* * * *

Biskupi, duchovní otcovia, milí mariánski pútnici, bratia a sestry.

Včera sme začínali našu návštevu ad limina na mieste, kde kedysi stál cirkus, v ktorom bol ukrižovaný svätý apoštol Peter. Dnes tam stojí obrovský monument - Bazilika sv. Petra. Dnes začíname na mieste, kde v 4. storočí pred Kristom stál chrám rímskej bohyne Juno. Dnes sme tu, takpovediac, v najväčšom mariánskom chráme.

Boh zázračne posúva veci dopredu a mení ich. A mení nielen veci a priestory, ale mení aj človeka. Včera sme spomínali na toho, ktorý v ľudskej slabosti zaprel, a Kristus ho napriek tomu urobil skalou - pevným základom Cirkvi. Dnes vnímame, že tu sa klaňali nejakej pohanskej bohyni, a my sme tu prišli vzdať úctu a česť matke Boha - Márii.

Boh vstupuje do života zázračne a mení. Mení človeka, ktorý je schopný byť otvorený pre tieto jeho zmeny. Aj my sme svedkovia mnohých zmien vo svete v poslednom období. Je len dôležité, aby sme boli dosť citlivý na to, aby sme správne vedeli poňať tú zmenu, ktorú od nás Boh očakáva. Ak ju chceme uskutočniť naozaj úprimne, potrebujeme pomoc. Pomoc zhora.

Z Petra urobil Ježiš hlavu Cirkvi. Dal mu vážne poslanie. A Máriu z kríža poveril byť matkou, matkou všetkých. Hľa, toto je tvoja matka. Tieto dve vážne poslania ale naznačujú aj nám biskupom, kňazom, skutočnosť, ktorou nás poveruje Boh. Prijať zodpovednosť za čosi, za niečo, za čosi veľmi vážne. Za spásu ľudských duší. Mária túto zodpovednosť zobrala na seba so všetkou plnosťou. A hneď v prvotnej Cirkvi ju vnímame ako tú, ktorá sa zhromažďuje spolu so spoločenstvom dobrej Cirkvi pri lámaní chleba. Potom ju vnímame, ako tú, ktorá sa k nám z neba pozerá.

Sme na najväčšom mariánskom pútnickom mieste. Tu v bazilike. A môžeme obracať svoj zrak k nej. A s úctou naň pozerať. Len môžeme si dávať otázku, ako hovoril sv. Ľudovít Mária Grignion z Monfortu, čo je to vlastne pravá úcta k Márii a v čom spočíva. Hovorí, v prvom rade - v prijatí jedinečnosti tejto osoby v celej histórii ľudstva.

To, čo tak zaznieva samozrejme, veď ona bola jediná, iná nebola tá, ktorá by priniesla Boha, nie je taká samozrejmosť. Lebo vidíme, že aj mnohé kresťanské cirkvi tú jej jedinečnosť neberú dosť vážne a jednoducho neprijímajú ju do svojej nábožnosti. Prijať jej jedinečnosť znamená uvedomiť si tú skutočnosť, že Boh jedine ju, v celej histórii ľudstva, vyvolil za tú, cez ktorú sa chcel k nám ľuďom priblížiť. A potom, keď je tomu tak, treba s dôverou sa k nej utiekať. S dôverou dieťaťa, že matka mu predsa nič zlé nemôže urobiť, lebo je jeho matka. A potom, ak toto chápeme, je dôležité, aby sme nezostali pasívni v tom, že by sme posúvali jej úctu dopredu.

Posúvať jej úctu dopredu znamená slovom i svojím osobným príkladom a vzťahom k Márii ľudí napomínať k tomu, že Boh nám dal matku, ku ktorej je potrebné sa utiekať. A keď toto urobíme, potom treba sa vhĺbiť do jej čnosti. Oni nevezmú o nejakých extrémnych správach z evanjelia, ale práve v tomto mlčaní o Márii je povedané veľa. O jej pokore, tichosti, čistote, nasledovaní Syna a toto je treba robiť.

Dnes mnohí úctu k Márii, aj keď sa ňou prezentujú, narušujú práve tým, že sú príliš kritickí. Kritickí vo vzťahu k pobožnosťou a prejavom mariánskej zbožnosti. Hovoria, áno, Máriu si môžeme uctiť, ale nie tak. Toto je príliš prízemné, detinské alebo starecké. Jednoduché tam, kde je úcta, nie je nič detinské, nič starecké. Tam, kde je úcta, je úcta. A či je ruženček, či sú to litánie, moleben, akatist alebo čokoľvek iné, čím oslavujeme Máriu, to je úcta, ak je to zo srdca.

Iní sa zase odvolávajú na to, že to katolícke uctievanie Márie je trošku prehnané. Samé mariánske miesta, odpusty. Predsa len tým zatieňujeme Krista, ktorý má byť predsa len kdesi v popredí. Ako veľmi sa mýlia, to si ani neuvedomujú. Bola kedysi mama tou osobou, ktorá by svojmu dieťaťu zatienila na cestu?

Vychovať konkrétne človeka zdôrazňuje Máriu ako tú, ktorá jednou rukou drží Krista a druhou na neho ukazuje. Aby sme si nemýlili, že mariánska úcta môže byť čímsi proti úcte k Ježišovi a oslave Boha. Mariánska úcta je vždy poukázaním na Krista a jeho spasiteľného poslania. A je veľmi dôležité si uvedomiť, že tí, ktorí takto hovoria, nepochopili dosť závažnú časť evanjelia. A potom svojou povrchnosťou mnohí znižujú mariánsku úctu na akúsi tradíciu. Ideme tam, kde sa čosi deje, čosi sa zašumelo, že sa ktosi tam zjavil a čosi sa tam deje. To nie je tak, že Mária nasledovala Ježiša. Ona chcela počúvať jeho slová, vhlbovala sa do ich zmyslu a ona ich zachovala.

Prišli sme teda na púť. Vy, ktorí ste prišli, popri biskupoch, ktorí začínajú svoj druhý pracovný deň na ad limina návšteve, máte možnosť pred neho zložiť svoje bolesti, trápenia i problémy. A uvedomiť si, že ona je tá osoba, ktorá nám môže pomôcť nám zmeniť sa. Zmeniť sa k lepšie, postúpiť o krôčik ďalej. Tak ako Boh mení zmysel jednotlivých miest a posúva ich ďalej, tak Boh môže meniť aj naše vnútro a posúvať nás ďalej, bližšie k sebe. A to na príhovor tej, ktorú nám Kristus dáva z kríža dosť jasne. Toto je tvoja matka. On, tak ako poveril Petra, aby bol skalou, na ktorej stavia Cirkev, tak poveril Máriu, aby ako matka posúvala svoje dieťa ďalej, bližšie k spáse, bližšie k nemu. A to dnes prosme pri tejto svätej liturgii a zároveň vložme tento náš pracovný deň ad limina návštevy do jej materinských rúk. Amen.

* * * *

Zdroj (prepis audionahrávky): TK KBS

TK KBS vydala k správe ::AUDIO::

( TK KBS, tk; ml ) 20151110039   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]