Rím 28. októbra (ZENIT) Agentúra Zenit priniesla zhrnutie záverečnej relácie Biskupskej synody o rodine v Ríme. Tvrdí, že synodálni otcovia Relatiom finalis potvrdzujú učenie Cirkvi o manželstve a rodine. Milosrdenstvo, porozumenie, sprevádzanie a prijatie do spoločenstva, to sú kritériá prístupu ku každému, aj k tým, ktorí – z akéhokoľvek dôvodu – nezodpovedajú „ideálu“ Katolíckej cirkvi.Východiskovým bodom Relatia, ktoré je rozdelené na tri časti je rodina, ktorá misijne pôsobí v našej spoločnosti a v ktorej sa odovzdávajú dôležité a pravé hodnoty ľudského spolužitia. Základom rodiny sú muž a žena, ktorí spojení nerozlučiteľnou sviatosťou manželstva, darúvajú svojim deťom domov, ktorého znakmi sú láska, výchova ku kresťanským hodnotám a rešpekt. Jadro rodiny sa prezentuje presahujúc generácie, teda tak, že starí ľudia majú účasť na živote rodiny, sú spojivom medzi generáciami a obohacujú rodinu svojimi skúsenosťami a tým, že jej pomáhajú.
Realita mnohých rodín je žiaľ často iná, čo dôrazne konštatujú synodálni otcovia. Rodiny vnímajú, že sú konfrontované so spoločnosťou, v ktorej vládne individualizmus a egoizmus. Peniaze a úspech majú často vyššiu hodnotu než rodina a viera. Mnoho mladých ľudí sa vyhýba pevným zväzkom, lebo sa cítia preťažení ekonomickými či spoločenskými problémami. Nezamestnanosť a chudoba, ale tiež spoločnosť poznačená konzumom a kultúrou zábavy nepodporujú uzatváranie manželstva či pôrodnosť.
Hospodárska kríza, ktorá stavia mnoho rodín pred stupňujúce ťažkosti, je jednou z veľkých výziev dnešnej rodiny. Mnoho rodín je poznačených nezamestnanosťou či chudobou. Čiastočne odlúčený od rodiny musí pracovať jeden z rodičov v inom meste či v celkom inej krajine.
Synodálni otcovia konštatujú, že rodina predstavuje, tak ako predtým, aj v mediálnej kultúre, taký spôsob života, ktorý stojí za námahu a treba si ho veľmi vážiť. Preto si zasluhuje, aby bol politicky i spoločensky chránený. Najmä chudobné rodiny treba viac podporovať a pomáhať im. Deti sú vzácnym darom pre našu spoločnosť.
Primerane tvrdo odsudzujú synodálni otcovia každú formu zneužívania, teda dávajú nulovú toleranciu sexuálnemu zneužívaniu, obchodovaniu s deťmi, detskej práci, náboru detských vojakov a akejkoľvek inej forme vykorisťovania detí.
Synodálni otcovia zdôrazňujú, že sociálna spravodlivosť a prístup k vzdelaniu sú základnými právami. Zvlášť pri tom upriamujú pozornosť na mladých nezamestnaných, ktorí majú pocit, že nie sú schopní založiť si rodinu, na starých ľudí, ktorí žijú často vylúčení a osamelí, na bezdomovcov, migrantov, utečencov, Sinti a Rómov a prirovnávajú ich k Svätej rodine na úteku, ktorá musela hľadať prístrešie. Ako bolo uvedené v Laudato si´, vyžaduje si to ekologický obrat a odklon od kultúry pohŕdania. Ľudia, ktorí nezodpovedajú normám, ktoré stanovuje spoločnosť, sú jednoducho vylúčení. Okrem chudobných a starých ľudí sem patria aj ľudia s postihnutím. Synodálni otcovia preto mimoriadne vyzdvihujú odvahu a lásku rodičov, ktorí prijali svoje postihnuté dieťa ako Boží dar a potvrdzujú odmietavý postoj Cirkvi k eutanázii a asistovanej samovražde. Život je posvätný, a len Boh určuje jeho počiatok a jeho koniec.
Synodálni otcovia si s obavou všímajú vývoj presadzujúci želanie mať dieťa za každú cenu a pomenovávajú problém náhradného (surogátneho) materstva a umelého získavania embryí. Splodiť dieťa tak môžu nielen zosobášení, ale tiež nezosobášení, slobodní a páry rovnakého pohlavia. Nebezpečenstvo pre rodinu vidia synodálni otcovia aj v politike gender, lebo ruší rozdiel medzi mužom a ženou, ktorí sú tiež ako pár obrazom Boha.
