinnej lásky. Áno, Eucharistia Cirkvi rodín, schopných prinavrátiť do komunity účinný kvas radostného spolužitia a vzájomnej pohostinnosti, je školou ľudského začleňujúceho prijatia, ktorá sa nebojí konfrontácií! Niet takých maličkých, sirôt, slabých, bezbranných, zranených či sklamaných, zúfalých a opustených, ktorým by eucharistické radostné spolužitie rodín nemohlo dať výživu, pookriatie, ochranu a prichýlenie.

Pripomenutie si rodinných cností nám pomôže tomu porozumieť. Sami sme mohli vidieť a stále i vidíme, aké zázraky sa môžu udiať, keď matka venuje pohľad, pozornosť, láskavosť a starostlivosť okrem svojich vlastných detí aj deťom iných. Až donedávna vystačila jedna mama na všetky deti z jedného dvora! A tiež dobre vieme akú silu nadobúda ľud, ktorého otcovia sú pripravení zmobilizovať sa na ochranu dieťaťa kohokoľvek, lebo deti považujú za nedeliteľné spoločné dobro, a tak cítia radosť a hrdosť z ich obrany.

Dnes mnoho sociálnych kontextov kladie prekážky rodinnému spolunažívaniu v radosti. Je to pravda, dnes to nie je ľahké. Potrebujeme nájsť spôsob ako ho obnoviť: pri stole spolu hovoriť, navzájom sa pri stole počúvať. Nie mlčanie, také, ktoré nie je mníšskym silenciom, ale egoistickým mlčaním: každý je upätý na to svoje, na televíziu či na počítač... a spolu sa nehovorí. Nie, žiadne takéto mlčanie. Obnovme túto rodinnú vospolnosť, a to aj prispôsobenú dobe. Ako sa zdá, radostné spolužitie sa dostalo do kategórie kúpy a predaja, ale takto sa stáva niečím odlišným. Požívanie jedál už nie je naďalej symbolom spravodlivého delenia sa s dobrami, ktoré nenechá bokom toho, komu chýba tak chlieb, ako aj citové prejavy. V bohatých krajinách nás to vedie k míňaniu na nadmernú konzumáciu a potom opäť míňame, aby sme sa dali do poriadku z toho, čo sme prehnali. Takýto nerozumný „obchod“ odvracia našu pozornosť od skutočného hladu tela i duše. Keď nie je radostné spolužitie, vládne egoizmus, každý myslí na seba. Tým viac, keď reklama zredukovala hlad len na chuť dať si niečo pod zub a na túžbu po sladkostiach. Zatiaľ čo mnohí, premnohí bratia a sestry zostávajú odlúčení od stola. Je to tak trochu na hanbu, nie?

Hľaďme na tajomstvo eucharistickej hostiny. Pán láme svoje Telo a vylieva svoju Krv za všetkých. Skutočne niet rozdelenia, ktoré by mohlo vzdorovať tejto sviatostnej obete; iba postoj falošnosti, spolupáchateľstva so zlom môže vylúčiť z účasti na nej. Každé iné vzdialenie sa nie je schopné vzdorovať bezbrannej sile lámaného chleba a lejúceho sa vína, sviatosti jediného Pánovho Tela. Živej a životodarnej zmluve kresťanských rodín, ktorá predchádza, podopiera a objíma v dynamizme svojej pohostinnosti každodenné námahy i radosti, spolupracuje s milosťou Eucharistie, ktorá je schopná vytvárať spoločenstvo, ktoré je neustále nové, svojou silou začlenenia a spásy.

Kresťanská rodina práve takto ukáže šírku svojho skutočného horizontu, ktorý je horizontom Cirkvi ako Matky všetkých ľudí, všetkých opustených a vylúčených, vo všetkých národoch. Modlime sa, aby mohlo toto rodinné radostné spolužitie rásť a dozrievať v milostivom čase nastávajúceho Jubilea Milosrdenstva. Ďakujem. / Preložila: Slovenská redakcia VR

* * * *

Tradičné pozdravy, ktoré nasledujú po pápežovom príhovore, zaznievajú zvyčajne len v anglickom, nemeckom, španielskom, portugalskom, arabskom, v poľskom a talianskom jazyku. Počas dnešnej generálnej audiencie sa k nim pridal osobitný pozdrav pre Slovákov. Na rovnakom mieste zaznel slovenský pozdrav pápeža napríklad aj pred februárovým referendom o ochrane rodiny či počas troch májových generálnych audiencii. Pápež František pozdravil Slovákov aj vo februári, kedy sa na svätej omši v kaplnke Domu sv. Marty vo Vatikáne zúčastnila skupina zo Slovenska.

Na audiencii sa zúčastnili vyše tri stovky pútnikov zo Slovenska. Od pondelka do soboty sprevádzajú návštevu slovenských biskupov ad limina apostolorum v Ríme. Medzi nimi sa vynímali uniformy členov Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR, ďalej 50-členné spoločenstvo spišských seminaristov z Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka, veriaci z Farnosti Sedembolestnej Panny Márie z Košíc-Kalvárie, z Farnosti Panny Márie Snežnej z Bratislavy-Kalvárie a ďalšie pútnické skupiny z rôznych kútov Slovenska.

S prítomnými biskupmi slovenských diecéz a eparchií osobne pozdravili pápeža v závere audiencie aj zástupcovia Televízie LUX, ktorá ako jedno z médií sleduje priebeh návštevy ad limina slovenských biskupov priamo z Ríma. Svätý Otec František prevzal od konateľa televízie Tomáša Straku a programového riaditeľa Jozefa Kováčika bábku Klbko, symbol pôvodnej detskej relácie, ktorú televízia vysiela a 4-dielnu sadu DVD s týmto seriálom. Pápež František počas audiencie požehnal aj ružence pre členov Klubu priateľov TV LUX, ktorí televíziu podporujú modlitbami a finančnými darmi.

Z Námestia sv. Petra sa slovenskí biskupi odobrali na súkromnú návštevu Baziliky sv. Petra, kde sa v tichu chrámu pomodlili pri hroboch svätých pápežov Jána Pavla II. a Jána XXIII. a pri pápežskom oltári nad hrobom sv. Petra pod monumentálnym Berniniho bronzovým baldachýnom. Potom pokračovali v návšteve ad limina návštevou Kongregácie pre náuku viery. O 16:00 h navštívia Baziliku sv. Klementa v Ríme, kde sa pomodlia pri hrobe sv. Cyrila. O 17:00 h čaká biskupov svätá omša v Lateránskej bazilike. Ich návšteva pokračuje vo štvrtok, kedy ich súkromne príjme pápež František. Cesta v Ríme a Vatikáne vyvrcholí v sobotu.

Aktualizované: 13:00

( TK KBS, RV jb, ml; ml ) 20151111022   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]