Podľa synodálnych otcov je v modernej spoločnosti potrebné prihliadať na rozmanitosť situácií a prejavovať voči nim milosrdenstvo. Synodálni otcovia uvádzajú, že je dôležité porozumenie pri pristupovaní k ľuďom, ktorí nezodpovedajú ideálu cirkevnej doktríny. Častokrát si tí, čo žijú v odlúčení alebo sú rozvedení, ale tiež slobodní, bezdetné páry a ostatní ani sami neželali také životné situácie, ktoré sú Cirkvi vzdialené. Cirkev miluje všetkých ľudí, potvrdzujú synodálni otcovia.
V našej spoločnosti tvoria slobodní čoraz väčšiu skupinu, najmä vo veľkomestách. V Relatiu sa dosť poukazuje na to, že v podstatnej miere sú títo prínosom v spoločenstvách a v charitatívnych dielach.
*
Druhá časť Relatia sa zaoberá rodinou v Božom pláne a potvrdzuje nerozlučiteľnosť manželstva, monogamiu a vzájomné dopĺňanie muža a ženy v manželstve. Cirkev pozná náročnosť a komplexnosť životných situácií, s ktorými sa stretáva mnoho manželských párov a pomáha tým párom, pre ktorých je rozluka nevyhnutnou. Prvoradé je predovšetkým blaho detí. Pastoračne sprevádza Cirkev aj tých, ktorí sú zosobášení civilne a tiež rozvedených znovuzosobášených. Synodálni otcovia poukazujú okrem toho na náročnú situáciu tých, ktorí vychovávajú dieťa sami, lebo ich buď opustil partner alebo ovdoveli. Cirkev pristupuje k ľuďom s láskou a povzbudzuje ich konať dobro.
Tam, kde sa to dá, má viesť spolužitie k sviatosti manželstva. Podstatné je, aby tí, čo žili spolu, zažívali bratské prijatie. Často sú to ekonomické ťažkosti, prečo spolu žijú bez toho, aby uzavreli sviatosť manželstva. Vždy je potrebné skúmať okolnosti individuálne a takto ich zohľadniť. Rozvedení, ktorí žijú v novom zväzku, nie sú exkomunikovaní, ale sú našimi bratmi a sestrami. Kľúčovými sú zmierenie a milosrdenstvo.
*
Poslanie rodiny je témou tretej časti Relatia. Synodálni otcovia požadujú primeranú prípravu mladých ľudí na manželstvo. V mnohých krajinách, ako konštatujú synodálni otcovia, sa vytvárajú také formy spolužitia a podporuje sa taký názor na sexualitu, ktoré sú nezlučiteľné s cirkevnou doktrínou. Preto je zo strany Cirkvi naliehavo potrebná výchova a podávanie primeraných informácií. Výslovne sa odmieta umelá antikoncepcia, sterilizácia či interrupcia. Ľudský život prijímame a nezbavujeme sa ho ani na jeho začiatku, ani na jeho konci. Cirkev uisťuje, že využije svoje zariadenia na to, aby podporila tých, ktorí sa na ňu obracajú s prosbou o pomoc. Synodálni otcovia v tejto súvislosti poukazujú na podporu mladých matiek a žien, ktoré podstúpili interrupciu.
Cirkevné spoločenstvo rešpektuje homosexuálov, sú jeho súčasťou. Manželstvám rovnakého pohlavia chýba akýkoľvek základ, nie je možná ani podobnosť medzi vzťahmi ľudí rovnakého pohlavia a Božím plánom o manželstve a rodine, konštatujú synodálni otcovia.
*
Pápež František vo svojom príhovore k účastníkom synody neoznačil prácu synody za skončenú. Skôr sa na problémy a ťažkosti rodín pozrelo vo svetle viery, rodiny sa počúvali a otvárali sa obzory. „Skúsenosť synody nám umožnila lepšie pochopiť, že pravými obhajcami učenia nie sú tí, ktorí obhajujú literu, ale tí, ktorí obhajujú ducha; nie tí, ktorí obhajujú myšlienky, ale tí, ktorí obhajujú ľudí; nie tí, ktorí obhajujú pravidlá, ale tí, ktorí obhajujú nezaslúženosť Božej lásky a jeho odpustenia....Prvoradou povinnosťou Cirkvi nie je to, aby odsudzovala a dávala do kliatby, ale by ohlasovala Božie milosrdenstvo, vyzývala k obráteniu a viedla všetkých ľudí k spáse (porov. Jn 12, 44 – 50). ...Naozaj, uzavrieť synodu, znamená pre Cirkev, znova naozaj „spoločne ísť vpred“, tak aby sme prinášali do všetkých končín sveta, do každej diecézy, do každého spoločenstva a do každej situácie svetlo evanjelia, objatie Cirkvi a podporu skrze Božie milosrdenstvo.“
